Belopotočania sa rozhodli, že tento rok usporiadajú tento pochod spevom. „Tradične máme pochod v piatok a večer máme zábavu. Na druhý deň chodia chlapci po žobraní, v sobotu ráno dostávajú vajíčka slaninu alebo klobásy a po vykrúcaní v sobotu poobede a tam im zase ženy dajú nejaké peniažky. My sme tieto dva dni dali dokopy a v podstate sme ľuďom priniesli zábavu až k dverám,“ hovorí organizátorka Darina Macková.
Bursa pod vedením richtára, nesmú chýbať ani krčmári
Dodala, že bursu organizujú vždy mladí nezadaní ľudia pod vedením richtárov. Richtár sa odlišuje od ostatných perečkom s označením richtár a bakuľou, ktorá sa dedí od richtára k richtárovi. „Našu bakuľu si pamätajú ešte naši rodičia a môže mať už viac ako tridsať rokov. Pre richtára veľmi dôležitá, musí si ju veľmi dobre strážiť, lebo ostatní chlapci sa mu ju snažia ukradnúť za vidinou odmeny,“ vysvetľuje D. Macková.
Každé dievča svojmu partnerovi vyrobí perečko, to mu prišije na klobúk a následne po burse, keď jej ho vráti, dostane zaň fľašu pálenky. V skupine nesmú chýbať krčmári, ktorý nosia so sebou krpky (malý demižón ) a pohostia okoloidúcich. Tento rok mali aj jednorazové poháriky. „Ľudia sa na nás tešili a boli radi, že udržiavame túto tradíciu. Podporili nás aj naši rodičia, ktorí bursovali spolu s nami. Takto sa dedia aj kroje, no nie vždy sa ich podarilo zachovať. Sme radi, že sa nám podarilo aj takýmto spôsobom zachovať tradíciu zachovať a pokračovať v nej,“ dodala Macková.
Foto: Darina Macková
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.