Niektorí bez ohľadu na to, čo platiacim subjektom do štátneho rozpočtu či do rozpočtu čiernej diery (aj v astronomickom vokabulári ) pripravili, však boli ochotní ich nedomyslené opatrenia a zákony zrušiť. Za Sergeja Kozlíka, bývalého ministra financií SR (HZDS a neskôr aj slovenského europoslanca), tak tomu bolo v roku 1997, kedy od 1. júla sa do Exportnej a Importnej banky SR muselo odvádzať 0,05 percenta finančnej hodnoty z deklarovaného tovaru určeného na dovoz alebo vývoz zo Slovenska.
V ľudovom slangu Eximbanka, kam príjmy z colných operácií z jécedéčok (pre toho, kto kozlíkovu dobu nezažil tzv. jednotná colná deklarácia) sledovali pozorné oči colníkov pozamatovej republiky. Často na colniciach býval v tej dobe chaos a dlhšie rady čakajúcich colných deklarantov. Vtedy, keď i za doručený pracovný vzorok zo zahraničia ste museli z jeho vyhlásenej hodnoty vypočítaných päť stotín percenta a smiešnu sumu v halieroch zaokrúhliť na celú slovenskú korunu a zaplatiť. Nebolo by to až také zlé, keby si ružomberská Čéesobéčka sídliaca vtedy na dnešnej Dončovej ulici v Ružomberku, nežiadala od vás zaplatiť jej ďalších 100 korún slovenských. Sto korún slovenských za to, že vám vystavila písomný doklad rozmeru A5 pre colníkov, ktorí vám po zaplatení a uvidení dokumentu s pečiatkou banky tovar do obehu uvoľnili.
Byrokratická mašinéria a prenasledovanie drobných obchodníkov a živnostníkov podávajúcich si staré masívne drevené dvere ČSOB banky a iných bánk na Slovensku za takú nehoráznu sumu sa Sergejovi Kozlíkovi (ktorého učila vraj Brigita Schmögnerová) znepáčilo, a tak po troch týždňoch túto stokorunovú šikanu zrušil. No päť stotinový odvod percenta z objemu dovezeného alebo vyvezeného tovaru do Eximbanky pokračoval, aby bol konečne zrušený v Zbierke zákonov prvej polovici roku 2000.
Kým neexistoval Schengen a Slovensko nebolo členom Európskej únie, ste za všetky dovozy okrem cla platili aj 23-percentné DPH. V prípade jedného 20-tonového kamióna so surovou bavlnou o hodnote 1,2 milióna SKk, za ktorú sa síce clo neplatilo, vám podľa sprievodných dokumentov a faktúry vyrubili za DPH od 270 do 320 tisíc SKk. Samozrejme, v súlade s deklarovanou jednotkovou cenou tovaru, dodacou podmienkou, kurzom koruny k doláru a s príslušným colným režimom do priamej spotreby alebo do režimu na colný sklad. Kým podnik za daň z pridanej hodnoty do štátnej kasy nezaplatil, s bavlnou alebo inou komoditou nemohol manipulovať. Občas sa niečo z nej ukradlo do spotreby a zachraňovalo aspoň 15 balíkmi, aby pradiarne pod Čebraťom nezastali A tak niekedy do fabriky zavítala aj dvesto korunová bloková pokuta od colníkov.
Približne 600-korunová smeť z jedného kamiónu bavlny pravidelnejšie putovala do Eximbanky. Tá mala byť určená hlavne na podporu slovenského exportu a možných organizovaných veľtrhov a podobných iných akcií v zahraničí a upozorniť svet na kvalitnejšie slovenské výrobky s vyššou pridanou hodnotou. V ťažkých slovenských časoch 90-tych rokov minulého storočia a 16-percentnej nezamestnanosti, veľké finančné sústa vyčísleného DPH z jedného kamióna vyciciavali menej prosperujúcu textilnú ekonomiku eseróčiek do morku kosti. Vtedy absorbovali nízke platy približne sedemdesiatich až osemdesiatich pracovníkov textilky za Váhom.
Nevedno ako Eximbanka hospodárila s približne sto zamestnancami a s akými výsledkami pre slovenskú ekonomiku. Dnes len nostalgická spomienka a návrat do doby, ktorú tí neskôr narodení nepoznali.
Dnes Ladislav Kamenický a tvrdo kritizovaná a odsudzovaná transakčná daň
Transakčná daň ani poriadne nezačala a už je denným predmetom politických debát, rôznych diskusií, hádok súčasnej slovenskej parlamentnej reprezentácie v čase, keď štát pod Tatrami vládne so sekerou a čiernou dierou hlbokých miliardových deficitov verejných financií. Je dávno po niekdajšej nočnej more tzv. maastrichtských kritérií udržiavať deficity verejných financií na hranici troch percent HDP s nepresiahnutím celkového dlhu 60-tich percent HDP.
Po rokoch niektorých neúspešných ekonomických štatistík, nás už v európskej Dvadsať sedmičke označili za štát s najhorším stavom verejných financií. Ich niekoľko miliardové schodky s otrepaným slovným spojením konsolidácia či konsolidácia verejných financií sa páde bývalých matovičových a hegerových vlád zahniezdili v ušiach obyvateľov. Dnešná vládna koalícia hovorí až o prešustrovaných 30 miliardách eur za posledné roky 2020 až 2023.
Nie je potrebné rozoberať toto odvodové nóvum čo majú vo Venezuele a v Maďarsku a to, čo postihne tých, ktorí platia za to, že platia. Daň a smrť, ako sa vtipne hovorí, sú isté. Do týchto chvíľ je o transakčnej dani z agendy ministra financií Kamenického isté len to, že sa za ňu bude platiť 0,4 % zo sumy finančnej transakcie a maximálne až 40 € za jednu transakciu. A platiť sa má aj keď sa dostanete do debetu. Slovensko tak zase vstúpilo do čias nasycovania pobočiek bánk a bankomatov z ďalších poplatkov, ktoré si vyberie od bežných ľudí, podnikateľov a iných platiacich subjektov. Do deravého slovenského štátneho badžitu a krívajúcich verejných financií sa má z tejto nezmyselnej dane naliať vraj 800 miliónov eur. A to práve v čase, keď americký prezident vyhlasuje Európe a okolitému svetu obchodnú vojnu a neúmerne zvýšené clá uvalené na dovoz cudzích výrobkov do jeho krajiny.
V mesiaci máji tohto roku však politická opozícia na čele s Michalom Šimečkom ohlasuje útok na transakčnú daň a jej zrušenie. Má sa tak stať hlasovaním v bratislavskom parlamente. A tak čakajme a dajme sa prekvapiť výsledkom hlasovania. Ak sa podarí transakčnú daň zrušiť, Kamenický zas bude hľadať chýbajúce eurá a odznova prekopávať tabuľkami s financiami pole rozorané.
Foto – Marián Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
