Architekti: v meste chýba vízia

Ale i nastavenie procesov či strategické dokumenty, ktoré by fungovali ako strážcovia budúceho rozvoja mesta. Väčšie slovo by pri tom mal mať aj dlhodobo podceňovaný Útvar hlavného architekta. Svetlým bodom je aktuálna stavebná uzávera oblasti Hrabovo – Malinô Brdo.

Peripetie pri nájomných bytovkách na sídlisku Plavisko, mĺkvo okolo individuálnej bytovej výstavby (IBV), kde sa začali procesy nedávno hýbať na Dielci a Hríboch v Černovej, sem-tam zachytenie správy o pripravovaných projektoch súkromných developerov. Viď Malé Tatry či zámer investora na Rovni.

Aj pri týchto témach si nejeden miestny povzdychne, že sa v Ružomberku nič nedeje. Niežeby chýbajúci stavebný ruch bol jediným dôvodom nenapredujúceho rozvoja mesta. Celkovo sa treba pozrieť na verejný priestor a prostredie, v ktorom obyvatelia mesta žijú. Symbolicky to aktuálne korunuje poškodená dlažba na Podhore.

Na mieste je preto otázka, čo robí samospráva pre rozvoj mesta. No možno ešte dôležitejšia je, ako to robí. O zhodnotenie sme požiadali nezávislých odborníkov – architektov, ktorí v meste pôsobia alebo z neho pochádzajú.

Pýtali sme sa: Aký je spôsob výstavby v Ružomberku? Pristupuje radnica ku koncepčnému plánovaniu? Na čo by sa vedenie
mesta malo strategicky zamerať? Je dostatočná spolupráca medzi mestom a architektmi? Z desiatich oslovených nám napokon odpovedali traja.

Ing. arch. Vavrinec Kendera
architekt

„Mesto zanedbáva koncepčné plánovanie dlhodobo. Je to spôsobené premenlivosťou politickej scény a nastavením pravidiel.
Pokusy o stanovenie vízie, kam má mesto smerovať, stroskotali a boli nazvané snami. Politici sa vždy uchýlia k jednoduchým krátkodobým riešeniam, ako oprava chodníkov, aby niečo po nich ostalo. Takýmto spôsobom sa veci len udržujú, ale nerozvíjajú. Útvar hlavného architekta by mal pôsobiť nezávisle a mať dosť času a prostriedkov na spracovanie koncepcií. Tak to je len podria-
denou štruktúrou vedenia mesta.

Desať rokov pripomíname potrebu dokumentov ako Manuál verejných priestranstiev, Koncepcia bytovej politiky, Stratégie pre dopravné problémy aťď. Mesto architektov prizýva často, ale výslednica a pamäť týchto konzultácii je nejasná. Skôr sú to len pokusy o komunikáciu.“

Ing. arch. Oto Nováček Ph.D.
architekt a urbanista na Sekcii verejných priestorov Metropolitného inštitútu Bratislavy.

„Základným problémom výstavby v meste sa javí byť predovšetkým chýbajúca vízia mesta, absencia strategického nastavenia procesov a ich následné pretavenie do urbanizmu mesta. Absencia urbanizmu v meste, ktorý je kľúčovou činnosťou určujúcou rozvojové rámce, a to nielen po stavebnej stránke, spôsobuje chybné rozhodnutia s dlhotrvajúcimi následkami. Javy ako rozdrobovanie mesta pozdĺž dopravných tepien, predovšetkým Bystrická cesta, a jeho plošného rozširovania vytvárajú mesto závislé od automobilov. Pozorovateľné to je napríklad na expanzii satelitných dedín – suburbanizácia v okolí mesta, či v umiestňovaní nových služieb a prevádzok do automobilovo orientovaných komplexov, ktoré zhoršujú dopravnú situáciu v meste. V tejto otázke mesto nezvláda plne využiť potenciál hro- madnej dopravy pre vytvorenie kvalitných prepojení medzi ťažiskovými bodmi presunu obyvateľov na rôznych úrovniach mesta a jeho okolia.

