Slovensko by sme pokojne mohli zaradiť na okraj potenciálnych krajín, ktoré by pápež František chcel navštíviť. Pozvania dostáva z celého sveta, nielen od biskupov, ale aj od politikov. Prečo si napokon vybral Slovensko?
Je to veľké prekvapenie, že sa rozhodol prísť k nám, dokonca by som povedal, že zázrak. Keď sa ma médiá v minulosti pýtali, či k nám príde, hovorieval som, že určite nie, pretože si vyberal krajiny, ktoré sú na sociálnych, spoločenských či ekonomických perifériách, krajiny, kde sú vojnové konflikty a menšiny. Čakal som, či nenaznačí, nedá odpoveď, prečo si vybral Slovensko. Nestalo sa tak.
Bola to pápežova prvá cesta v Európe po pandémii a zároveň aj prvá po operácii.
V marci 2021 bol v Iraku a predtým v novembri 2019 bol v Thajsku a Japonsku, takže to bola po viac ako dvoch rokoch prvá cesta do európskej krajiny. Práve preto pritiahla táto návšteva takú pozornosť zahraničných médií. Na pápežský let, ktorý ma kapacitu 80 novinárov, sa stihli akreditovať novinári za jeden deň.
Svoju cestu začal v Maďarsku, kde bol na medzinárodnom eucharistickom kongrese. V susednej krajine bol 7 hodín, u nás 70. V čom bol rozdiel?
V Maďarsku bol len na pastoračnej návšteve. Keď priletel, vítali ho len cirkevní predstavitelia a so štátnymi sa stretol len súkromne, zdvorilostne. U nás bol aj na štátnej aj na pastoračnej návšteve, teda aj ako hlava katolíckej cirkvi, aj ako hlava mestského štátu Vatikán. Preto ho vítali ústavní činitelia a aj ho vyprevádzali, mal aj oficiálne prijatie v prezidentskom paláci.
Spomínali ste, že sme boli sledovaní aj inými médiami. Podľa BBC bola atmosféra v Bratislave tlmená. Novinár Rob Cameron napísal, že ľudia okolo šli na zmrzlinu a popíjali koktaily, zdanlivo nevnímajúc pápežské alebo cirkevné záležitosti. Aký obraz sme vyslali do sveta?
Z organizačného a bezpečnostného hľadiska si myslím, že sme návštevu zvládli na vysokej úrovni. Je potrebné si uvedomiť, že príprava návštevy pápeža trvá niekedy aj viac ako rok. Tu ju museli pripraviť za dva mesiace. Je jasné, že boli problémy, ľudia boli nervózni, že im nechodia lístky s kódom do sektorov. No ako krajina sme vyslali dobrý signál, že sme takúto veľkú udalosť dokázali zvládnuť. Prijatie zo strany prezidentky a iných ústavných činiteľov bolo vrúcne. Aj svetové médiá si všimli pozitívnu emóciu medzi pápežom a prezidentkou. Aj ľudia, ktorí vnímali pápeža v uliciach či na stretnutiach, reagovali na neho so sympatiou. Áno, nebola tam masová účasť kvôli pandémii. Keby však prebiehala návšteva za iných okolností, prišli by státisíce ľudí, takto prišlo len niečo okolo stotisíc.
Keby sme to ale porovnali s návštevou Jána Pavla II., boli to obrovské masy ľudí, od najmenších až po starých, ktorí ho chceli zažiť a vidieť aj keď už bol chorý a nevládal čítať príhovory. Keby nie je pandémia, naozaj by prišli státisíce?
