Prednostka Kliniky infektológie: Do očkovania vkladáme veľkú nádej

Počas pandémie zomrelo na Klinike infektológie vo vojenskej nemocnici v Ružomberku jedenásť pacientov. Ako zmenil koronavírus prácu lekárov, sme sa rozprávali s doktorkou Annou Lesňákovou, prednostkou na infektológii, kde je v súčasnosti hospitalizovaných 14 pacientov.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo je očkovanie dôležitým nástrojom proti koronavírusu,
  • ako vníma lekárka s viac ako 36-ročnou praxou v odbore infektológie antivakcinačné aktivity, 
  • ako dnes vyzerá práca zdravotníka na Klinike infektológie,
  • koľko pacientov sa nepodarilo zachrániť,
  • ako sa zmenil efekt liečby pri akútnych infekčných chorobách a pri ochorení Covid-19,
  • koľko reprofilizovaných zdravotníkov pomáha na Klinike infektológie ,
  • kde sú hospitalizovaní pacienti, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu.

Patríte medzi zdravotníkov, ktorí boli vo vojenskej nemocnici zaočkovaní medzi prvými. Ako sa cítite po očkovaní?

Zatiaľ môžem konštatovať, že sa u mňa neprejavuje žiadna reakcia na podanú očkovaciu látku. Cítim sa bez akýchkoľvek ťažkostí a dúfam, že v nasledujúcich hodinách a dňoch sa vedľajšie účinky na očkovanie neobjavia. Verím v efektívnosť imunitnej odpovede na podanú vakcínu proti ochoreniu COVID-19.

Pandémia koronavírusu rozdelila spoločnosť na tých, ktorí jej veria, rešpektujú autority, vedcov aj epidemiológov a potom sú tu takzvaní ,,pochybovači“. Rovnako sa to deje aj s očkovaním. Mnoho ľudí sa očkovať nechce. Ako vnímate z pohľadu lekárky s dlhoročnou skúsenosťou takéto názory?

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19, v čo najväčšom počte ľudí a čo najrýchlejšie, môže zabrániť ďalším obetiam pandémie nového koronavírusu a ekonomickým stratám. Myslím, že aj v tomto prípade treba veriť v úspešnosť vakcíny proti  COVID-19, a že nám pomôže získať kontrolu nad týmto vysoko infekčným ochorením, ktoré je terapeuticky dosť ťažko zvládnuteľné. Očkovanie zohráva kľúčovú úlohu pri záchrane životov a potláčaní pandémie.

Vakcíny používané na Slovensku schvaľuje Európska lieková agentúra, ktorá používa spoľahlivé vedecké metódy na posúdenie účinnosti a nežiaducich účinkov vakcín. A pokiaľ ide o vedľajšie účinky, tie sa prejavia pri každom lieku. Vždy sa nájde jeden človek z milióna, ktorý bude mať silnejšiu reakciu. To však neznamená, že vakcína nepomáha.

V posledných rokoch dochádza vo svete i na Slovensku k vlne antivakcinačných aktivít, ktoré spochybňujú očkovanie, preceňujú reakcie po očkovaní, alebo dávajú do príčinnej súvislosti s očkovaním niektoré závažné poruchy zdravia.  Pritom seriózne štúdie tieto pseudoargumenty spoľahlivo vyvrátili.

Primárka infektológie Anna Lesňáková počas rozhovoru. (Foto: Juraj Brezáni)

Môžu byť negatívne názory spôsobené malou informačnou kampaňou na podporu očkovania?

Nemyslím, že je malá informačná kampaň. Problémom môže byť negatívna propaganda a dezinformácie  na internete a sociálnych sieťach, na základe ktorých sú vyvodzované závery o nevhodnosti očkovania.

Očkovanie je nepochybne zásah do organizmu, môže mať celý rad rôznych očakávaných či nezvyčajných reakcií. Všeobecne po podaní očkovacej látky, u určitého percenta očkovaných vznikajú nežiaduce reakcie, ktoré môžu byť lokálne (najčastejšie začervenanie, bolestivosť, opuch miesta vpichu, zdurenie regionálnych lymfatických uzlín) a systémové celkové (najčastejšie zvýšená teplota, malátnosť, celková slabosť, bolesti hlavy a kĺbov). Je nutné si uvedomiť, že neexistuje vakcína stopercentne bezpečná a účinná, na druhej strane negatívne aspekty sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.

