Primátor vetoval rozhodnutie zastupiteľstva týkajúce sa životného prostredia v územnom pláne mesta.
Ružomberok má od roku 2012 stále ešte pomerne nový územný plán. Dosiaľ prebehli len štyri jeho aktualizácie. Tá posledná v apríli celkom potichu, bez väčšieho záujmu. O to väčší humbug vyvoláva teraz. Aspoň tak sa to pri pohľade na niektoré verejné informačné kontá a profily osôb javí.
Zmena záväznej časti územného plánu
Sedem rokov mal Ružomberok v záväznej časti územného plánu (ÚP) v časti o životnom prostredí aj tieto vety:
„…na území mesta neuvažovať o lokalizácii prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach, pri povoľovaní investičných zámerov dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu.“
Alebo aj vetu: „…neuvažovať na území mesta so zariadením na spaľovanie a spoluspaľovanie odpadov.“
V apríli poslanci schvaľovali Zmeny a doplnky územného plánu číslo 4 (ZaD ÚP č. 4) a tieto vety bez výraznejšieho povšimnutia nahradili novými. Písali sme o tom nedávno.
Ochrana pred účinkami zápachu. Najprv ju z VZN vypustili, teraz ju žiadajú naspäť
Nové vety sú benevolentnejšie. Skrátene hovoria o tom, že prevádzky produkujúce zápach alebo spaľujúce odpad na území mesta povolené byť môžu, ale musia spĺňať všetky legislatívne predpisy a normy a nesmú mať „výrazne negatívny“ vplyv na kvalitu ovzdušia.
Aký vplyv a či je výrazne negatívny majú posúdiť slovenské odborné orgány a úrady. To znie vskutku rozumne, ale len za predpokladu, že týmto úradom môžu všetci dôverovať.
Poslanci túto zmenu neodsúhlasili naschvál ani ako nejaké spiknutie. Skôr sa väčšina z nich o celú problematiku vopred a ani v momente hlasovania dostatočne nezaujímala, možno to niektorí vopred ani nečítali. Až na jednu výnimku, nevznikli pri schvaľovaní v apríli ani dodatočné otázky.
Na druhej strane je logické, že sa spoľahli na formuláciu urbanistov a architektov – odborníkov na územné plánovanie, pretože práve tí sú za tvorbou územného plánu zodpovední. Pripomeňme, že k zmene, ktorej navrhovateľom malo byť Mondi SCP, čo aj verejne na zastupiteľstve odznelo, nemal pripomienky ani žiaden odborný úrad starajúci sa o životné prostredie v meste.
Žiadosť o zmenu
Až po schválení si zmenu všimla aj širšia verejnosť a ľudia z iniciatívy Za zdravý Ružomberok. V júni prišli na mestské zastupiteľstvo s výsledkom petície, a tiež s požiadavkou, aby sa do ÚP vrátila zmienka o nepovolení prevádzok zhoršujúcich životné prostredie v meste. Poslanci im jednomyseľne v hlasovaní vyhoveli. Všetci prítomní svoju vôľu naformulovali nasledovne:
„Mestské zastupiteľstvo žiada primátora mesta o doplnenie vety do záväznej časti územného plánu o nepovolení prevádzok, ktoré zhoršujú životné prostredie v Ružomberku vrátane mestských častí.“
Primátor Igor Čombor však toto uznesenie nepodpísal. Inými slovami, vetoval rozhodnutie zastupiteľstva.
Na prelomenie jeho rozhodnutia by museli poslanci uznesenie prijať opäť. Trojpätinovou väčšinou všetkých hlasov. Keď na mimoriadnom júlovom zastupiteľstve za prítomnosti ľudí z iniciatívny Za zdravý Ružomberok poslanec Karol Javorka (nezávislý) tento bod navrhol do rokovania, desiati poslanci diskusiu o tejto téme odmietli. A hoci jedenásti boli za, bolo to málo, aby sa bod do programu zaradil, a vôbec sa o ňom mohlo opätovne vôbec rokovať.
Prečo to primátor vetoval?