To je presná tá druhá vec, ktorú som chcel povedať. Nižšia účasť nebola len kvôli pandémii, ale aj kvôli určitej ,,vzdialenosti”. Ján Pavol II. bol nielen slovanský pápež, ale aj slovenský. Poznal Slovensko, poznal Slovákov ešte ako poľský biskup, arcibiskup aj kardinál. Mal živé kontakty so Slovenskom, vedel hovoriť plynule po slovensky. Bol nám blízky mentalitou, prejavom aj duchovnosťou. Bol pápežom 25 rokov. Vyrastali na ňom dve generácie ľudí a mnohí si ani nevedeli predstaviť, že bude iný pápež. František nemá na Slovensku takú popularitu a mieru sympatie, ale je to pochopiteľné. Ján Pavol II. sa vyjadroval priamo, úderne a jednoznačne, že mu každý rozumel. František sa vyjadruje iným štýlom.
Áno, je pravda, že keby sme porovnali posledných troch pápežov, tak Ján Pavol II. bol skôr filozof, Benedikt 16. teológ a František je skôr literát.
Keď mal Ján Pavol II. príhovory, využíval gestikuláciu, zdvíhal hlas, bola to šou v dobrom slova zmysle. Malo to svoj jasný obsah, svoje myšlienky vedel podať atraktívne. Pápež František, rovnako ako Benedikt číta z papiera, sem-tam zavtipkuje, no má tichý sústredený prejav. Používa však metaforické vyjadrovania a hovorí medzi riadkami. Nie je tak exaktný, ako Benedikt či Ján Pavol II.
Keď sa prihováral mladým, povedal: ,,Na to, aby bol život veľký, je potrebné jedno aj druhé: láska a hrdinstvo. Máme pred očami blahoslavenú Annu, hrdinku lásky. Hovorí nám, aby sme sa usilovali o vysoké ciele. Prosím vás, nenechajme dni nášho života plynúť ako epizódy v telenovele.”
To je presne jeho metaforické vyjadrovanie. On nepovie, aby sme neprežívali svoje dni nadarmo alebo nech je každý deň plný dobrými skutkami. Pápež František to povie reklamnou skratkou, takým headlinom, že by sa to dalo použiť aj na bilboard. Jeho metafory sú veľmi sympatické, počas prejavov citoval Sama Chalúpku, spojil chlieb a soľ.
Počas návštevy na Slovensku bol na viacerých miestach, kto skladal jeho program?
Program bol zostavovaný v kooperácii Svätá stolica, prezidentský palác a Konferencia biskupov Slovenska, pričom najsilnejšie slovo mal ten, kto vstupuje na návštevu, teda pápež. On hostiteľovi hovorí, čo by rád videl, koho by rád stretol. Pápež František je sociálne založený a chce sa dotýkať ľudí na periférii, preto bol na Luníku IX, preto sa stretol aj s bezdomovcami. Niektoré body sú stabilné, napríklad prijatie pápeža v prezidentskom paláci či stretnutia s mládežou.
Boli aj momenty mimo program?
V Prešove sa stretol so ženami, ktoré varili pre biskupov. Stretol sa aj s emeritným arcibiskupom Róbertom Bezákom a jeho rodinou, na Luníku IX. sa bol súkromne pomodliť do kostola. Je to ale bežné, často sa pápež snaží unikať z pevne stanovených miest a priestorov.
Ak by bol Ružomberok miestom, ktoré by si vybral, čo by chcel vidieť?
Ťažko povedať. Sú tu jezuiti, jeho spolubratia. Je tu aj vzdelávacia ustanovizeň. Perifériou, ku ktorej sa často skláňa, sú starí a umierajúci, pravdepodobne by šiel aj do vojenskej nemocnice.
Aký dojem zanechal?
Mám pocit, že bol uvoľnený a že sa tu cítil dobre. A to aj vzhľadom na svoj vek a ťažkú operáciu. Až by som povedal, že si u nás oddýchol. Nemyslím si, že by v jeho správaní bolo niečo, čo by sme neočakávali.
Čo na vás najviac zapôsobilo?
Podľa mňa bude tým symbolom to, ako stojí v Prešove so ženičkami za taniermi a hrncami. Toto je typický pápež František, vie sa skloniť k obyčajnému človeku. On aj keby nemusel rešpektovať organizačné opatrenia a bezpečnosť, tak sa presúva vlakom alebo autobusom. Keď pôsobil ako arcibiskup v Buenos Aires, nemal svojho šoféra ani svoje auto, chodieval mestskou dopravou.