Ak budeme chcieť pochopiť, v čom je princíp a význam očkovania, vysvetlení je dostatočné množstvo a informácie sú verejnosti dostupné na stránkach Úradu verejného zdravotníctva, Ministerstva zdravotníctva či Európskom informačnom portály o očkovaní. K pochopeniu informácií  je potrebná aj efektívna komunikácia so zdravotníkmi, čo je jednou z kľúčových podmienok úspešne fungujúcej praxe. Len musí byť aj vôľa ľudí, chcieť to  pochopiť.

Na zdravotníkov je momentálne kladená obrovská psychická aj fyzická záťaž. Ako sa zmenila práca zdravotníka na infektológii, ak by sme porovnávali éru pred koronavírusom a súčasné obdobie?

Vírus sa ľahko prenáša, čo si vyžaduje dôsledné dodržiavanie hygienicko-epidemiologického režimu. Aktuálnej situácii sme sa museli prispôsobiť za plného chodu. Museli sme, samozrejme, prispôsobiť oddelenie stavebne, vytvoriť filtre a naučiť sa pracovať s ochrannými pomôckami.

Používanie ochranných pracovných pomôcok robí prácu s pacientami podstatne náročnejšiu, ako bola  v minulosti, keď stačil bežný pracovný odev. Ochranné odevy ovplyvňujú zručnosť personálu pri všetkých výkonoch diagnostických, terapeutických či administratívnych a komfort lekárov a sestier.

Čo sa veľmi zmenilo je efekt liečby. Predtým u väčšiny akútnych infekčných chorôb viedla zahájená kauzálna liečba k uzdraveniu pacienta. Infekcia Covid-19 je vírusové ochorenie, u ktorého kauzálnu virostatickú liečbu nemáme. V liečbe využívame symptomatickú, podpornú vitamínovú a imunomodulačnú liečbu. Dôležitú úlohu zohráva imunitný systém pacienta, ktorý sa významnou miernou podieľa na zvládnutí infekcie.

Spomínali ste, že ste predtým liečili najmä akútne infekčné choroby. Tie sú aké?

Zápal mozgových blán, septické stavy, často sprevádzané s poruchami vedomia a zlyhávaním orgánov.

Koľko zdravotníkov pracuje na klinike? 

Na klinike infektológie pracuje šesť lekárov, deväť kmeňových sestier, jedna vedúca, šesť reprofilizovaných zdravotníkov z iných pracovísk a jedna vojačka. Potom máme osem kmeňových zdravotníckych asistentov a ďalších štyroch reprofilizovaných. Samozrejme, máme aj troch kmeňových sanitárov, jedného reprofilizovaného a osem vojakov. Kmeňovým pracovníkom vypomáha personál z iných oddelení, ktoré majú obmedzenú prevádzku na akútne stavy. Veľkou pomocou sú aj vojaci, ktorí nám denne pomáhajú pri manipulácii s pacientami a doprovode na vyšetrenia.

Na klinike môže byť hospitalizovaných 28 ľudí. Koľko z týchto lôžok disponuje aj umelou pľúcnou ventiláciou?

U nás nemáme prístroje k poskytovaniu umelej pľúcnej ventilácie. Pacienti, u ktorých je jej potreba, sú prijatí na Kliniku anestéziológie a intenzívnej medicíny.

Podľa čoho sa potom pacienti presúvajú z vášho oddelenia na iné?

Na našej klinike je poskytovaná  štandardná lekárska starostlivosť pacientom, u ktorých nie sú známky zlyhávania vitálnych funkcií. U pacientov s ťažkým priebehom COVID-19, ak dôjde k rôznym orgánovým postihnutiam a ich zlyhávaniu, najčastejšie srdca a obličiek, sú preložení na Jednotku intenzívnej starostlivosti. V prípade respiračného zlyhávania a potreby podpory dýchania formou umelej pľúcnej ventilácie sú preložení na Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny.

