Je to už viac ako jedno desaťročie , čo študent ružomberskej Katolíckej univerzity z Hrabovca nad Laborcom ich začal vytvárať a umiestňovať do starostlivo uložených dátumov vybraných udalostí . Fotografií, ktoré tam patrili – fotografií, ktoré aj po rokoch majú stále svoju výpovednú hodnotu.
Anton Kulan študoval na Katolíckej univerzite od septembra roku 2002 aby ju úspešne ukončil v júni roku 2007. Na Pedagogickej fakulte kde sa dal na matematiku a informatiku mal rád aj svoj fotoaparát- kameru s ktorou ho bolo často vídať na rôznych miestach a najmä vo svojej poslednej Alma mater. Vychádzajúc z Novy z vtedajšieho študentského domova, ktorý obýval v roku 2006 na Žilinskej ceste, som ho často popoludní v čase svojej služby vrátnika vídaval nasmerovaného kráčať po chodníku ku univerzite.
Práca študenta – fotografa Kulana a takpovediac aj dvorného fotografa univerzity určite bavila. Pomáhal pri organizovaní rôznych besied v pastoračnom centre Jána Vojtaššáka, dokázal viesť rozhovory s významnými osobnosťami katolíckeho duchovenstva.
Všetko to dokonale zvečnil a dokumentačne zabalil do fotoalbumov , lebo len fotografie sú dokumentom doby, tvárí čo sa s pribúdajúcimi svetskými rokmi na fotke a fotoalbumoch nemenia. Na jeho špeciálne pripravenom a zasadenom webe si pozriete aj fotografované objekty a tváre z východného Slovenska a rôzne plánované a k svojmu účelu uskutočňované univerzitné udalosti v zahraničí. Debaty, sympózia, konferencie a aj posledné hokejové turnaje mladších klerikov na ZŠ v Ružomberku.
S nájdenými desiatkami tematických akcií čo Tóno na internete zavesil do príslušných mesiacov a rokov ( a už nie len ako vyštudovaný absolvent Katolíckej univerzity) s rôznymi príbehmi navodia pri pohľade na ne dávnejšie pertraktované témy, pripomenú dokonca aj skoro vypovedané vety fotografovaných aktérov stretnutí, vety, ktoré už nikdy s presnosťou nevyslovíte, tak ako úsmevy, či údivy niektorých nasnímaných osôb, na ktoré si po rokoch, lebo zišli z mysle už ani v ich priezviskách nespomeniete. Rovnako, tak ako do tej istej rieky už druhý raz po desiatich či štrnástich rokoch nevstúpite.
Kulanove fotky (a aj s materiálnou podporou) univerzity mysle a srdca sú dnes jedinečné vo svojom dokumentárnom ranku. Dá sa k ním po rokoch vracať a spomenúť na univerzitné podujatia nachádzajúce svoje pôsobisko aj v Kultúrnom dome A. Hlinku. Nevdojak možno v nich virtuálne zavítať na univerzitné plesy, vrátením sa späť do nafotenej histórie vytiahnuť z nich dátum, ktorý práve k niečomu potrebujete. Tisícky fotografií, ktoré ich autor venoval celé roky pre tých, čo si ich mohli a môžu aj dnes pozrieť, odkrojili z jeho času stovky hodín. Nejaký čas po ukončení štúdií ho zastihol prácou a občianskym pôsobením v Ružomberku či v Likavke, kde svoj fotoaparát a hobby držal stále v rukách.
Dnes tridsaťsedem ročný študentský fotografický matador jednej ružomberskej doby a univerzity na kraji mesta už v nej nie je. V jeho archíve a fotoalbumoch sa z niektorých posledných rokov druhého desaťročia posledného milénia zračia aj prázdne miesta. Tie však postupne zaplňuje a spracováva, na čo prehliadateľa fotografií poznámkou upozorňuje. Dávnejšie predtým to zrejme nestihol, veď v nevyspytateľnej a z času na čas šialenej dobe sa všetko nedá uskutočniť, tak ako si človek naplánuje.
Po Tónovi Kulanovi, ktorý sa rád vracia do mesta kde vyštudoval, nezostali prázdne nepopísané miesta. Jeho priezvisko nájdete na strane 302 v Poznámkach pod čiarou v 336 stranovej Pamätnici – Formujme mysle a srdcia ako publikácii a v septembri 2020 k životu uvedenej 1,9 kilogramovej knihy vydanej k 20. výročiu založenia Katolíckej univerzity v Ružomberku.
V Pamätnici, ale nenájdete na pár fotografiách oných historických 869 dní výstavby Univerzitnej knižnice KU až do jej otvorenia dňa 25.septembra 2013. Tie nájdete v Kulanových fotoalbumoch (aj keď už mal šesť rokov po promóciách) na 60tich fotografiách septembra 2013.
Telom a dušou niekdajší študent Katolíckej univerzity Tóno Kulan zostáva naďalej verný svojej záľube. V jeho T2 – Reportoch a Témach len dúfajme , že aj naďalej z Ružomberka.
