blog

Otvárať témy a spomienky na bývalého rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku býva spojené so známym človekom, ktorý takpovediac prekročil svoj tieň. Nielen tým, že jeho myšlienka prenikla k postaveniu najmodernejšej univerzitnej knižnice na Slovensku, ale aj tým, že bol človekom na ktorého Ružomberčania nezabúdajú. Vedel sa pozhovárať so študentmi, s bežnými občanmi mesta, mnohokrát potešil a v krátkom rozhovore, keď sa vám nedarilo, vedel povzbudiť a dať dobrú radu. Tak si ho mnohí profesori, pracovníci univerzity a vtedajší študenti pamätali. Vo veku 70-tich rokov a pre vlečúcu sa chorobu zomrel a navždy odišiel z nášho mesta. Pochovaný je v Ružomberku na Mestskom cintoríne. Národnosťou Poliak (23. apríla 1946 − 18. septembra 2016), v roku 2007 získal slovenské štátne občianstvo a zostal v Ružomberku. Veľká rozlúčka v kostole Povýšenia svätého kríža a pohreb na Mestskom cintoríne sa so štvrtým rektorom Katolíckej univerzity uskutočnil v Ružomberku dňa 25. septembra 2016.

Po vernisáži a výstave sochára Viktora Mydlu z 12. decembra 2025, zavítali do Ružomberka ďalší umelci z faxu maliarskeho, aby ukázali svoje umenie v čase končiacich sa Fullových dní 2026, umelci, ktorí sa stretávali poväčšine v Bratislave. Posledný z nich Svetozár Mydlo, akademický maliar pochádzal z Ružomberka. Výstava s názvom Pionieri grafického dizajnu bola otvorená vo štvrtok 27. augusta o 18:30 hodine v Rozete na Plavisku 7 v Ružomberku.

Určite, že nie je príjemným žiť dnes na iránskom ostrove Kešm, na ostrove stodvadsiatich tisícov obyvateľov, na ostrove, ktorý sa v minulých týždňoch roku 2026 stal americkým a izraelským terčom ostreľovania okolia Hormúzskeho prielivu. Malý ostrov o rozlohe približne 1500 km štvorcových patrí do biosférickej rezervácie UNESCO. Pre neznámych, ktorým síce nevadí, lebo je ďaleko od Perzského zálivu, je ale známy soľnou jaskyňou Namakdán, robolovom, morskou korytnačkou karetou pravou, ale i tým, že sa mostom hodlá spojiť s pevninou. Tehran Times vo svojom príspevku zo 16. augusta t.r. pripomína katastrofickú scénu na ostrove Kešm, ktorý je kontaminovaný a ekologický ohrozený a rozbitý vojnou. Neklaďme si otázky či americká a izraelská vojna s ázijským Iránom od 28. februára t.r. bola či nebola vyprovokovaná. Už niekoľko rokov The United Nations Organisation strácajú niekdajšiu silu a výsledky rezolučných vyhlásení. No akokoľvek podľa Iránu agresorom sú SŠA a Izrael, ktorí na ostrove Kešm spôsobili jeho obyvateľom rozsiahle hospodárske škody a znečistili ostrov. Iránci všeobecne hovoria o miliardách amerických dolárov. Ostrov bude treba upratať a dať ho do normálneho stavu tak, aby sa na ňom dalo žiť. Najhlavnejšou otázkou zostáva, že kto to po agresoroch urobí a začne okamžite s odstraňovaním škôd.

Ak webový Ružomberský magazín konštatoval vlaňajšiu vydarenú vernisáž Zväzu slovenských fotografov pri príležitosti ich polstoročia organizovaných výstav, potom tohtoročná päťdesiata prvá za päťdesiatou v ničom nezaostávala. Snáď len s malým rozdielom, keď jej účinkovanie a fortieľ fotografického umenia na Slovensku sa po roku s rozdielom jedného dňa preniesol z Univerzitnej Knižnice Katolíckej univerzity do výstavných priestorov Liptovského múzea. Dobrým zvykom ružomberskej domácej pomoci kultúre býva, že keď niet miesta kvôli rekonštrukcii jednej inštitúcie, potom nastupuje tá, ktorá je k dispozícii. Súčasná 51-tka ZSF s 13. ročníkom medzinárodného mapového okruhu TAMAPO zaznamenala vyššiu výstavnú účasť pri jej otvorení než tomu bolo vlani. A opäť dobrá správa aj pre domácich ružomberských fotografov ZSF ktorí súťažne bodovali na popredných miestach. Čerešničkou na torte ZSF by mal byť pokus usporiadať na budúci rok v Brne výstavu Čarovné Slovensko. Interné tlačové oznámenia zväzu tak naznačujú a už i v snahe upevniť rastúci význam slovenskej fotografie v stredoeurópskom priestore.