Ako vyzerá práca zdravotného pracovníka na Klinike infektológie?

Najväčší dôraz sa kladie na zabránenie šírenia infekcie v nemocničnom prostredí, čo si vyžaduje izoláciu pacienta, dôsledné dodržiavanie hygienicko-epidemiologického režimu (individuálny prístup ku pacientovi), používanie ochranných pracovných pomôcok pri ošetrovateľskej starostlivosti.

Sestry pracujú v ochrannom odeve nepretržite, väčšinou majú 12 hodinové služby. Podobne lekári pracujú v ochrannom odeve pri ošetrovateľskej starostlivosti počas vizity, pri príjme a prepúšťaní pacientov a vedení dokumentácie. Okrem pravidelných a plánovaných úkonov v prípade zhoršenia zdravotného stavu pacient signalizáciou upovedomí zdravotnícky personál o požiadavke na sestru resp. lekára.

Návštevy sú dlhodobo zakázané. Ako prebieha kontakt s rodinou?

Komunikácia s rodinou je možné len telefonicky a prostredníctvom zdravotníckeho personálu, ktorý podľa potreby v určené hodiny preberá veci osobnej potreby a doplnky výživy. A, samozrejme, v prípade záujmu informujeme o zdravotnom stave príbuzného. Návštevy z epidemiologických dôvodov neumožňujeme.

Keď začali pribúdať pozitívni pacienti, ktorí si vyžadovali hospitalizáciu, bola to práve Klinika infektológie, kde boli spočiatku hospitalizovaní. Ako ste zvládali začiatok? Prišlo niečo neznáme, mnoho informácii nebolo.

Aj keď prvé prípady COVID-19 vzbudzovali obavu, mali sme nádej, že nedôjde k tak masívnemu rozšíreniu. Pandémiu týchto rozmerov zažívame po prvýkrát a každým dňom pribúdajú nové poznatky. Komunikujeme navzájom a odovzdávame si skúsenosti zo všetkých infektologických pracovísk Slovenska prostredníctvom web seminárov, ktoré organizuje prezident Slovenskej infektologickej spoločnosti profesor Pavol Jarčuška.

Mali ste aj pacientov, ktorí zomreli na vašom oddelení?

U jedenástich pacientov s ťažkým priebehom COVID-19 s viacerými pridruženými ochoreniami sa nám infekciu nepodarilo zvládnuť.

Počas vašej dlhej lekárskej skúsenosti ste už museli čeliť mnohým situáciám. Boli nejaké špecifické ochorenia, zápaly či infekcie, ktoré vás zaskočili? 

Boli to epidémie osýpok, hepatitíd, parotitíd s neuroinfekciami. V súčasnosti je ich výskyt len ojedinelý. Práve očkovanie väčšiny populácie proti týmto infekciám viedlo k ich výraznej eliminácii.

Pandémia nám mnoho vzala, museli sme zmeniť návyky a zvyknúť si aj na život v ,,bublinách“. Je však niečo, čo vám ľudsky priniesla?

COVID-19 a pandémia nám všetkým priniesla mnoho problémov. Každý z nás stojíme pred inou výzvou. My zdravotníci sa denne stretávame so strachom z nákazy, stresom z práve prebiehajúceho infekčného ochorenia, z obavy z následkov, smútkom zo straty blízkeho.

Kompletne sa zmenili podmienky, spôsob práce, starostlivosť o pacientov. Vírus sa ľahko prenáša, čo si vyžaduje izoláciu pacienta a vylučuje kontakt s príbuznými . O to väčšie nároky sú kladené na komunikáciu zdravotníckeho personálu. Takže je tu aj množstvo telefonátov a túžba ľuďom pomôcť. My všetci, ktorí dokážeme a vieme pomôcť, by sme práve v tomto období mali pomôcť ešte viac a tu je veľmi žiadúca jednota a súdržnosť. Ak by sme ju mali, všetkým by sa lepšie pracovalo.

Titulná fotografia: Primárka Kliniky infektológie Anna Lesňáková počas očkovania proti koronavírusu. Foto: Juraj Brezáni.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.