Dlhodobejšie už o to usiloval Uzbekistan, ktorý pri neustále sa zvyšujúcom HDP za posledné tri roky (5 až 7 %) elektrinu potrebuje. Malý stredoázijský tiger z bývalých republík C.I.S. ako ho predtým v médiách nazvali, a v minulosti piaty najvyšší exportér surovej bavlny už začal a prvé tony betónovej zmesi nalial do základov jadrovej elektrárne na 525 hektárovej ploche pri jazere Tuskan. Stavať sa bude v okolí Džizachu (Jizzax) vzdialeného približne 200 km juhozápadne od hlavného mesta Taškent. V súvislosti s minulým obdobím roku 2020 a blízkosťou okolia Džizachu je potrebné pripomenúť si pretrhnutie hrádze vodnej priehrady Sardoba z 1. mája 2020 o registrovanej kubatúre cca 0,8 km3 ktorá spôsobila značné škody a vyliala sa aj na územie južného Kazachstanu.
Podľa tlačovej agentúry Asia plus a uzbeckých zdrojov (Dunyo) to odštartovali stlačením symbolického tlačítka študenti z taškentskej pobočky Národnej výskumnej jadrovej univerzity so skratkou MEPhl spoločne s predstaviteľmi ruského Rosatomu a uzbeckého Uzatomu . Ruku k dielu pripojil cez videohovor aj šéf IAEA so sídlom vo Viedni Rafael Grossi. Bude to tak v súčasnosti prvá jadrová elektráreň v strednej Ázii. K jej plnému spusteniu do prevádzky a dosiahnutiu plnej kapacity výroby by malo nastať medzi rokmi 2029 až 2035. (fotografia k textu – prvý naliaty betón do základov stavby jadrovej elektrárne pri Džizachu).
Virtuálne v telemoste s IAEA a skutočným podaním rúk v Petrohrade
Prezident Mirzijojev poďakoval prezidentovi RF Vladimírovi Putinovi v Petrohrade za spoluprácu v oblasti hospodárstva, za podporu ktoré mu Rusko tentoraz poskytne i pri budovaní prvej uzbeckej jadrovej elektrárne. V prípade dvoch menších reaktorov má ísť o vybavenie s technikou RITM-200 N , zatiaľ čo u dvoch s vyššou výrobnou kapacitou so systémom VVER -1000.
Uzbecký prezident sa zmienil o tom, že náklady výstavby budú v 85 – 90 percentách financované z pôžičiek v konzultácii s medzinárodnými firmami, keď celý projekt by mohol vygenerovať v budúcnosti 165 miliárd USD ekonomického benefitu cez zisky zo zdanenia pri vývoji priemyselných odvetví Uzbekistanu. Počíta sa s tým, že to bude dlhodobý strategický projekt skonštruovaný na nemenej ako 60 rokov, čím sa posilní aj spolupráca oboch krajín v energetickom priemysle. Atómová elektráreň pri Džizachu by mala vyprodukovať 17 miliárd kilowatthodín elektrickej energie ročne a pokryť 15 percent súčasnej elektrickej spotreby Uzbekistanu. Podľa riaditeľa Uzatomu Azima Akhmedkhajajeva úplné náklady na výstavbu jadrovej elektrárne sú odhadované na 9,5 miliardy amerických dolárov.
S pomocou ruskej techniky a odbornej pomoci z Rosatomu dôjde k výstavbe dvoch reaktorov Generation III s kapacitou 1000 megawattov a ďalších dvoch malých reaktorov s kapacitou 55 megawattov. V roku 2017 podpísal Uzbekistan a Rusko dohodu a prvé plány výstavby s dvomi reaktormi o kapacite 1,2 MW.
V projekte Ruska a Uzbekistanu sú pri výstavbe jadrovej elektrárne zakomponované všetky technické náležitosti, časové cykly, zásobovanie palivom, údržba reaktorov, likvidácia jadrového odpadu a vzdelávanie manažmentu. Približne 15 tisíc ľudí bude zahrnuté do stavby a prevádzky toho veľkého projektu, ktorý má pracovať podľa najnovších a najmodernejších štandardov a medzinárodných požiadaviek pod dohľadom IAEA.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