Mesto a jeho kvalitu je potrebné chápať a rozvíjať aj po jeho nefyzickej stránke. Tu mi zásadne absentuje širšia odborná i spoločenská diskusia nielen k dôležitým nástrojom plánovania a tvorby Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, Územného plánu mesta či jednotlivých zón a iných dokumentov. Táto diskusia by sa mala odzrkadliť do spomenutých dokumentov, ktoré fungujú ako strážcovia budúcej kvality výstavby a rozvoja. To sa však v Ružomberku nedeje, alebo iba vo veľmi obmedzenom rozsahu. Zásadným bodom, ktorý nie je doposiaľ v meste rozvíjaný, je úloha mesta v širšom územnom rozvoji v rámci celého svojho okresu a v konečnom dôsledku i spádovej oblasti. Mesto by malo byť schopné komunikovať a koordinovať svoj rozvoj s rozvojom okolitých obcí, z ktorých mnohí obyvatelia do mesta pravidelne dochádzajú za prácou, nákupmi, či voľnočasovými aktivitami. Samostatnú rolu zohráva strategické plánovanie využívania krajiny, integrácia zelenej a modrej infraštruktúry, reakcia na klimatickú zmenu formou eliminácie tepelných ostrovov, či reakcia na lokálne povodne formou narábania s dažďovou vodou.

Zásadnú otázku v meste zohráva i kvalita ovzdušia. Ani jedna z týchto tém nie je dostatočne integrovaná do rozvojových koncepcií mesta. Svetlou lastovičkou je azda vyhlásenie stavebnej uzávery a snaha o spracovanie územného plánu zóny na Malinom Brde. Zameranie sa na tieto témy pritom predstavuje kľúčový aspekt skvalitňovania nielen mestského prostredia, ale i ekosystémov v širšom vnímaní.

Spoluprácu mesta s architektami je možné hodnotiť na dvoch úrovniach – na spoluprácu a podporu vlastného Útvaru hlavného architekta; a na spoluprácu a podporu externých odborníkov na urbanizmus a architektonickej obce ako takej. Samotný útvar hlavného architekta je dlhodobo devalvovaný a podceňovaný orgán verejnej správy, ktorý však štandardne zohráva nezastupiteľnú úlohu v nastavovaní a udržiavaní kvality rozvoja. Jeho systematické potláčanie a byrokratické zahlcovanie má za následok vyššie spomenutý stav a postupný úpadok činností a nástrojov samotných. Samotná spolupráca mesta s externými od-
borníkmi je čisto na zvážení jeho zástupcov, avšak ako taká sa javí ako nedostatočná. Ak aj k takejto spolupráci dochádza, tak je  väčšinou problematická, pričom zo strany mesta je nedostatočná komunikácia s týmito odborníkmi ako aj ich časté nepochopenie, či devalvácia ich skúseností a schopností.“

Ing. arch. Martin Bišťan
Autorizovaný architekt – vedúci ateliéru AB Ateliér

„Naše mesto má v princípe koncepčné plánovanie v programe. Druhá vec je, že jeho realizácia naráža na limity ľudí, ktorí to majú
na starosti. V posledných šiestich rokoch sa naozaj nič v oblasti výstavby nedeje, ak nepočítame obnovu Obvodovej cesty. Chýba tiež čerpanie eurofondov a akákoľvek snaha o obnovu. Čo sa týka spolupráce vedenia mesta s architektami– tá je už, žiaľ tradične, minimálna. Naši úradníci sa nepotrebujú s nami radiť, veď aj kauza zrušenej súťaže na mestskú plaváreň je toho
dostatočným dôkazom.”

Článok bol pôvodne publikovaný v októbrovom vydaní RK Magazínu.  

Autorky: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

RK MAGAZÍN je nezávislý spravodajský portál, ktorý informuje o aktuálnom dianí v meste a okrese Ružomberok. Súkromné vydavateľstvo R PRESS vydáva aj mesačník RK MAGAZÍN, ktorý vychádza v tlačenej podobe. Ponúka čítanie magazínového typu o ľuďoch, udalostiach a zaujímavostiach v regióne dolného Liptova.