Aké posolstvo svojou návštevou zanechal? Je šité ,,na mieru” pre túto krajinu?
Nielen cirkev, ale celkovo slovenská spoločnosť sa odvoláva na svoje tradície, svoju minulosť, svoju cyrilometodskú tradíciu. Sme národ v srdci Európy, ktorý si prešiel ťažkosťami a má byť na čo hrdý. Na toto opakovane apeloval aj v prejave v prezidentskej záhrade. Bol to jediný prejav, ktorý bol určený nie katolíkom, ale obyvateľom Slovenska. Opakoval to potom aj v príhovore biskupom a kňazom a aj v Šaštíne, že treba byť verný svojím tradíciám, byť hrdý a vedomý si svojej identity, ale nestačí sa tým oháňať. Je potrebné to aj žiť. A nestačí sa obzerať niekde do minulosti, do toho, čo bolo, ale treba byť otvorený prítomnosti. Pri stretnutí s mládežou povedal, že treba byť zakorenený a otvorený. Smerom do cirkvi bolo špeciálne to, že netreba zaliezať za hradby a budovať múry či bojovať so svetom ako s nepriateľom, ale že cirkev má viesť so svetom partnerský dialóg.
Keď sa prihováral kňazom, tak hovoril aj o kázňach, ktoré by nemali byť dlhé. Povedal aj to, že kňazi by mali byť milosrdní, no nikdy nie zvedaví. Ako to myslel?
Pápež František často opakuje, že keď človek príde na spoveď, tak by mal mať pocit, že sa stretol s otcom a nie sudcom. Kňaz by ho nemal vypočúvať, pýtať sa na detaily, ísť nepríjemne pod kožu. Toto veľmi často zdôrazňuje.
Ako ovplyvní návšteva pápeža cirkev na Slovensku do budúcna?
Záleží len na nás. Pápež prišiel, zanechal impulzy a je na nás, či zostane táto návšteva len historickou spomienkou. Nemusí to zanechať nič. Alebo si tie slová zoberieme k srdcu a budeme ich nejako reflektovať, a môžu zanechať pozitívny dopad aj na národe aj na cirkvi. Ale to nezávisí len od biskupov a kňazov, ale od každého človeka.
Určite by som zo strany biskupov očakával iniciatívu, aby šli systematicky reflektovať to, čo pápež v deviatich príhovoroch povedal. Aby to rozmenili na drobné a aplikovali to v živote diecéz a vo farnosti.
Pápež odišiel, nastali tie pomyslené tri bodky, ktoré by sme mali dopísať my. Je niečo, čo by ste vy chceli zmeniť na základe jeho svedectva?
V príhovore v prezidentskom paláci v rámci metaforického vyjadrovania hovoril o chlebe a soli. Je to náš spôsob, akým vítame hostí. Pri soli zdôrazňoval jej konzervačné účinky. Konzervuje nejaké duchovné hodnoty, princípy, ale nielen konzervuje, ale aj ochucuje, pretože dáva chuť jedlu. Možno to by som si chcel vziať aj pre seba. Hoci som veriaci, naozaj by viera nemala byť len niečím, čím sa budem deklarovať, hrdiť, ale že to má byť niečo žité. Žitím viery by som mal prinášať kvalitu do života svojej rodiny, komunity, do Ružomberka. Mal by som ochucovať prostredie, kde pôsobím.
Slovo pápež – pontifex- znamená staviteľ mostov, čo môžeme zjednodušiť v osobe toho, kto spája. Dokázal to na Slovensku?
Určite.
Drží ten most, aj keď odišiel?
