Rozvoj zdravotníckeho sektora môže Ružomberok zachrániť pred úplným úpadkom, nové investície v ÚVN sú pre mesto veľkým prínosom

Nebolo to tak dávno, čo kuloárne informácie o rušení vojenskej nemocnice v Ružomberku, resp. jej privatizácii presakovali na verejnosť a v ľuďoch vyvolávali neistotu. Dnes sa navonok javí, že vojenská nemocnica sa bude ďalej rozvíjať.

Téma „záchrany“ vojenskej nemocnice v Ružomberku bola jedným z hlavných diskusných bodov aj volebnej kampane pred poslednými komunálnymi voľbami. Na koľko boli chýry o rušení či privatizácii pravdivé sa so 100% istotou zrejme nedozvieme. Dnes je však jasné, že ÚVN aspoň nateraz napreduje. Z výročných správ vyplýva, že kým ku koncu roka 2011 vojenská nemocnica zamestnávala niečo vyše 1400 zamestnancov, ku koncu roka 2019 to už bolo viac ako 1600, čo nemocnicu radí nielen medzi najväčších zamestnávateľov na Liptove, ale aj medzi jednu z najväčších nemocníc na Slovensku.

Pre porovnanie, nemocnica v Liptovskom Mikuláši zamestnáva len niečo vyše 600 zamestnancov ale naopak univerzitná nemocnica v susednom Martine až niečo vyše 2260 zamestnancov. Pozitívnou správou tak pre mesto z rôznych hľadísk je, že počet zamestnancov kontinuálne rastie, čo má pozitívne dopady na socio-ekonomickú situáciu v meste a priľahlom okolí. Je však smutným konštatovaním, že ich mohlo byť ešte o niečo viac, ak by sa úspešne zrealizoval a dokončil projekt protónového centra, ktorý žiaľ ani po 10 rokoch neslúži svojmu účelu a je vysoko pravdepodobné, že ani nikdy nebude.

Napriek tomu vojenská nemocnica v uplynulom období zaznamenala niekoľko dôležitých investícii. Len v minulom roku bolo v ÚVN preinvestovaných niekoľko miliónov eur. Okrem investície do covid pavilónu, ktorý dnes slúži ako vakcinačné centrum bolo na jeseň predstavené nové angio 4D CT pracovisko, ktoré je podľa slov zriaďovateľa najmodernejším prístrojom svojho druhu nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe. Práve investície tohto druhu vojenskej nemocnici napomáhajú ako k vnútornej stabilizácii, tak aj k upevneniu si postavenia v rámci celoslovenskej siete nemocníc. Dobrou správou je bezpochyby aj plán ministerstva obrany zriadiť na mieste bývalej pôrodnice na ulici Zarevúca tréningové a výcvikové centrum pre lekárov a presťahovať tam Úrad hlavného lekára OSSR a scentralizovať v Ružomberku všetky pracoviská tohto úradu, ktoré sa nachádzajú na rôznych lokalitách, napríklad aj v Liptovskom Mikuláši.

Podľa informácii z najnovšieho vydania Ružomberského hlasu by do celého objektu malo ísť niečo približne 8 miliónov eur. V budúcnosti nie sú vylúčené ani ďalšie investície a to najmä v súvislosti s plánovanou výstavbou a rekonštrukciou nemocníc naprieč Slovenskom, ktorá bude financovaná z plánu obnovy EÚ. Jedným z možných projektov je napríklad onkologické centrum s nukleárnou medicínou, ktorý patrí medzi tzv. „šuflíkové“ projekty, avšak v prípade vhodného grantového využitia je to jedna z budúcich možných investícii vo vojenskej nemocnici.

Vizualizácia onkologického centra. Zdroj: A-projekt

Okrem rozvoja ÚVN sa však jej prítomnosť vhodne podpísala aj na prítomnosti množstva neštátnych zdravotníckych zariadení v meste Ružomberok. Veľké množstvo súkromných ambulancií špecializovaných na širokú škálu ochorení a zdravotníckych služieb spôsobuje, že lekárske ambulancie v Ružomberku sú hojne využívané obyvateľmi spádového regiónu Liptova a Oravy, ale častokrát aj odľahlejších kútov Slovenska. Prítomnosť takých zdravotníckych zariadení, ako je poliklinika SPINN, či poliklinika ROZANKA, ktorá je aktuálne vo výstavbe nie je v mestách o veľkosti a význame Ružomberka bežným javom. V tomto ohľade, azda ako jedinom, Ružomberok v istom zmysle prekonáva aj ďaleko väčšie, či významnejšie mestá na Slovensku.

Dobrou správou je aj zvýšenie pohybu na dlhodobo rozostavanej budove vedecko-výskumného centra zdravia na ulici Jána Jančeka, ktoré okrem príjemnej a modernej architektúry zaujme aj svojím využitím. Po dokončení „Rozanky“, ktoré by malo podľa slov investora stavby nastať na jeseň tohoto roku mesto nielenže dostane archiktetonicky hodnotnú stavbu, ale opätovne sa rozšíri ponuka zdravotníckych zariadení pre občanov mesta i širokého okolia. Takéto správy sú pre investične nevýrazný a stagnujúci Ružomberok viac ako dobrou správou. Zdravotníctvo totiž spolu s turizmom môže byť v budúcnosti dôležitým a stabilným pilierom budúceho rozvoja mesta.

Vizualizácia budúcej podoby polikliniky Rozanka. Zdroj: www.rozanka.sk

Hlavná foto: Vedecko-výzkumné centrum zdravia Liptov. Zdroj: www.medicalspine.sk

Som lokálpatriot. Zaujímajú ma všetky témy týkajúce sa Ružomberka. Prioritne sa venujem témam územného, sociálneho a mestkého rozvoja.


Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.