Lúčky čaká výstavba bytoviek i okrášlenie vodopádu

Lúčky sú známe predovšetkým ako kúpeľná obec. Okrem liečebných pobytov priťahuje pozornosť aj peknou prírodou, najmä svojimi travertínmi a jedinečným vodopádom s upraveným areálom. Trvalo tu žije necelých dvetisíc obyvateľov. O rozvoji obce, jej aktuálnych problémoch a plánoch na najbližšie mesiace sme sa zhovárali so starostom Branislavom Hrbčekom.

Súčasný starosta je vo funkcii druhé volebné obdobie. Za osem rokov vidí za sebou slušné pracovné výsledky. Všetko šlo postupne. „V prvých rokoch vo funkcií sme museli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, šetreniu aj na mzdách, aby sme dosiahli finančnú stabilitu. Prvé dva roky to bolo len o splácaní dlhov,“ spomína na  neľahké začiatky.

Dodáva, že po splatení a vyrovnaní dlhov sa vrátili do normálu a po poslednom volebnom období mala obec na rezervnom fonde stotisíc eur a na investičné akcie z dotácií asi štyristotisíc eur. V práci a rozhodnutiach mu pomáha deväťčlenný poslanecký zbor.

Zastrešenie areálu Markuška a podsvietenie vodopádu

Počas tohto roka plánujú v Lúčkach preinvestovať cez stotisíc eur. „Jedna z akcií je zastrešenie areálu Markuška, kde sa konajú kultúrne a spoločenské podujatia, v celkovej hodnote stotisíc eur. Ak nedôjde k zhoršeniu pandemickej situácie, čakajú nás tradičné Dolnoliptovské slávnosti (23. – 24. júla). Z Miestnej akčnej skupiny Dolný Liptov sme získali zdroje na skrášlenie areálu nášho vodopádu,“ vymenúva starosta očakávané akcie.

Dopĺňa, že k vodopádu by chceli nainštalovať farebné podsvietenie, čo môže pritiahnuť ešte viac návštevníkov. Rozšíriť tu chcú parkovacie miesta. „Denne sem príde aj päťdesiat – šesťdesiat vozidiel a niekedy, hlavne v top sezóne, nemajú kde zaparkovať. Postupne by mali pribudnúť toaleta, galéria sôch a lavičky s tematikou výroby pltí, ktoré sú zviazané s históriou Lúčok,“ dodáva Hrbček.

Pokiaľ ide o infraštruktúru, funguje tu materská škola, ktorú navštevuje cez štyridsať detí. V plno organizovanej základnej škole sa vzdeláva takmer stodvadsať žiakov. Starostovi sa nepáči nový školský zákon a dodatková smernica, na základe ktorej je priemerný počet žiakov na prvom stupni  v triede stanovený na trinásť detí a v druhom stupni na pätnásť. „Keď je ich menej, obec na to musí doplácať. Preto potrebujeme aj ďalej získavať deti aj z okolitých obcí,“ vysvetľuje.

Problém s pozemkami na výstavbu

Starosta dodáva, že za posledných osem rokov klesol počet obyvateľov okolo stovky. Ľudia majú záujem o bývanie v Lúčkach, avšak aj tu majú problém s pozemkami. Obec leží v kotline, a preto niet veľký priestor na rozširovanie intravilánu. V súčasnosti pracujú na individuálnej bytovej výstavbe (IBV), malo by vzniknúť vyše šesťdesiat stavebných pozemkov. Všetky sú v súkromnom vlastníctve. Obec samotná väčším pozemkom nedisponuje. Aj napriek tomu obec do tejto lokality zainvestuje.

Problém je v tom, že pozemky vlastní okolo stošesťdesiat vlastníkov a minimálne polovica z nich musí súhlasiť, aby sa dala robiť IBV. V Lúčkach pokračujú aj na projekte – budú to buď dva bytové domy a jeden stacionár alebo tri bytové domy. Prvú bytovku by chceli začať stavať  koncom budúceho roka. Miestne zastupiteľstvo čaká schválenie doplnku územného plánu č. 2. Výstavba vyplynula z ankety, kde sa viac ako 80 percent občanov vyjadrilo za výstavbu.

Obec je splynofikovaná, má vlastný kamerový systém. V zdravotnom stredisku ordinujú pediater, všeobecný lekár pre dospelých i zubár. Pracuje tu niekoľko športových klubov, hasiči, aktívni sú aj členovia Jednoty dôchodcov Slovenska, členovia folklórnej skupiny Lúčan.  Jednou z myšlienok vedenia obce je zväčšiť kapacitu kultúrneho domu so súčasnou kapacitu do sedemdesiat ľudí na sto až stodvadsať miest. To je však v pláne až o tri-štyri roky.

Vlastný zvoz odpadu a separovaný zber

V tomto roku hospodári obec s rozpočtom bezmála jeden milión eur, z toho šesťstotisíc eur tvoria podielové dane. Cez štyristotisíc z toho ide na chod základnej a materskej školy. Špecifikom Lúčok je samostatný zvoz komunálneho odpadu a separovaného zberu, vlastným vozidlom, na OZO. Dali zaň bezmála stotisíc eur a vložené peniaze sa im pomaly začínajú vracať tým, že ušetria za zvoz.

„Vlastná čistiareň odpadových vôd je tiež výhodou,  chceme si ju aj naďalej zachovať vo svojej správe. Naši občania tak ušetria na stočnom, v súčasnosti platia 0,57 eura za kubík, čo je v porovnaní s okolitými obcami polovica,“ vysvetľuje starosta s tým, že v budúcnosti majú v pláne aj využitie kalov. Každoročne do úpravy a údržby cintorína investujú takmer 15-tisíc eur.

Tento rok sa konajú komunálne voľby a chystá sa sa v nich kandidovať aj Branislav Hrbček. „Zatiaľ neviem o žiadnom protikandidátovi, avšak všetko sa môže ukázať koncom leta, respektíve na jeseň,“ konštatuje. Uvidí, či mu dajú ľudia opäť dôveru a opätovne ho zvolia do súčasnej funkcie.