Dobrovoľníci pomáhajú nielen v ružomberskej ubytovni, na zberných či výdajných miestach, ale rovnako na cudzineckej polícii, kam smeruje stovka utečencov denne. Pomocnú ruku im podal aj Ukrajinec Vitali, ktorý už niekoľko rokov žije so svojou slovenskou rodinou V Ružomberku. Tvrdí, že dôležitá je aj psychická stránka, na ktorú netreba zabúdať.
Mätúca byrokracia
Odídenci z Ukrajiny sa snažia dostať do rôznych miest a ubytovní. Najskôr však musia prejsť byrokraciou v podobe potvrdení a formulárov. Napriek tomu, že dokumenty sú v troch jazykoch – ukrajinskom, anglickom a slovenskom, častokrát v tom ľudia majú chaos.
„Niektoré veci sú mätúce. Zvlášť pre staršie panie alebo matky s deťmi. Okrem formulárov, ktoré vypisujeme na polícii, vypĺňame aj online formuláre, na ktoré potrebujeme internet,“ povedal Vitali, ktorý tvrdí, že tam nie je žiadne pripojenie na internet. Následne dodal, že s tým majú dosť práce a ľudí preháňajú hore-dole. ,,Dosť ich trápia, ale mám pocit, že sa to zlepšuje. Zároveň v tom majú chaos kompetentní, ale aj utekajúci ľudia. Chce to asi čas.“
Proces vybavenia je plynulý
Vďaka dobrovoľníkom je proces na cudzineckej polícii relatívne rýchly. „Keby sme tu neboli, tak by to bol obrovský chaos. Snažíme sa im pomáhať so všetkým. Viac cítiť pomoc od bežných ľudí ako od štátu. Vidno, že ľudia chcú pomôcť,“ vysvetlil Ružomberčan z Ukrajiny, ktorý má írske občianstvo a slovenskú manželku.
Na plynulé vybavovanie už majú systém, čakacia doba v rade je oveľa kratšia. „Policajti robia, čo môžu, ale je to individuálne. Približne 15 až 20 minút trvá jedno vybavenie, keď sú to rodiny, tak dlhšie. V rade čakajú približne 2 hodiny, čo je obrovský rozdiel oproti týždňom dozadu. Policajti vtedy robili 24 hodín vkuse,“ povedal dobrovoľník Vitali.
Nesmieme zabúdať na psychiku
Príbehy, s ktorými utekajúci prichádzajú sú rôzne. ,,Aj mi bolo do plaču, keď som počúval ich príbehy. Rodiny majú kompletne zbombardované domy, nemajú sa kam vrátiť,“ povedal so smútkom v očiach Vitali.
Dobrovoľníci pomáhajú aj s následnou agendou v meste, na úradoch, v bankách či v predajniach mobilných operátorov. „Pomáhame s vybavením všetkého, no dôležitá je aj mentálna podpora, na to netreba zabúdať,“ zdôraznil dobrovoľník pochádzajúci z Ukrajiny.
Okrem neho pomáhajú aj ostatní ľudia, ktorí na cudzineckú políciu nosia potraviny, plienky pre deti, pastelky, hračky, občerstvenie a mnoho iného.
Fotogaléria
Článok bol pôvodne publikovaný v aprílovom čísle RK Magazínu.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