„Keď niečo podpíšem, tak musím byť pevne rozhodnutý o tom, že môj podpis nevyvolá pre mesto nejaké nevýhodné nasledujúce aktivity, ktoré sa tu budú uplatňovať alebo odporovať zákonu. Podľa toho kontextu, ktorý schválili poslanci, keby som uznesenie podpísal a zrealizovalo by sa, tak by to mohlo mesto výrazne poškodiť, lebo by som zastavil akúkoľvek výstavbu v meste dokonca ešte aj rodinných domov,“ zdôvodňuje pre Ružomberský magazín primátor svoje veto.
„Lebo každá činnosť, ktorá sa v meste povolí, sa môže nejakým spôsobom podľa tohto textu interpretovať, že zaťaží životné prostredie. Keďže je to dôležité a citlivé, rozhodli sme sa prijať takú formuláciu a územný plán naplánovať a schváliť do budúcnosti v takej upravenej podobe, že možný priaznivý rozvoj vývoja mesta nebude zastavený prijatými opatreniami, ale na druhej strane bude zabrzdená každá aktivita, ktorá by mohla výraznejšie poškodiť životné prostredie v našom meste,“ dopĺňa primátor Igor Čombor (nezávislý) vo svojom zdôvodnení zablokovania poslaneckého uznesenia.
Nejde o konkrétnu vetu, ale o vôľu
Poslanci vyjadrili v júni vôľu zmeniť znenie ÚP. V tom čase primátor na zastupiteľstve nebol a zrejme ich tak nemal kto zastaviť. Tým, že toto rozhodnutie primátor vetoval, vyvinul na nich tlak, aby rovnaké hlasovanie zopakovali do troch mesiacov opäť. O tomto však diskusiu poslanecký Klub primátora desiatimi hlasujúcimi poslancami o dva týždne neskôr, v júli, už zjavne po dohodne s primátorom, nepripustil.
Viceprimátor Michal Lazár (nezávislý, člen poslaneckého Klubu primátora) hovorí, že je to aj preto, lebo nimi – poslancami navrhnutá a prijatá veta je nezmyselná. Mesto potrebuje čas na to, aby pripravilo zmysluplné znenie doplňujúcej vety a do zastupiteľstva predloží do troch mesiacov materiál, ktorý bude po všetkých stránkach pripravený.
So všetkým čo hovorí primátor a jeho zástupca sa dá súhlasiť. Až na jednu podstatnú vec. Poslanci schválením vety: „Mestské zastupiteľstvo žiada primátora mesta o doplnenie vety do záväznej časti územného plánu o nepovolení prevádzok, ktoré zhoršujú životné prostredie v Ružomberku vrátane mestských častí,“ evidentne nepovedali a nenavrhli jej definitívne znenie pre ÚP! Vyjadrili tým len vôľu, že si želajú bod či vetu s týmto významom, aká v ÚP do apríla bola, zapracovať naspäť. Neschválili teda nezmysel, ako bolo napísané, ale, a stojí za to to zopakovať – svoju vôľu.
Aj v tomto prípade platí teda to isté, čo hovorí primátor a vo svojom blogu aj jeho zástupca Lazár. Znenie záväznej časti ÚP, alebo vôbec ÚP, nenavrhujú poslanci či občania svojvoľnou formuláciou, ale len podnetom, vyjadrením vôle, opísaním problému. S odbornosťou a zákonnosťou sa musí vysporiadať spracovateľ ÚP, teda v súťaži vybraní architekti a urbanisti.
Mesto teda nepotrebuje tri mesiace na to, aby teraz vetu vymyslelo, nechalo si ju odborníkmi pripraviť a malo ju v stopercentnom a nepriestrelnom znení. ZaD ÚP číslo 6, ktorých má byť inkriminovaná veta súčasťou, sa totiž formálne ešte ani len nepripravujú. V tejto fáze sa práve zbierajú podnety.
Poslanci kludne mohli potvrdiť svoju vôľu už teraz v júli, a tak či tak by konkrétne, odborníkmi pripravené znenie vety sami mohli v procese prípravy ZaD ÚP číslo 6 kontrolovať, pripomienkovať a, napokon, ju určite budú tak či tak schvaľovať.
Politicky však ide o dobrý príklad fungovania súčasného zastupiteľstva i demonštrácie vplyvu a sily primátora, ktoré nad svojimi poslancami má.
