Ružomberok verzus Liptovský Mikuláš

 Počuť to často. Na rôzne spôsoby. Napríklad: „Skapal tu pes, pozrite sa, ako to robia v Mikuláši.“ Je to pravda? Zaostáva Ružomberok za susedným okresom? Spýtali sme sa ľudí, ktorí sú prepojení s oboma mestami. 

Monika Daraniová Mrázová

Monika Daraniová Mrázová, konateľka spoločnosti Profinet 

Z môjho pohľadu podnikateľa, žiaľ, Ružomberok zaostáva. Podnikáme v Ružomberku aj Mikuláši, pričom ja som Ružomberčanka, manžel Mikuláščan, takže možnosť porovnania máme.  

V Mikuláši je jednoznačne väčšia kúpyschopnosť. Svedčí o tom aj výstavba už tretieho veľkého nákupného centra, čo zároveň potvrdzuje aj lepšiu možnosť zamestnať sa, viac pracovných príležitostí a následne už spomínanú lepšiu kúpyschopnosť. V Ružomberku chýbajú vo väčšej miere drobné podniky, ako aj väčšie nákupné centrá.  

Čo sa však týka oblasti školstva, kultúry a voľného času, tu sa aj ako mama dvoch detí domnievam, že Ružomberok sa za posledné roky veľmi potiahol. Skutočne je kde tráviť čas s deťmi, výber škôlok, škôl, či už štátnych alebo súkromných, ako aj krúžkov a voľnočasových aktivít je veľký.  

Taktiež kultúra sa posunula dopredu, o čom svedčia veľké muzikálové predstavenia, koncerty známych skupín alebo divadelné predstavenia a podujatia v meste, ktoré sa pravidelne konajú. Tu podľa mňa skutočne už o zaostávaní nemôžme hovoriť. 

Milan Velecký

Milan Velecký, regionálny novinár RTVS 

Za to, že som, vďačím Ružomberku, aj Liptovskému Mikulášu. Rodičia pracovali v ružomberskej nemocnici, kde sa spoznali a začali spolu chodiť. A v Liptovskom Mikuláši ma zas splodili.  

Čo v Ružomberku oceňujem, je spolupráca  Mondi SCP s mestom. Liptovský Mikuláš tak neťaží z prítomnosti belgických strojární, francúzskej mliekarne či Nemcami vlastnených kožiarskych závodov. Čo zas Ružomberku chýba, je diaľnica. 

Liptovský Mikuláš viac profituje z cestovného ruchu, využíva blízkosť atraktívnych lokalít v Nízkych, Západných a Vysokých Tatrách. Ale nemám pocit, že by Ružomberok v tomto chyboval – k tradičnému Vlkolíncu a Malinnému Brdu predsa pribudla Čutkovská dolina. 

Ružomberku veľmi pomáha Katolícka univerzita, Liptovský Mikuláš nie je univerzitným mesto, ani napriek čoraz chudšej Akadémii ozbrojených síl.  

Ružomberok sa môže hrdiť Galériou Ľ. Fullu, ktoré je pracoviskom Slovenskej národnej galérie, Liptovský Mikuláš má „len“ župnú galériu. Podobne je to s múzeami – kým to Liptovské v Ružomberku je župné, Liptovský Mikuláš má „len“ mestské. 

Nie, nemyslím si, že by Ružomberok výraznejšie zaostával za kýmkoľvek, nie len za Liptovským Mikulášom.  

Ako novinár robím príspevky z oboch okresných miest, obe majú podobné problémy a obe ich podobne riešia. Aj preto by mali viac spolupracovať. 

Miroslav Klíma

Miroslav Klíma, člen Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu pri MsZ 

Zamýšľam sa, či má táto otázka význam. Samozrejme, vnímam jej pomerne častý výskyt najmä v našom meste. Odpoveď treba hľadať v podstate samotnej otázky. 

Ohľadom historického vývoja oboch miest v druhej polovici 20. storočia niet vôbec pochýb o pocite skrivodlivosti Ružomberčanov voči Mikuláščanom.  

Na druhej strane si myslím, že práve toto obdobie a tento konkrétny pocit nás dodnes brzdí vo vývoji. Potiaľto asi bude so mnou súhlasiť väčšina Ružomberčanov.  

Moje zamyslenie má ale trochu iný aspekt, ako by sa mohlo zdať. Práve v tomto období, a, samozrejme, aj počas druhej svetovej vojny sa totiž podľa mňa vytratila z Ružomberka iskra. Masívnym rozvojom dvoch dominantných fabrík prestali Ružomberčania „podnikať“. Polovica mesta pracovala v textilke, druhá polovica v papierňach.  

„Podnikateľské prostredie“ (hoci sa o ňom v období komunizmu hovoriť veľmi nedá) bolo zdecimovane a ľuďom sa o všetko postaral podnik. Viem, že aj v Mikuláši bol komunizmus, ktorý sa snažil vytlačiť ľudí z centra a zachytiť ich do špirály každodenného života práca  ̶  panelák.  

Minimálne po revolúcii boli ale vo výhode v tom, že v meste fungovalo viacero menších podnikov, ktoré prešli následnou privatizáciou a veľa z nich sa transformovalo a funguje dodnes. Je tam teda silnejšia vrstva malých a stredných podnikov. 

O budúcnosti Ružomberka rozhodujeme my, nie Liptovsky Mikuláš. A ak ma byť porovnávanie pre nás impulzom, prečo sa neporovnávame s Innsbruckom alebo Salzburgom? 

Radoslav Salák

Radoslav Salák, riaditeľ dopravy Arriva Liorbus, a. s. 

Z pohľadu hromadnej osobnej dopravy, ktorú ako najväčší dopravca v regióne Liptova zabezpečujeme, môžem skonštatovať, že aj napriek nižšiemu počtu obyvateľov žijúcich v Ružomberku, je na tom toto mesto lepšie.  

Je to paradoxné, vzhľadom na rozvinutejší turistický ruch na hornom Liptove, čo sa prejavuje aj pravidelným zimným posilňovaním dopravnej obsluhy, napríklad na trase do Jasnej.  

Nerád by som však hodnotil obe mestá len na základe prepravy osôb v MHD.  Určite je potrebné vziať do úvahy viac aspektov. Na Liptovskom Mikuláši by som vyzdvihol väčšie možnosti v podnikateľskej oblasti, s čím sú úzko spojené pracovné príležitosti.  

V Mikuláši máme väčší problém so zamestnaním kvalifikovaných vodičov. Dokonca v minulosti sme museli angažovať vodičov z ružomberskej prevádzky.  

Obe mestá hľadajú možnosti, ako zlepšiť kvalitu života svojich obyvateľov. Prajem im, aby našli možnosti v širšom využití služieb MHD. Možno o niečo viac je to potrebné v Mikuláši.  

Pokles individuálnej dopravy zníži zaťaženie dopravnej infraštruktúry a zlepší životné prostredie. Nie je to jednoduché a nezávisí to len od MHD, ale niekde začať treba a v tomto môžeme pomôcť. 

Titulná fotografia – Martin Buzna

Fotografie v texte – autor, archív respondentov

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.