Nezanedbateľné množstvo umeleckých spolkov odvždy spájalo miesto ich pôsobenia. V našom prípade ide o Ružomberok, pričom vznik spolku ROZETA datujeme do obdobia, kedy sa umenie postavilo do striktnej opozície voči nacionalistickej politike “mečiarizmu” a otázka spolkov, t. j. potreba kolektívneho posilnenia individuálnych aktivít, bola opäť raz dejinne aktuálna. Uvádza sa v tlačovej správe, ktorú našej redakcii poskytla Liptovská galéria.
V 90-tych rokoch 20. storočia to boli práve takéto iniciatívy, ktoré zabezpečili kontinuitu kvalitného súčasného výtvarného umenia, a to za minimálnej spoločenskej podpory. „Politika však nebol jediný dôvod vzniku spolku – vo svojej podstate ním bola najmä prítomnosť silných umeleckých osobností, ktoré sa nechceli vzdať pôsobenia vo svojom regióne a tiež tradícia významných umelcov, ktorí odtiaľto pochádzali,“ doplnila Katarína Gallová.
Fenomén krajiny obsahuje aj ekologický akcent
Vidno to nielen na prvom (a doteraz jedinom) spoločnom katalógu z roku 1995, ale rovnako aj dnes – jednotliví umelci, členovia spolku a väčšina hostí, prezentujú veľmi vyhranené, až hermeticky uzavreté výtvarné programy. „Mohlo by sa zdať, že ich zrelosť a rôznorodosť bráni možnosti nájsť medzi nimi spoločné menovatele. Predsa však možno hovoriť o sústredenej reflexii mnohých z aktuálnych dobových problémov na pozadí univerzálneho umeleckého jazyka, ktorý niektorí z autorov formujú už po mnoho desaťročí,“ odborná pracovníčka galérie.
Fenomén krajiny, ktorý stojí ako motív v pozadí výberu diel na túto výstavu so sebou nesie nevyhnutný ekologický akcent. „V dnešnej dobe, ktorej dominuje vojna, energetická kríza, nová artikulácia hodnôt a etiky, ktorú sme z konzumnej pohodlnosti z nášho zorného uhla vypustili, tomu ani nemôže byť inak. Krehká hranica konštrukcie a deštrukcie, zotrvávanie na istotách umeleckého prejavu i hľadanie poézie na neobvyklých miestach alebo v nezvyčajných činnostiach, to sú len niektoré postrehy, ktoré môžeme vytušiť pri pohľade na tvorbu vystavujúcich – povedzme to otvorene – skeptikov,“ uzavrela Gallová.
Na výstave prezentujú tvorbu 15 autorov z ružomberského umeleckého okruhu ROZETA. V Liptovskej galérii yystavujú umelci: Peter Abonyi, Milan Adamčiak, Rastislav Biarinec, Marta Bošelová, Róbert Cyprich, Zuzana Hrušková, Richard Kalmár, Vavrinec Kendera, Boris Kudlička, Ján Kudlička, Štefan Papčo, Lucia Papčová, Mira Podmanická, Pavol Rusko, Monika Zmoray. Kurátormi výstavy sú Richard Gregor a Dorota Kenderová. Spoluprácu pri výstave a vernisáži poskytli hudobný skladateľ Peter Machajdík, Fawad Qasemyar a publicista i spisovateľ Michal Hvorecký, FPU.
Výstava si môžete pozrieť do 17. septembra v Liptovskej galérii P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Potom sa presunie do Východoslovenskej galérie v Košiciach (29. 9. – 30. 11. 2022). Výstavný projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Zdroj: Liptovská galéria PMB
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
