blog

Dni kampaní do funkcií primátorov, poslancov mestských zastupiteľstiev, ale aj pre voľby do vyšších územných celkov už na Slovensku dávnejšie pokračujú. Prvý v mekke dolného Liptova odštartoval a oznámil svoju kandidatúru na post primátora mesta súčasný poslanec MsZ Ján Kuráň 7. júla tohto roku. Ťažké sústo pre mnohých a mnohé (naposledy v Ružomberku v roku 2022 len jedna žena Petronela Ilavská, ktorá dostala od Ružomberčanov 82 hlasov) a pre tých, ktorí budú potrebovať na svojich hárkoch päťsto a iní až dvetisíc podpisov. V meste otca národa tak začalo zbieranie podpisov na kandidatúry vo vyšších komunálnych postoch neďaleko od povestného ružomberského vajca na Podhore. Poďme o 4 roky späť. Primátorom mesta sa stal vtedy Ľubomír Kubáň. Pri takmer 48 percentnej účasti dostal 5199 hlasov. Najviac ako poslanec ich získal v počte 765 Juraj Burgan. Tento blog sa píše dňa 30. júla 2026 a po ňom môžu prísť ešte iné zaujímavé okolnosti a nové udalosti spojené s predvolebnou kampaňou v meste Ružomberok, keď doteraz pribudol k Jánovi Kuráňovi kandidujúcemu na post primátora i súčasný primátor mesta Ľubomír Kubáň.

Ten deviaty prepadák z desiatich od roku 1994 nemohol v sobotu 4. júla 2026 ani inak dopadnúť. Ktosi pri obrazovke na adresu Naďovho a Šeligovho referenda povedal: „Hlúpe otázky, hlúpy a neúspešný výsledok“. Podobne ako to, čo bolo za ministra vnútra Krajčiho v roku 1997, kde sa cez noc v natlačenom pôvodnom texte otázok stratila jedna zo štyroch. A tak Slovensko prijalo pre takéto referendum prívlastok zmarené. Nič nové v zbytočných a neúspešných referendách na Slovensku. To predposledné Ficovo z januára 2023 s výrazom neplatné, dopadlo ale lepšie s účasťou 27,25 % (skrátenie volebného obdobia NR) než to od Naďových demokratov s implantovanou Šancou prešovského primátora F. Oľhu s výsledkom 16,13 percenta.

Nezávislé kresťanské odbory Slovenska sa opäť v Ružomberku prezentovali medzinárodnou konferenciou v dňoch 11. a 12. júna 2026. O deň neskôr 13. júna v nedeľu ho uzatvorili správou o činnosti odborov za obdobie rokov 2022 až 2025 a kongresom ZPŠaV NKOS zakončeným voľbami nového predsedníctva. Miestom seminára sa stala Sieň rektorov Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity. Závažné témy seminára sa preniesli aj do prírody na Malinom brde. Tak ako pred rokom začínalo sa exkurziou v nadnárodnom celulózo-papierenskom kombináte Mondi SCP v priemyselnom objekte dodržiavajúcom najprísnejšie kritéria bezpečnosti práce. Do Ružomberka zavítala štyridsiatka účastníkov zo Slovenska, Česka, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Severného Macedónska, Ukrajiny, Poľska a Chorvátska.

Prvú, postavenú v Kazachstane v 70-tych rokoch minulého storočia ešte ako bývalej republiky ZSSR v Aktau odstavili v roku 1999. Napriek tomu začali pred dvomi rokmi v roku 2024 v Kazachstane s októbrovým ľudovým referendom k ďalšej, ku ktorej sa pozitívne vyslovilo viac ako 70 percent občanov pri 64 percentnej účasti. Stavať sa má prvá aj v Uzbekistane, o čom sa síce bez referenta rozhodlo v slávnostnejšom šate v Petrohrade na medzinárodnom ekonomickom fóre 4. júna 2026. Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev a ruský prezident Vladimír Putin ju veľkolepe odštartovali videohovorom s vedúcim predstaviteľom (IAEA) Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafaelom Grossim.

V utorok 21. apríla 2026 bol v Banskej Bystrici chladnejší a veterný deň, no odpoludnia niekoľko minút po tretej hodine s hrejivým pocitom si trojica zástupcov z dolného Liptova – (Ľubomír Schmida, Miroslav Saniga a riaditeľ Liptovského múzea v Ružomberku Martin Hromada) – reprezentantov sféry fotografického umenia a propagačných materiálov o Slovensku prišla prebrať za ich aktivity príslušné ocenenia.

