Tento text mal odznieť vlani na Potulkách v ružomberskej synagóge, no pre množstvo kvalitnejších príspevkov na to neostal čas.
Vážení Ružomberčania, dovoľte mi v rámci Potuliek vrátiť sa v histórii pár desiatok rokov späť a sprítomniť si niektoré skutočnosti.
V súvislosti s Tisovým Slovenským štátom sa v objektívnej tlači píše o odsunutých slovenských občanoch židovského pôvodu, ktorých sa tento štát programove zbavil i keď vedel že idú v ústrety smrti. Uvádzané čísla veľa nenapovedia, i keď je jasné, že išlo o tisíce individuálnych ľudských tragických osudov.
Ružomberská synagóga nepatrí medzi veľké chrámy, dnes sa nás v týchto krásnych posvätných priestorov zišlo zhruba osemdesiat. A práve na tomto počte chcem postaviť zrovnanie týchto ohavných činov. Asi by si každý z prítomných vedel predstaviť, že hneď vedľa stojí ďalšia synagóga s podobným počtom veriacich. Tí s bohatšou fantáziou by si azda vedeli predstaviť päť, či ddokonca desať takýchto chrámov plných ľudí. Ak idem s číslami vyššie, nuž pri stovke synagóg mi moja fantázia zlyháva. To ale nie je koniec. Tisíc synagóg by asi zaplnilo priestor od Ružomberka až kdesi za Žilinu. Tisíc synagóg plných židov, ľudí so svojimi snami, túžbami a radosťami, občanov poslal Slovenský štát na smrť a ešte aj za nich zaplatil. Hrozná predstava, nie vymyslená ale reálna. Skutočnosť, ktorá zostane škaredým vredom na tvári vtedajšej slovenskej spoločnosti.
Pár z tých, čo mali šťastie, že sa nedostali do Osvienčimu ale len do Terezína, boli môj kamaráti z detstva, Peter Klein či Tomi Poór. Chcem si ich teraz a tu pripomenúť a spomenúť si na desaťtisíce tých, čo takéto šťastie nemali.
Spomienka na Osvienčim či Birkenau a ďalšie krematóriá ma privádza k ďalšiemu zrovnaniu. V týchto zarideniach preletelo komínmi zhruba šesť miliónov ľudí, Slovákov, Řusov, Čechov, židov….Obrovské hŕby ľudského popola sa vŕšili blízko krematórií. To že po oslobodení sa domáci obyvatelia v týchto obludných hromadách prehrabávali za vidinou zlata nijako neznižuje ohavnosť holokaustu.
Pokúsim sa aspoň trochu priblížiť dnešným mladým ľuďom rozsah týcho zločinov. Pri kremácii sa všetky časti neživého tela tvorené prevažne uhľovodanmi oxidujú za vzniku oxidu uhličitého, vodného, síričitého, oxidov dusíka. Všetko sú to plynné látky. V popole ostáva len uhličitan vápenatý a horečnatý z kostí. Z dospelého človeka zostávajú 2 – 3 kilogramy popola. Zo šiestich miliónov obetí tak dostávame neuveriteľné číslo dvanásť až osemnásť miliónov kilogramov ľudského popola. Ak by sme tento popol mali odviezť nákladným vlakom, tento desivý vlak by siahal z Ružomberka až do Mikuláša. Hrozná predstava, však.
Pamätajme, aby sa niečo podobné už nikdy nestalo!
V Ružomberku 28.3.2019