Dni kampaní do funkcií primátorov, poslancov mestských zastupiteľstiev, ale aj pre voľby do vyšších územných celkov už na Slovensku dávnejšie pokračujú. Prvý v mekke dolného Liptova odštartoval a oznámil svoju kandidatúru na post primátora mesta súčasný poslanec MsZ Ján Kuráň 7. júla tohto roku. Ťažké sústo pre mnohých a mnohé (naposledy v Ružomberku v roku 2022 len jedna žena Petronela Ilavská, ktorá dostala od Ružomberčanov 82 hlasov) a pre tých, ktorí budú potrebovať na svojich hárkoch päťsto a iní až dvetisíc podpisov. V meste otca národa tak začalo zbieranie podpisov na kandidatúry vo vyšších komunálnych postoch neďaleko od povestného ružomberského vajca na Podhore. Poďme o 4 roky späť. Primátorom mesta sa stal vtedy Ľubomír Kubáň. Pri takmer 48 percentnej účasti dostal 5199 hlasov. Najviac ako poslanec ich získal v počte 765 Juraj Burgan. Tento blog sa píše dňa 30. júla 2026 a po ňom môžu prísť ešte iné zaujímavé okolnosti a nové udalosti spojené s predvolebnou kampaňou v meste Ružomberok, keď doteraz pribudol k Jánovi Kuráňovi kandidujúcemu na post primátora i súčasný primátor mesta Ľubomír Kubáň.

Ten deviaty prepadák z desiatich od roku 1994 nemohol v sobotu 4. júla 2026 ani inak dopadnúť. Ktosi pri obrazovke na adresu Naďovho a Šeligovho referenda povedal: „Hlúpe otázky, hlúpy a neúspešný výsledok“. Podobne ako to, čo bolo za ministra vnútra Krajčiho v roku 1997, kde sa cez noc v natlačenom pôvodnom texte otázok stratila jedna zo štyroch. A tak Slovensko prijalo pre takéto referendum prívlastok zmarené. Nič nové v zbytočných a neúspešných referendách na Slovensku. To predposledné Ficovo z januára 2023 s výrazom neplatné, dopadlo ale lepšie s účasťou 27,25 % (skrátenie volebného obdobia NR) než to od Naďových demokratov s implantovanou Šancou prešovského primátora F. Oľhu s výsledkom 16,13 percenta.

Nezávislé kresťanské odbory Slovenska sa opäť v Ružomberku prezentovali medzinárodnou konferenciou v dňoch 11. a 12. júna 2026. O deň neskôr 13. júna v nedeľu ho uzatvorili správou o činnosti odborov za obdobie rokov 2022 až 2025 a kongresom ZPŠaV NKOS zakončeným voľbami nového predsedníctva. Miestom seminára sa stala Sieň rektorov Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity. Závažné témy seminára sa preniesli aj do prírody na Malinom brde. Tak ako pred rokom začínalo sa exkurziou v nadnárodnom celulózo-papierenskom kombináte Mondi SCP v priemyselnom objekte dodržiavajúcom najprísnejšie kritéria bezpečnosti práce. Do Ružomberka zavítala štyridsiatka účastníkov zo Slovenska, Česka, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Severného Macedónska, Ukrajiny, Poľska a Chorvátska.

Prvú, postavenú v Kazachstane v 70-tych rokoch minulého storočia ešte ako bývalej republiky ZSSR v Aktau odstavili v roku 1999. Napriek tomu začali pred dvomi rokmi v roku 2024 v Kazachstane s októbrovým ľudovým referendom k ďalšej, ku ktorej sa pozitívne vyslovilo viac ako 70 percent občanov pri 64 percentnej účasti. Stavať sa má prvá aj v Uzbekistane, o čom sa síce bez referenta rozhodlo v slávnostnejšom šate v Petrohrade na medzinárodnom ekonomickom fóre 4. júna 2026. Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev a ruský prezident Vladimír Putin ju veľkolepe odštartovali videohovorom s vedúcim predstaviteľom (IAEA) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelom Grossim.

V utorok 21. apríla 2026 bol v Banskej Bystrici chladnejší a veterný deň, no odpoludnia niekoľko minút po tretej hodine s hrejivým pocitom si trojica zástupcov z dolného Liptova – (Ľubomír Schmida, Miroslav Saniga a riaditeľ Liptovského múzea v Ružomberku Martin Hromada) – reprezentantov sféry fotografického umenia a propagačných materiálov o Slovensku prišla prebrať za ich aktivity príslušné ocenenia.

Aj takéto slová bolo počuť vo veľkej zasadačke mestského úradu v Ružomberku na prvý aprílový deň roku 2026. Je tri roky po tom, čo skončilo neúspešné budovateľské obdobie tzv. Novej plavárne na Lazinách. Nové starosti sa objavili opäť, keď dnes treba rekonštruovať starú, tú 60-ročnú plaváreň na SCP, ktorej mali odzvoniť v roku 2021. Čo by si pomysleli po tom všetkom sklamaní prví architekti Peter Zibrin a Peter Kužel ml., keby sedeli po ôsmich rokoch na mestskom zastupiteľstve v Ružomberku práve v deň, v ktorom za zvyknú hovoriť vtipy so šialeným aprílom.