Sociálne rozdiely v osemnástom storočí vytvárali medzi Slovákmi s rozličným spoločenským postavením priepasť. Veľká časť obyvateľstva bola chudobná. Práve to môže byť dôvodom, že Liptovský stoličný súd sa najčastejšie zaoberal majetkovou kriminalitou. Najčastejšie sa ku krádežiam uchyľovali roľníci, sluhovia alebo čeľadníci a niekedy aj žobráci, či tuláci. Dobové trestné spisy odhaľujú konkrétne príbehy Liptákov, ktorí sa dopustili kradnutia, ale aj iných trestných činov.
Charakteristickou črtou Liptova je nepochybne chov oviec a výroba mliečnych výrobkov. Práve v salašníckych kruhoch sa však v minulosti odohrávali krádeže. Výnimkou nebolo, že pastieri a niekedy aj bačovia vykrádali iné salaše, buď v rámci jednej alebo aj susednej župy.
Zlodeji kradli buď samostatne, no často sa združovali do skupín a vznikali aj zbojnícke bandy. Objektom krádeží boli najmä rôzne potraviny, odevy a v neposlednom rade peniaze. Ako formu trestu za krádeže súd najčastejšie využíval palicovanie. Počet úderov závisel od závažnosti činu a pohyboval sa od dvadsať až po tristo úderov palicou.
Na trestanie žien a mladistvých sa používalo „miernejšie“ korbáčovanie. V tomto období bývali zlodeji potrestaní aj vyhnaním zo stolice. Nepoučiteľným zlodejom sa na čelo, za pomoci železa, vypaľoval znak šibenice a svätokrádež bývala zavŕšená sťatím, obesením a dokonca aj upálením.
Osobitnú kategóriu tvoria mravnostné trestné činy, v rámci ktorých boli trestané najmä ženy. Dôvod je prostý – žena bola vnímaná ako pokušiteľka, ktorá zviedla muža ,a tak musela niesť celú vinu. Liptovský súd v kontexte nemravnosti trestal za smilstvo, cudzoložstvo, incest, zoofíliu, bigamiu, prostitúciu, či za vraždy novorodencov. Aké tresty teda čakali smilníkov, či neverníkov? Najčastejšie išlo o už spomínané palicovanie a korbáčovanie. V prípade spáchania incestu hrozil Liptovský súd aj niekoľkoročným pobytom vo väzení.
Do kategórie mravnostných trestných činov, ktorých sa naopak častejšie dopúšťali muži, spadala aj tzv. sodomia, čiže dobové označenie pre sexuálne poruchy a deviácie. Medzi najzávažnejšie prípady patrilo zneužívanie hospodárskych zvierat, konkrétne napríklad kobýl. Napriek tomu, že sa pred súd nedostalo veľa prípadov zoofílie, niektorí historici tvrdia, že na vidieku sa mohla vyskytovať pomerne často. Páchateľov dohnali pred Liptovský súd svedectvá a pod ich váhou sa napokon aj sami priznali. V niektorých prípadoch mala byť obvinenému sťatá hlava a následne mal byť aj so zneužitým zvieraťom spálený.
Procesy s páchateľmi v osemnástom storočí na území Liptovskej stolice prebiehali spôsobom, aký si už dnes len ťažko dokážeme predstaviť. Tvrdo sa trestali aj činy, ktoré dnes vnímame ako osobné záležitosti v partnerskom nažívaní. Zároveň to otvára otázku, ako sa mení pohľad spoločnosti na trestanie závažných trestných činov.
Tamara Tomčíková, študentka žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku
Zdroje: MAJETKOVE A HOSPODARSKE TRESTNE CINY VCERA A DNES (Sbornik z konference), Ladislav Vojáček Jaromír Tauchen (eds.), SEXUALNI TRESTNE CINY VCERA A DNES, Karel Schelle, Jaromir Tauchen a kolektiv
Zdroj foto: Múzeum Janka Kráľa
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
