Galéria krášli Ružomberok už viac ako 50 rokov, na svoju rekonštrukciu však stále čaká

Bola to prvá galéria na Slovensku vybudovaná po II. svetovej vojne, svojím významom a architektúrou už vtedy, koncom 60. rokov, presahujúca hranice Ružomberka i Slovenska.

Netradičnú stavbu od architektov Hatalu a Kusého tvoria dva na sebe ležiace hranoly s významným presahom smerom k ulici, čo dáva celej stavbe svoj charakteristický tvar. Hoci pôvodne sa pre stavbu galérie uvažovali iné mestá, po smrti manželky sa maestro Fulla rozhodol vrátiť do rodného Ružomberka, kde aj na pozemkoch jeho starého otca otvorili v roku 1969 galériu venovanú práve celoživotnému dielu Ľudovíta Fullu. Ten venoval štátu všetky svoje diela a napokon sám v galérii celých 10 rokov tvoril a prebýval. Významom, architektúrou aj funkciou patrí dodnes Galéria Ľudovíta Fullu medzi pýchy Ružomberka a je jednou z dôležitých cieľových destinácii turistov z celého Slovenska aj zahraničia.

Kostra kultúrneho života na Liptove

Nerátajúc aktuálnu pandémiu, priestory Galérie sa stali v priebehu rokov kostrou kultúrneho života v celom regióne. Na pravidelnej báze konajúce sa koncerty, výstavy, vernisáže, workshopy i diskusie dávajú mestu prapotrebné intelektuálne podhubie na základe ktorého sa nielen spestruje kultúrno-spoločenské vyžitie v meste, ale najmä vytvárajú predpoklady na rozvojové aktivity v meste a jeho okolí. Príkladom môže byť posledná letná diskusia o centre na „križovatke“, ktorá sa snažila naznačiť idei, akými by sa centrum mesta malo tvoriť. Je to aj veľký kontrast s primátorovými slovami o asfalte na najstaršej ružomberskej ulici a ešte viac zvýrazňuje potrebu udržania a rozvoja inštitúcie, akou je práve Galéria Ľudovíta Fullu.

Druhý ročník Fullových dní v uliciach mesta. Foto: Mesto Ružomberok

V uplynulom roku, sa napriek pandémii uskutočnil už druhý ročník mestského festivalu Fullových dní. Séria podujatí kultúrneho, intelektuálneho i spoločenského charakteru opäť na niekoľko dní oživila inak väčšinou spiace centrum mesta. Program sa snažil nielen zdôrazniť Fullov vzťah a inšpiráciu vo folklóre, ale zároveň priniesť “viac Fullu” do ulíc Ružomberka. Množstvo Ružomberčanov totiž o význame a celoživotnom diele Ľudovíta Fullu vie dnes len veľmi málo.

Praskliny, zničené obklady či zastaraná elektroinštalácia

 Architektonicky aj po polstoročí pútavá stavba si už na prvý pohľad vyžaduje komplexnejšiu rekonštrukciu. Horizontálne praskliny na stenách, zastarané rozvody, osvetlenie i ďalšie dôležité prvky celej stavby. Žiaľ, galerijné priestory na svoju komplexnú rekonštrukciu stále čakajú. Aktuálne má Galéria Ľudovíta Fullu spracovanú projektovú dokumentáciu aj vydané stavebné povolenie na jej komplexnú rekonštrukciu. Podľa slov riaditeľky Galérie, Zuzany Gažíkovej však projekt nebol podporený v Nórskych fondoch a ďalšie možnosti financovania sú nateraz neisté, hoci celý projekt je podľa jej slov prioritou správcu, ktorým je Slovenská národná galéria.

Starší projekt rekonštrukcie GĽF od Ing. arch. Milan Dvorský, Ing. Jaroslav Ficek

Teraz je najmä na zodpovednosti SNG, aby tak významný architektonicko-umelecký objekt ďalej nechátral, ale naopak ešte naberal na kráse a význame. Pomohlo by to nielen Ružomberku, jeho centru, ale aj celému kultúrnemu životu v regióne s presahom do celej krajiny. Časový horizont, presná podoba projektu a ani jej cenová hladina teraz zrejmá nie je. Rozsah potrebných prác však naznačuje, že budúca rekonštrukcia si bude vyžadovať státisíce eur. Táto galéria si ich však bezpochyby zaslúži.

Zdroj hlavnej foto: www.sng.sk

Som lokálpatriot. Zaujímajú ma všetky témy týkajúce sa Ružomberka. Prioritne sa venujem témam územného, sociálneho a mestkého rozvoja.


Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.