Začal sa festival venovaný majstrovi Fullovi

Už štvrtýkrát sa organizátorom podarilo usporiadať umelecký festival Fullove dni, ktorý si našiel obľubu aj medzi (ne)umelcami. Ružomberčania si takýmto spôsobom môžu uctiť svojho rodáka, výnimočného maliara Ľudovíta Fullu počas štyroch dní. Pokochať sa Fullovou galériou a jeho dielami prišli aj návštevníci zo širšieho okolia, dokonca aj z Českej republiky.

Otvorenie festivalu sa uskutočnilo pred Galériou Ľudovíta Fullu, v rámci ktorého sa prihovorila riaditeľka galérie Zuzana Gažíková a iniciátor projektu Robo Kolár.

Moderné výstavy poukazujú na zlý stav galérie

Galéria funguje už viac ako polroka bez Fullových diel, pretože jej priestory sú v havarijnom stave. Napriek tomu sa v galérii snažia vymýšľať, tvoriť a umeleckou formou poukazovať na vážne technické problémy, ktoré budova má. Pri tejto príležitosti si galéria pripravila až tri nové výstavy a odprezentovala ich počas otvorenia mestského festivalu umenia.

Prvou z nich je výstava Final Sale, na ktorej sa podieľalo deväť autorov a jej názvom aj koncepciou chceli provokatívne poukázať na to, čo sa v galérii momentálne deje.

,,Výstava je provokáciou, odhaľuje kúsok z toho, čo nás tu v galérii trápi. Je pokračovaním v celom tomto koncepte, ako keby pohrávaním sa s tým, v akej sme situácii,“ povedala na úvod riaditeľka galérie Zuzana Gažíková, ktorej následne prestal fungovať zvuk z reproduktoru. Hneď na úvod tak dala galéria jasne najavo, že havarijný stav budovy je alarmujúci, pretože vyhodilo hlavný elektrický istič a tak bola budova približne hodinu bez elektriny.

,,Hlavnou podstatou výstavy Final Sale je akože výpredaj umenia. Na výstave sa podieľalo deväť autorov, ktorých práce sú aj predajné, čiže si ich môžete kúpiť, “ pokračovala v opise výstavy Gažíková.

Galéria dáva priestor aj mladým umelcom

Ďalším umeleckým zážitkom je výstava Pred Zrkadlom, ktorá sa nachádza na prízemí v bývalých súkromných Fullových miestnostiach, kde mal umelec svoje najosobnejšie priestory. Na výstave sa podieľalo päť mladých dizajnérok, ktoré sú z rôznych odborov dizajnu (sklo, obuv, odev a textil, grafický dizajn a fotografia).

,,Autorky sa snažili priniesť do umenia remeslo, svoje diela vkladali do prostredia a vytvorili takúto zaujímavú inštaláciu. Hľadali spôsob, ako diela čo najvhodnejšie nakombinovať. Zdalo sa nám, že práve ten ženský prístup ku kreovaniu inštalácie je zaujímavý práve v porovnaní s Fullovými súkromnými priestormi pracovne a obývačky,“ priblížila výstavu riaditeľka galérie.

Autorky výstavy zvolili graciózne a elegantné prostredie, ktoré nadväzuje na Ľudovíta Fullu. Súčasťou inštalácie je aj kniha plná umenia, ktorá je samostatným artefaktom, pretože vás prevedie celým procesom od navrhovania odevov až po samotný vizuál fotografií. Autorka knihy, odevov, ale aj kobercov je dizajnérka Janka Vaterková.

,,Snažili sme sa o prepojenie jednotlivých médií. Samotné fotografie sú dopĺňané rôznymi sklenenými grafikami, ktoré vznikali na základe úvah, rozhovorov či geometrie, čo sa odzrkadľuje na jednotlivých dielach,“ povedala Kristína Ligačová, dizajnérka sklenenej časti výstavy.

Fulla spomína na Benátky

Tretia výstava nesie názov Fulla a Benátky. Ľudovít Fulla je autorom jedného z najkrajších diel v našich dejinách umenia, ktoré je venované Benátkam. Nazval ho Spomienka na Benátky a namaľoval ho v roku 1930.

,,Fulla Benátkam venoval štyri diela. Prvýkrát tam vystavoval v roku 1934, bol to slovenský autor, ktorý v Benátkach vystavoval najviac,“ povedala pri predstavení výstavy kurátorka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová, ktorá je zároveň aj monografistka a hlavná znalkyňa Fullových diel.

Výstavu zdobia i ďalší slovenskí autori, ktorí taktiež vo svojich dielach zobrazili Benátky.

Aká je hodnota Fullových diel?

O hodnote umenia prišla porozprávať historička umenia a licitátorka aukčnej spoločnosti SOGA Nina Gažovičová. Historička a snažila divákom vysvetliť, čo znamená hodnota, prečo je niektoré umenie hodnotné viac, iné menej. Zdôraznila aj fakt, že by sme mali dbať na hodnotu umenia aj tým, že si budeme zisťovať informácie o umelcovi, jeho práci, či svoje diela vystavuje v galérii, či má zberateľov a či o ňom vedia kurátori.

Zdôraznila, že záujem o Fullove diela je, že sú stále zaujímavé a predstavujú nekonečnú inšpiráciu pre ďalších umelcov. Ľudovít Fulla vraj napriek tomu svoje obrazy nerád predával, nezaujímal sa o to, snažil sa byť finančne nezávislý a chcel maľovať len z čistej radosti. ,,Zberatelia sa dnes idú potrhať o diela Ľudovíta Fullu, no nebolo tomu tak vždy. Aspoň nie do takej miery ako dnes. Trhové prostredie naňho reaguje veľmi aktívne, ale len malá časť jeho diel je v súkromných zbierkach,“ povedala v rámci svojej prezentácie Gažovičová.

V závere prednášky prezradila aj číselné hodnoty, za ktoré boli Fullove diela vydražené. Jedno z jeho významných diel Líšky v sade bolo vydražené v roku 2002 za 33-tisíc eur. S rokmi však stúpa aj cena umeleckých diel a preto i draženie diel majstra Fullu sa dnes pohybuje vo vyšších sumách – aj v stovkách tisíc eur.

Fotogaléria

Foto: Natália Zelnická