Veľa kriku v nesprávnom čase
Rovnaký meter však platí aj pre aktivistov. Dnešný krik cez sociálne siete, že poslanci nezaradili bod do programu a odmietli niečo čo už raz schválili je síce pochopiteľný, no len z politického hľadiska. Z odborného je v tejto fáze zbytočný a kvôli spomínanej politike len olej do ohňa prilievajúci.
Kričať bolo treba vlani na jeseň a potom začiatkom roka a, napokon, v apríli, keď bol návrh na zmenu ÚP v štádiu príprav, zverejnený na pripomienkovanie a potom schvaľovaný. Vtedy si zmenu okrem poslancov nevšimol ani nik z aktivistov či inej verejnosti.
Územný plán sa mení zásadne verejne. Pripomienky a návrhy môže teda dávať aj verejnosť. Keď sa budú ZaD ÚP číslo 6 tvoriť, hoci stále sa neschvaľovali ani tie s poradovým číslom 5, treba byť pripravený, mať odborné pripomienky a návrhy na zmenu, predložiť ich, argumentovať a strážiť ich znenie v navrhovanom, verejnom dokumente. A, napokon, strážiť aj konečné schvaľovanie v mestskom zastupiteľstve.
Je to lekcia po ktorej bude každý zainteresovaný vedieť, že územný plán sa netvorí a ani nemení v zastupiteľstve ako čokoľvek iné. Hoci tam sa schvaľuje, vzniká oveľa skôr a na iných, odbornejších fórach. Avšak vždy aj za účasti verejnosti.
A o čo tu vlastne ide
Argumenty o investíciách, ktoré mesto ekonomicky potrebuje a doterajšie znenie ÚP ich mohlo hatiť, majú logiku. Na strane druhej stále nepoznáme reálny stav životného prostredia vrátane ovzdušia. A teda ani rezervy, ktoré v tomto smere pre nových či staronových priemyselných investorov v meste máme.
Približne sedem rokov fungoval Ružomberok s vyššie popísaným prísnym a tvrdým znením záväznej časti územného plánu v časti životné prostredie. Ako bol ÚP uplatňovaný je však dnes prinajmenšom otázne. Súdy už raz rozhodovali vo veci, či bolo povolenie na rozširovanie výroby celulózy, teda Projektu 2000 v Mondi SCP, v súlade práve s týmto inkriminovaným znením ÚP mesta. Okrem iných vecí aj tento bod žalovalo Občianske združenie Ochrana ovzdušia dolný Liptov. Súd dal v prvom kole za pravdu územnému plánu a Mondi – rozhodnutie rozšíriť výrobu nebolo v rozpore s ÚP a všetko je v poriadku. Aktivisti sa ale odvolali, podali sťažnosť, a súdy musia rozhodovať opäť.
Bol by to obrovský precedens v živote fungovania mesta, ak by súdy rozhodli, že sedem rokov fungujúci územný plán bol porušený. A možno nielen v tomto prípade. O škodách pre Mondi SCP ani nehovoriac. Ak je v našom právnom systéme naozaj územný plán nadradený všetkej stavebnej činnosti, o čom nás všetky úrady roky presviedčajú, tak potom by aktuálne rozširovanie výroby v závode bolo povolené, slušne povedané, v rozpore s ÚP mesta.
Nepochybilo by ani tak Mondi SCP, ale rad za radom všetky úrady a orgány štátnej správy, vrátane mesta, ktoré rozširovanie výroby povolili. Ide o hypotézu, no ak je pravdivá, veľmi jasne hovorí, o čo tu v podstate zrejme ide.
A tak prišla snaha zmeniť územný plán. Ako to dopadlo, a čo okolo toho vzniklo, už vieme. Iste, minulosť to zmeniť nemôže, ani nikoho vyviniť. Budúcnosť však áno. Aj súdy sa pri odvolaní budú na celú vec dívať možno inak, ak uvidia, že mesto znenie ÚP zmenilo a už nie je tak prísny, ako voľakedy.
Titulná fotografia – Primátor Igor Čombor (vpravo) počas rokovania mestského zastupiteľstva vo volebnom období 2014-2018. Zdroj – archív Ružomberského magazínu.
