Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Kanál je kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos alebo stoka odvádzajúca splašky a výkaly. V našich súkromných televíznych kanáloch obidve tieto funkcie vzácne splynuli.
Cloaca maxima splašky a výkaly odvádzala ešte v starom Ríme do rieky Tiber, naše kanály všetko to svinstvo chrlia národu do ksichtu. Snažia sa vychovať diváka na svoj obraz, aby ako člen stáda hltal, čo mu oni nakladajú do válova konzumu.
V stupídnych reality šou preplnenými špeciálne vybranými narušenými jedincami útočia na najprimitívnejšie ľudské pudy, v nekonečných seriáloch, takých napínavých, až sa tetkám otvárajú parazóle, ježia parochne a klepocú zuby v pohári, predvádzajú nablýskaný a prázdny svet s umelými televzormi.
Netreba premýšľať, presviedčajú, len sa zabávať a spoľahnúť sa na ich program – všetko zariadia. Ponúkajú „veselosti“ neprinášajúce žiadnu skutočnú radosť.
Vyškerení zabávači, mentálne úboho vybavení, moderátori a moderátorky, u ktorých sa krása tváre vôbec nesnúbi s krásou ducha, skrývajúci v prázdnom „trepaní“ svoju duševnú malosť, považujú za humor dvojzmyselné a oplzlé narážky hodné štvrtej cenovej skupiny.
V rámci vlastného etického analfabetizmu divákovi predvádzajú „celebrity“ – pritom nejde o šľachtu rozumu, skôr šľachtu válova – o pobehlice a v nekalých kšeftoch namočených a nečestne zbohatnutých zlodejov, a nazývajú ich „smotánkou. (V hrnci nášho porevolučného spoločenského guláša sa navrch vyplavuje hlavne špina.)
Nenápadne nám našepkávajú, že ten, kto sa nespráva ako prasa, nejde s dobou. Za svadbu roka vyhlásia, keď si tri razy rozvedená berie päťkrát rozvedeného. V nekonečných záberoch z plesu ukazujú vyparádeného chmuľa v značkovej sukni, ktorý sa chce bedárskej spodine, čiže statočne pracujúcim pochváliť, čo všetko si môže za nakradnuté peniaze dovoliť.
V televíznych novinách sa pre ich redaktorov stala najdôležitejšou informáciou správa o vražde, a čím krvavejšej, tým lepšie, a v reklame mládenci s nagelovanými účesmi presviedčajú osprostených fanúšikov obrazovky, že nie rodina prináša istotu, ale poisťovňa.
Cez „milionárske“ súťaže už deťom sugerujú presvedčenie, že najväčšou životnou hodnotou sú peniaze. K vedomostnej výbave mládeže patrí, a o to sa usilujú, aby poznala v prvom rade mená najväčších mafiánov, zbohatlíkov a rozdrapených politikov, no o múdrych a statočných ľuďoch vytvárajúcich skutočné hodnoty ani neškrtnú.
Vnucujú občanom nekresťanský rebríček hodnôt, spochybňujú a škandalizujú osoby aj inštitúcie usilujúce sa vychovávať človeka nemanipulovateľného, netolerujúceho nemravnosť a neobdivujúceho povrchnosť.
Takže je to o tom.
Kto je čoho plný, to zo seba vydáva, hovorí Biblia. Kanál ostane kanálom a prívlastok televízny vôbec nemusí ovplyvniť jeho už od staroveku najprimárnejšiu funkciu.
Apropo… Nezdá sa vám podozrivý „Santa“ núkajúci vo vianočných mrazoch s dobráckym úsmevom vychladené „brbľavé osvieženie“? (Ináč masívne odvápňujúce organizmus.) Nasilu nám cudzieho dedka pchajú do pozornosti namiesto Ježiška. Nejde o pretransformovaného starého komunistu? Červený má nielen raťafák…
Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).
Ilustračná fotografia – spravy.pravda.sk, autor: SHUTTERSTOCK