Aj takéto slová bolo počuť vo veľkej zasadačke mestského úradu v Ružomberku na prvý aprílový deň roku 2026. Je tri roky po tom, čo skončilo neúspešné budovateľské obdobie tzv. Novej plavárne na Lazinách. Nové starosti sa objavili opäť, keď dnes treba rekonštruovať starú, tú 60-ročnú plaváreň na SCP, ktorej mali odzvoniť v roku 2021. Čo by si pomysleli po tom všetkom sklamaní prví architekti Peter Zibrin a Peter Kužel ml., keby sedeli po ôsmich rokoch na mestskom zastupiteľstve v Ružomberku práve v deň, v ktorom za zvyknú hovoriť vtipy so šialeným aprílom.

Prvú časť vyšetrovania by mal mať za sebou druhý západný okruh vojenského súdu v Moskve, kde podľa stredoázijskej tlačovej agentúry Fergana News agency treba došetriť ešte dvoch organizátorov a štyroch účastníkov masakru. Údajne najhorší novodobý teroristický útok so 147 mŕtvymi občanmi sa odohral dňa 22. marca 2024 v moskovskej koncertnej sále Crocus city hall, kde koncertovala rocková skupina Piknik. Súd sa konal 12. marca 2026, keď z 19-tich obvinených odsúdil k doživotnému trestu 15 obvinených.

Je to do istej miery i náhoda, že práve v Liptovskom Mikuláši na prícestnom bilborde, kráčajúc po Námestí mieru môžete uvidieť na fotografii v spodnom rade občana Ružomberka Ľubomíra Schmidu. Schmidovu fotografiu s inými osobnosťami a dejateľmi tohto mesta (o 32 rokov staršieho než Ružomberok) s fotografiami či podobizňami tých, ktoré preslávili horný Liptov. Okrem osobností Liptovského Mikuláša ako napríklad G.F. Belopotockého, J. Jánošíka, M. Rázusa, A. Stodolu, významného slovenského fotografa Martina Martinčeka či olympijských víťazov Michala Martikána a lyžiarky Petry Vlhovej. Do vášho bývalého okresného mesta sa môžete vybrať aj preto, lebo vo vašom rodnom a okresnom meste Ružomberok po výrube stromovej aleje na Hurbanovej ulici v roku 2025, zrušili vo februári roku 2026 aj poslednú opravovňu obuvi. No v meste (kde to vraj žije ako sa v posledných rokoch medzi Ružomberčanmi hovorí), v najbližšom meste na východ od vás, v meste vášho odvekého športového a hospodársko-politického rivala nájdete najmenej tri.

Blízky východ prežíva dnes ťažké časy a ohrozený má aj vrcholový šport. Stredoázijský a perzský Irán je dnes neoddeliteľnou časťou rubrík zahraničnej tlače , rozhlasových a televíznych médií. Po 28. februári 2026 na jeho územie opäť dopadajú rakety, bomby a drony za ktorými stojí primárne Washington a Tel Aviv. Aj keď v 90 miliónovom Iráne nie je všetko po masových protestoch obyvateľstva v závere roku 2025 v poriadku (blog MM v RK Magazín – 11.10. 2025 – …Iránsky rijál…), prichádzajú odtiaľ aj iné neočakávané zvesti. A tie sa dotýkajú aj športovcov. Tentoraz sú na rade iránske futbalistky (so šatkami na hlavách) uvažujúce či sa po odohratí zápasov Ázijského národného pohára vrátia domov, alebo v Austrálii budú hľadať azyl a rozhodovať sa pre život inde a ďalej od svojej krajiny. Teraz ale v skutočnosti a ostatných dňoch v Iráne ide jeho občanom o život, nevedia kedy na ich obydlia či verejné budovy dopadnú západné bomby, rakety či drony.

Samozrejme, prudkým zdražením tovarov a hlavne nárastom cien niektorých potravín či chémie využívanej v domácnostiach. Stredoázijská tlačová agentúra Fergana Agency týždeň po raketových útokoch Spojených štátov amerických za účasti Izraela na iránske ciele pripomenula aj Turkménsko. To ako sused Iránu (keď z 12 miliónového Teheránu je na jeho najbližšiu hranicu vzdušnou čiarou v Kaspickom mori približne 400 km) nestálo bokom pri evakuácii cudzích zahraničných príslušníkov utekajúcich z bombardovaného Iránu a poskytlo im dočasný azyl.