Ružomberčan František Hanes má chatku v záhradkovej osade Skalnatá. Práve tam sa cez dieru v plote dostala srnka. Ani po niekoľkých pokusoch sa ju nepodarilo vyhnať naspäť do hory a tak už tretí mesiac prebýva v záhrade.
František Hanes chodí na svoju chatku už okolo 20 rokov. Táto zima však bolo výnimočná. Cez diery v plotoch sa do záhrady dostali štyri srnky. Pokúšali sa ich vyhnať, no jedna ostala. ,,V tom čase, keď sme sa ich snažili zahnať naspäť do lesa, mysleli sme si, že odišli všetky. Po určitej dobe som však zistil, že tam ostalo srnčiatko,“ prezradil Hanes.
Srnka Uško
Začiatkom decembra už napadol sneh. Františkovi Hanesovi prišlo srnky ľúto a tak sa rozhodol, že ju bude kŕmiť, aby neobhrýzala stromy. Srnka si našla ležovisko na mieste, kde ju kŕmil. Vždy čakala a keďže mala pekné veľké uši, nazval ju Uško. Takto to pokračovalo celý december a postupom času už bola naučená prísť bližšie a bližšie. Akonáhle zbadala vetrovku, pomaličky pribiehala k starostlivému dôchodcovi Hanesovi. „Takto si navykla. Vždy si na tú chatku vezmem fotoaparát a nachystám žrádlo. Dávam jej kukuricu, suchý chleba, jablká, zemiaky, mrkvu, a šupky zo všetkého,“ vysvetľuje.
Trvá to už tretí mesiac
Niektorí ľudia začali Hanesovi dohovárať, prečo ju kŕmi. Bránil sa, že keď ju kŕmiť nebude, v záhradke sú mladé stromčeky, tak všetky puky požerie. Dokonca si jedného dňa všimol, že aj keď bola v blízkosti stromov, neboli obžraté.
Vedel, že ju tam netreba nechať, ale nejakým spôsobom vypustiť do svojho prirodzeného prostredia. Rozprával sa aj s jedným poľovníkom, pretože mu hovorili, že jej nemá dávať chlieb. ,,Toho poľovníka som sa pýtal, že či môžem dávať aj suchý chlieb a potvrdil mi to. Povedal, že najideálnejšie je však dávať kukuricu. Začal som dávať aj gaštany, ale to nechcú, to je skôr pre divé svine a veľké jelene,“ dopĺňa amatérsky fotograf Hanes.
Chodia tam aj susedia so psom, ktorý srnku naháňal po celej záhrade. Odvtedy ju Hanes nevidel. Budú to už dva týždne. Stále však nachystá jedlo, no vždy, keď na druhý deň príde, všetko je zožraté. ,,Videl som aj takú reláciu, že je dobré dať srnkám aj soľ, pretože ju potrebujú. Tak som na to miesto priniesol aj soľ aj vodu,“ spomína si dôchodca na svoju starostlivosť. Uško však Františkovi chýba. Najviac mu je ľúto, že už bola naučená na človeka. Tvrdí, že sa zrejme zľakla psa a stratila dôveru, preto ju už nie je vidieť a nechce prísť bližšie. V čase, keď sa nebála, dokázal ju dokonca odfotiť v tme s bleskom a srnka neutiekla. Stále je v záhrade, no ľudí sa už bojí.
Anna Zábojníková (autorka je študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite)
Fotografie: František Hanes