Hrnčár vytvoril na ružomberskej trénerskej stoličke rekord

Dva roky vydržal Norbert Hrnčár spoločne s asistentom Richardom Högerom na lavičke futbalového Ružomberka. Za ostatných dvadsať rokov sa to nikomu nepodarilo. V rozhovore hovorí o dôvodoch slabej jarnej časti, aj o tom, že odísť chcel už sám.

Bezprostredne po oznámení vášho konca na lavičke MFK Ružomberok ste povedali, že to bolo obojstranné rozhodnutie. Chceli ste aj vy skončiť s trénovaním v Ružomberku?

Posledná sezóna bola veľmi náročná a dala nám zabrať. Už aj ja som cítil opotrebovanie a nadobúdal presvedčenie, že bude najlepšie, keď dáme za dvojročným pôsobením bodku.

Stalo sa niečo medzi vami a klubom?

Nemám dôvod na niečo v zlom spomínať a o niečom v zlom hovoriť. Dva roky v Ružomberku boli veľmi náročné, ale zároveň veľmi príjemné. Rozišli sme sa úplne korektne, normálne, skrátka vypršala zmluva a nepredĺžili sme ju. Bez nejakých vedľajších a zbytočných emócií.

Ružomberku najmä jarná časť nevyšla. V lige ste na jar vyhrali len dva zápasy zo štrnástich. Strelili iba sedem gólov. To vás prinútilo rozmýšľať o konci na lavičke MFK?

Naozaj, hlavne jarná časť bola veľmi náročná. Po zranení Kružliaka a Kochana sme nedoplnili káder, nemali sme v tomto smere aktivitu na prestupovom trhu a nedokázali sme nahradiť kľúčových hráčov, čo tiež ovplyvnilo výsledok v sezóne.

Prečo po úspešnom roku 2017 prišla taká slabá jarná časť?

Treba si uvedomiť, že tie mužstvá okolo nás začali vnímať Ružomberok trošku inak. Boli sme družstvo, ktoré bolo tretie v lige, malo výsledok v Európskej lige, a ten pohľad a príprava na Ružomberok bol úplne iný ako predtým. No a tie mužstvá okolo nás investovali do kádrov ďaleko viac. Dunajská, Slovan, Žilina sa výrazne posilňovali, toto mi u nás chýbalo. Ak sme chceli byť konkurencieschopnejší, mali sme reagovať trošku viac na prestupovom trhu a v tej zime urobiť maximum preto, aby sme zopakovali úspešné výsledky.

Bolo by vo vašom uvažovaní skončiť v Ružomberku niečo inak, ak by ste sa dostali do Európskej ligy, čo bol cieľ klubu?

Úprimne, asi ani nie.

Norbert Hrnčár (48) je po dvoch rokoch na odchode z Ružomberka. Foto – Rudolf Maškurica

Čo vám dalo pôsobenie v Ružomberku?

Veľmi veľa pekných zápasov. Európska liga, fantastické zápasy, či už doma pred plným hľadiskom ale aj v Novom Sade, Bergene alebo Evertone. To v človeku zostane navždy zapísané. A účasť vo finále Slovenského pohára. V Ružomberku sa to nedeje každý rok, klub ani fanúšikovia na to neboli zvyknutí, a preto si myslím, že hoci sme neuspeli a všetkých nás to stále mrzí, verím, že s odstupom času sa to bude hodnotiť ako úspech.

Zažili ste tu asi dosiaľ vaše najúspešnejšie trénerské obdobie v kariére.

Z Myjavy sme v roku 2016 odchádzali (pozn. red. s asistentom Richardom Högerom) za rovnakých okolností. Tretie miesto a účasť v Európskej lige. Vzdali sme sa toho, lebo sme mali pocit, že potenciál ružomberského klubu je veľký a dá sa tu spraviť niečo zaujímavé. Myslím, že sa to aj naplnilo a podarilo.

Kam sa uberajú vaše futbalové myšlienky?

Teraz nad prácou nerozmýšľam. Chcem si oddýchnuť, a keď príde nejaká zaujímavá ponuka a výzva, tak, samozrejme, mám dosť energie, aby som sa pustil do ďalšej práce.

Máte nejaké ponuky, zo Slovenska alebo zahraničia?

Zatiaľ nie. A keď niečo konkrétne a zaujímavé bude, tak potom budem zvažovať, či bude lepšie Slovensko alebo zahraničie.

Za posledných 20 rokov (od roku 1998) ste vydržali najdlhšie na lavičke MFK Ružomberok. Prekonali ste aj Františka Komňackého, ktorý tu bol 22 mesiacov, vy bez jedného týždňa takmer 24. To je na tento klub nevídané.

Vedeli sme, že ideme do náročného prostredia, že tá stolička je tu naozaj veľmi vratká. Ale bola to výzva. Je porekadlo, kto sa bojí, nech nejde do lesa. My sme sa nebáli. Chceli sme odviesť dobrú robotu a z veľkej časti sa nám to podarilo.

Komňacký dosiahol s tímom double, vy ste sa dostali do Európskej ligy a tam úspešne reprezentovali celé Slovensko. To ukazuje, že úspechy prišli v Ružomberku len ak tu bol tréner dlhšie ako len pár mesiacov. Platí to všeobecne vo futbale, že výsledky prídu, ak je trpezlivosť?

Myslím si, že áno. Ale musí tam byť aj vzájomný súlad manažmentu a trénera. Veriť jeden druhému pri tej robote, dôverovať si. U nás to bolo skomplikované v tom, že aj keď sme prišli a potom aj po prvej sezóne sme zažili počas leta veľké fluktuácie hráčov a museli sme veľkú časť družstva akoby nanovo vyskladať. No a potom si musí „sadnúť“ aj mužstvo. Hráči si musia dobre rozumieť futbalovo aj charakterovo. Ak to dobre zapadne, vtedy môže prísť dobrý výsledok.

Fotografie – mfkruzomberok.sk; Autor – Rudolf Maškurica

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.