Dedičstvo Spojených štátov amerických – kontaminovaný ostrov Kešm v Perzskom zálive

Tehran Times pripomína nedávnu minulosť a znečistenie ostrova Kešm a jeho vôd, čím upozorňuje na americkú vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive, ktorá zdevastovala okolie,  prímorský a námorný život v jeho južnej časti krajiny. Znečistením prostredia ropou okolo južného pobrežia Kešmu sa zaoberajú sociálne siete a videá, ktorých pohľad je zamierený k zdrojom znečistenia.

Zisťovania predstaviteľov ropného priemyslu a odborníkov naznačujú, že ropné škvrny pri ostrove Kešm nesúvisia s iránskymi procesmi ťažby, prepravy, skladovania či vývozu ropy. Podľa tlačovej agentúry Mehr, ich príčinou je skôr cudzia vojenská agresia mocností v tomto regióne.

Úradné inštitúcie ropného priemyslu potvrdili, že zariadenia ropných terminálov, potrubia a plošiny prevádzkované v oblasti Perzského zálivu a Ománskeho mora sú v optimálnom stave a pod neustálym dohľadom útvarov pre bezpečnosť, ochranu zdravia a životného prostredia (HSE), pričom v danej oblasti neboli zaznamenané žiadne náznaky únikov a ani prevádzkové poruchy.

V reakciách na túto katastrofickú environmentálnu hrozbu iránski predstavitelia objasnili jej príčiny a vyzvali svetové spoločenstvo aby bol páchateľ tejto agresie pohnaný na zodpovednosť za jeho environmentálne zločiny. Shina Ansari – šéfka životného prostredia pripomína, že znečistenie južného pobrežia ostrova (Qeshm) Kešm ropou je len jedným z príkladov rozsiahleho znečistenia, ktoré v priebehu posledných desaťročí zničilo morský ekosystém tohto regiónu.

Kto ponesie zodpovednosť za náhradu spôsobených škôd. Budú to krajiny s vysokou spotrebou energie ktoré dovážajú suroviny z nášho regiónu , alebo agresori ktorí z tejto oblasti urobili dejisko vojenských operácií? Hovorca ministerstva zahraničných vecí Iránu Esmail Baqaei  zdôraznil a upozornil na škody v miliardách dolárov ktoré vznikli Iránu. Hormuzský prieliv a priľahlé vody tvoria neoddeliteľnú súčasť budúceho spravovania tohto prielivu.

V posledných dňoch sa šíria videá zachytávajúce znečistenie ropou pozdĺž ostrova Kešm. Dostávajú sa od Perzského zálivu, pričom predbežné zistenia naznačujú, že jeho zdrojom sú nákladné lode s prepravou voľne naloženého nákladu. Kontaminácie boli zdokumentované na troch miestach pri pobreží a na plochách vodnej hladiny. Kvalita vôd sa zhoršuje za minulé desaťročia s morským ekosystémom regiónu keď v pobrežných oblastiach spôsobuje Iránu veľké miliardové škody. Opakovane si iránske média kladú otázky – kto ponesie zodpovednosť a kto vykoná odškodnenie. Budú to krajiny ktoré spotrebovávajú lacné energie vyvážané z iránskeho regiónu, poisťovne lodnej dopravy, alebo agresor a jeho partneri ktorí Perzský záliv a Ománske more premenili na dejisko vojenských operácií a odskúšanie vysoko ničivých zbraní?

Ako krajina s najdlhším pobrežím Perzského zálivu a Ománskeho zálivu sa nemôže k tomu Irán nečinne prizerať. Všetci tí ktorí profitujú z obchodných plavieb prechádzajúcich cez Hormuz by mali niesť morálne záväzky a povinnosť sanovať spôsobenú environmentálnu škodu.

Týmito otázkami sa zaoberá okrem enviro-rezortu i minister zahraničných vecí Khazem Gharibabani. Popri iných škodách na životnom prostredí sa nachádzajú v okolí ostrova uhynuté delfíny, morské korytnačky a iné druhy morských živočíchov. Kontaminované sú aj pobrežné piesky. Bolo zistené, že tankery vypúšťajú zaolejované odpadové vody po tom, čo utrpeli poškodenia následkom zásahu vojenských operácií v zálive.  Ropné škvrny boli v postihnutých oblastiach odstraňované pomocou  špeciálnych absorpčných podložiek a materiálov, zatiaľ čo kontaminovaný piesok bol z pláží opatrne odstránený do hĺbky 2 až 5-tich centimetrov.

8.apríla 2026 izraelské sily zaútočili na ostrovnú Lavanskú ropnú rafinériu a spôsobili jej vážne poškodenie, keď do morských vôd zálivu uniklo veľké množstvo ropy. Následkom toho boli pobrežné morské vody taktiež kontaminované okolo ostrovoch Kešm, Larak, a Hengam.

Vojna a ekocída (War and Ecocide)

Je záverečný názov podtextu príspevku z Tehran Times-u, kde sa píše, že vojny a ozbrojené konflikty nemajú len ľudské obete ale aj životné prostredie, ktoré je tiež ich najväčšou obeťou.  Historické skúsenosti od vojny vo Vietname, vojny v Perzskom zálive (1990), konflikty v Kosove, vojny v Libanone, genocídy v Gaze až po americko – izraelské koalície proti Iránu ukázali, že ničenie infraštruktúry , výbuchy, požiare a znečisťujúce látky z vojenských operácií majú vážne a dlhodobé účinky na pôdu, vodu, ovzdušie a okolitý život.

Útoky USA a  Izraela na Irán zamerané na ropné sklady a priemyselné zariadenia predstavujú znepokojujúce  príklady. Podľa denníka Guardian, tieto útoky spôsobujú to, že nad Teheránom padá čierny dážď, zmes znečisťujúcich látok a ropných zlúčenín z ovzdušia, ktoré zhoršujú život Iráncom a vážne ohrozujú ich zdravie. Tieto udalosti ilustrujú aj to, že krajiny ktoré sa zaviazali k ochrane životného prostredia na základe medzinárodných protokolov sú zraniteľné voči nepredvídateľným vojenským útokom.

Foto – Marián Mydlo