Opäť je to na nás. Pápež František sa snažil prepojiť majoritu s minoritou, bohatých s chudobnými, katolíkov a iné cirkvi, Konferenciu biskupov Slovenska s arcibiskupom Bezákom. Pápež František za štyri dni nezmení krajinu alebo cirkev. Snažil sa však vytýčiť smerovníky, položiť základ mostíkov a už je na nás, aby sme to dobudovali a kráčali po tých smerovníkoch. Aby sme dostavali tie mosty. František nám dal príklad, ponuku a aj sám na konci príhovoru povedal, že na Slovensku zasial semienka a uvidí, či z toho budú nejaké rastliny.
Počas návštevy pápeža sme vás mohli vidieť aj na televíznych obrazovkách, kde ste ako cirkevný analytik komentovali jeho príchod.
Áno, bolo ma na pár dni vidieť, ale opona už spadla. V čase, keď bol František zvolený za pápeža, bol som akreditovaný ako novinár vo Vatikáne. Bol som aj na svätorečení Jána XXIII. A Jána Pavla II, rovnako som bol akreditovaný aj na Svetových dňoch mládeže v Krakove. Keďže so mnou majú média pravdepodobne dobrú skúsenosť, prizvali si ma, aby som aj teraz spolukomentoval dianie. Bolo to na Markíze a na RTVS.
Aká to bola skúsenosť?
Vieme, že pápež je spontánny, robí spontánne gestá a zmeny programu. Všetko, čo som komentoval, išlo naživo. Hoci sme vedeli, ako bude vyzerať program, nikdy nemôžeme vedieť, čo sa reálne stane. Preto to bol adrenalín. Predsa len, sedieť za stolom pred kamerami, pozerá na vás množstvo ľudí, je to zážitok. Chce to aj istú mieru spontánnosti a informovanosti, aby komentátor vedel prekrývať aj hluché miesta, ktoré reálne nevidí. Hoci sme napríklad videli prílet pápeža, stretnutie s prezidentkou v letiskovej hale sme už nevideli, bolo však potrebné divákom niečo povedať. Myslím si však, že obe televízie to zvládli na vysokej úrovni.
Pápež František dostal mnoho darov, no sám niektoré priniesol.
Stabilným darom, ktorý dával napríklad ústavným činiteľom, bola pamätná medaila s reliéfom Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska. Popritom však dával rôzne dary. V kňazskom seminári daroval drevenú sochu svätého Jozefa, v Šaštíne daroval Panne Márii Šaštínskej zlatú ružu. Dával dary, ale viac dostával od štátnych predstaviteľov cez rehoľné spoločenstvá, od Rómov, politikckých väzňov a pdoobne. Tieto dary buď pápež vie prakticky využiť alebo ich niekomu ďalej daruje. Raz za čas je robená charitatívna lotéria, kde sa dary držia a potom sú použité na charitatívne účely.
Ako by ste interpretovali Františkovo gesto voči odvolanému arcibiskupovi Bezákovi, ktorého nechal koncelebrovať slávnostnú omšu v Šaštíne a aj sa s ním stretol?
Bolo to ľudské zadosťučinenie pre Róberta Bezáka. Nie však spôsob úradnej rehabilitácie. Pápež ho nevymenoval do nejakej funkcie v rámci cirkevnej hierarchie, ani nemenoval do čela diecézy alebo funkcie v rámci rímskej kúrie či za apoštolského nuncia. Ani nepovedal, že to, že bol odvolaný, bola chyba. Ľudia sa na to často pozerajú, že je to spor medzi biskupmi a Bezákom. Je jasné, že medzi biskupmi a ním nie je dobrá atmosféra, ale konečné rozhodnutie v osobe arcibiskupa Bezáka má Svätá stolica, pretože len pápež ho dokáže vymenovať do nejakého úradu. Pápež František má k Róbertovi Bezákovi pozitívny vzťah, pozná jeho prípad, opakovane sa s ním stretol aj vo Vatikáne. Rovnako, ako vie vypočuť každého, tak vie prijať aj Bezáka.
Článok bol pôvodne publikovaný v októbrovom čísle RK Magazínu.
Titulná fotografia: Imrich Gazda. (Foto: Andrej Lojan. )
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
