Prešiel 140 kilometrov denne na horskom bicykli

Jozef Šaláta z Ružomberka zdolal poľský ultramaratón CARPATIA DIVIDE, na ktorom prekonával aj seba samého.

V prvej polovici augusta sa uskutočnil 620 kilometrov dlhý ultramaratón cez Karpatskú divočinu pozdĺž poľsko-slovenských hraníc. Súťaže sa zúčastnilo vyše 170 cyklistov, medzi nimi aj Ružomberčan Jozef Šaláta. Spal v divokých horách pod holým nebom, poranil si členok a s bicyklom skončil v kaluži blata.

Jozef je vášnivý cyklista, ktorý sa horskej cyklistike venuje viac ako desať rokov. Na súťaž v Karpatskej divočine ho zlákali jeho kamaráti Peter a Juraj, ktorí trasu absolvovali pred rokom. ,,Bolo to úžasné, nebezpečné, veľmi náročne a hlavne človek netuší, čo všetko sa cestou môže stať,“ zhodnotil svoje dojmy 50-ročný Jozef. A veru, niet sa čo čudovať, pretože počas celej trasy bicykluje každý sám za seba – bez akejkoľvek vonkajšej podpory v divokých podmienkach.

Pred samotnou súťažou sa Jozef dôkladne pripravil a nakúpil potrebný výstroj. Trénoval napríklad na Malinom Brde, no každoročne navštevuje aj podujatie VKL – Vrchárska koruna Liptovská, kde hlavnou úlohou je zdolať na bicykli 20 liptovských vrcholov.

Jozef si pred cestou vyskúšal horské podmienky aj na Slovensku. Foto: archív J. Šaláta

Ak odbočíš, musíš sa vrátiť späť

Hlavnou myšlienkou súťaže CARPATIA DIVIDE je zdolať čo najrýchlejšie 620-kilometrovú trasu. Štartovalo sa v poľskom mestečku Lesko, končilo v hornatom meste Szczyrk. Cesta je kľukatá, noci sú chladné a čas uteká.

Každý zo súťažiacich pred štartom dostal ,,GPX Tracker“, ktorý slúžil na kontrolu pohybu súťažiaceho na trase, ktorú je povinný dodržať. ,,Keď sme trasu opustili, museli sme sa vrátiť presne tam, kde sme ju opustili. Až vtedy sme mohli pokračovať ďalej do cieľa,“ opísal Jozef pravidlá súťaže. Predpísanú trasu mohli absolvovať s bicyklom len pomocou vlastných síl a bez vonkajšej pomoci do 180 hodín.

Cyklisti počas cesty prechádzali cez divoké a opustené Beskydy, naprieč horským pásmom Gorce s výhľadom na Tatry, cez vrch Babia Góra, Enduro Trails či Worek Raczański. Svoj posledný súťažný výdych venovali mestečku Szczyrk, do ktorého nastúpali po celej trase až 17 000 výškových metrov. ,,V cieli nás čakal titul Finisher Carpatia Divide a hlavne kopec dojmov, zážitkov a priateľov, ktorých som cestou spoznal,“ konštatoval dlhoročný cyklista. Prvé miesto síce nezískal, ale bol šťastný, že sa s bicyklom neotočil a pokračoval až do cieľa. To je preňho najväčšie víťazstvo.

Spal pod holým nebol

Jozef štartoval každé ráno z iného miesta približne o 6:00 h ráno, keď poriadne pršalo. Po chvíli odbočil do lesa a horský maratón opäť pokračoval podľa naplánovanej trasy. ,,Asi po troch hodinách som našiel malé potraviny, kde som doplnil energiu. Podľa potreby som zastal v bufete, na chate alebo v reštaurácii. Vždy tam, čo bolo po ceste,“ opísal priebeh cesty Ružomberčan, ktorý hneď v prvý deň odbicykloval 140 kilometrov a v odľahlej dedinke prespal v turistickej ubytovni. Podobne to prebiehalo každý deň. ,,Raz som nenašiel nič, tak som spal po holým nebom,“ dodal s úsmevom.

Na náročnej a zablatenej trase musel Jozef tlačiť bicykel niekoľko kilometrov. Foto: archív J. Šaláta

Samotná súťaž bola podľa Jozefa veľmi náročná, pretože sa neustále stúpalo do kopca. ,,Dokopy som nastúpal 20 tisíc výškových metrov. Niekedy sa trasa nedala prejsť, tak som tlačil bicykel, inokedy som zablúdil alebo zle odbočil, čo bolo veľmi únavné, pretože trasa sa zrazu predĺžila o 30 kilometrov,“ priblížil divoké podmienky.

,,Všehochuť“ na ceste

Trasa dlhá 620 kilometrov mala podľa Jozefa zmes všetkého druhu. ,,Po štarte sme jazdili v ihličnatom lese, kde boli lesné cestičky prerastené koreňmi, potom sme cez lúky a pasienky prešli do lesných štrkových chodníkov. Tretí deň bol skôr turistický, pretože sme sa dostali na skalnaté chodníky, ktoré sa nedali prejsť bicyklom. Tak som bicykel asi 80 kilometrov väčšinou tlačil. Bol to boj,“ priblížil náročnú trasu.

Ostatné dni jazdil po hrebeňoch či chodníkoch premočených dažďom. To znamenalo len jediné – veľa blata. Takáto trasa však nie je bezpečná, preto si každý musel dávať pozor, aby dorazil do cieľa živý a zdravý. Menšie úrazy sa však prihodili.

,,Párkrát som skončil v kaluži blata a bicykel bol ako kopa hnoja. Asi tretí deň som si podvrtol členok pri tlačení bicykla v skalnatom teréne. Bol som však za polovicou trasy, takže som to prežil (úsmev). Najhoršie bolo, keď som bicykel musel tlačiť alebo z neho zosadnúť, pretože mám nášlapné (SPD) pedále, ktoré musia vycvaknúť. To bolelo,“ spomenul si Jozef aj na menej pekné zážitky.

V cieli sa tešil na pivo

Napriek menším komplikáciám a dobrodružným podmienkam sa Jozefovi podarilo zdolať 620-kilometrovú trasu za päť a pol dňa. ,,Cyklistické tretry išli v cieli rovno do koša a ja na pivo,“ zasmial sa Jozef.

Jozef úspešne dorazil do cieľa za päť a pol dňa. Foto: archív J. Šaláta

Na súťaž má krásne spomienky a množstvo zážitkov. ,,Zažil som dobrodružstvo v divokých horách, kde by som sa za normálnych podmienok určite nevybral sám a už vôbec nie v noci. Podľa mňa je CARPATIA DIVIDE veľmi zaujímavá výzva, ktorú musí človek zdolať nie len fyzicky, ale aj psychicky,“ konštatoval cyklistický nadšenec.

Článok bol pôvodne publikovaný v októbrovom vydaní RK Magazínu.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Mám vyštudovanú masmediálnu komunikáciu, pôsobila som tri roky ako moderátorka v dennom školskom (teraz už lokálnom) rádiu. Okrem rozprávania do mikrofónu a písania článkov rada pomáham tvorcom so sociálnymi sieťami a prezentáciou na internete. V RK Magazíne pracujem ako redaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.