Cez dvojitý presklený vchod za klopkania podopierajúcej paličky vstupuje muž v čiernom obleku. Len pred pár rokmi pred rovnakým miestom slávnostne prestrihával pásku. S typickým úsmevom, ktorý sem tam nahradil výraz hlbokého premýšľania, prechádza Ulicou Ladislava Hanusa. Pohľad mu zablúdi na modlitbu Otčenáš, umelecké dielo vynímajúce sa cez tri podlažia. Akoby si rád pripomínal, že nad tým všetkým stojí ešte Boh.
Po ceste k Vatikánskemu námestiu míňa tisícky kníh a stretáva aj známe tváre. Prehodí pár slov, ktorých dobrota a láskavosť siahajú oveľa hlbšie. Najčastejšie však do jeho vrecka plnom poľských kroviek. Typické. Zastane pri oddelení kníh s mediálnou tematikou, nemálo z nich sám napísal. Vyberie niekoľko a vracia sa nazad. Bol to práve Tadeusz Zasępa, ktorý dotiahol myšlienku zrealizovania Univerzitnej knižnice v Ružomberku do konca. Napokon si koniec počkal aj na neho.
Architektonický skvost v znamení Ružomberčanov
Prvý podnet na výstavbu novej Univerzitnej knižnice prišiel od profesora univerzity a dekana filozofickej fakulty Imricha Vaška. Odvahu postaviť knižnicu našiel už spomínaný a dnes už zosnulý rektor Tadeusz Zasępa.
Predpokladom na spustenie stavby bolo získavanie pozemkov do vlastníctva univerzity aj povolení na výstavbu. Koncom roka 2010 spustili verejné obstarávanie na výber staviteľa knižnice. S jediným kritériom – najnižšou cenou. Očakávané náklady na výstavbu atakovali 14,1 milióna eur. Najnižšiu ponuku však predložila spoločnosť Swietelsky – Slovakia spol. s.r.o, čím plánované náklady na financovanie stavby znížila na 8,4 milióna. Po vybratí staviteľa nasledovala posviacka základného kameňa, ktorá sa uskutočnila 11. mája 2011. Realizácia univerzitnej knižnice napokon začala 4. júna.
Nasledujúce mesiace stavenisko obkolesovali lešenie, ťažké stroje a radosť s postupne dvíhajúcim sa skeletom knižnice. Výsledná cena za stavbu bola ešte navýšená na 8,9 milióna eur. Dôvodom bola výmena chladiarenských prístrojov za tepelné čerpadlá.
S výstavbou budovy šiel v ruka v ruke aj vizuál interiéru. Koordináciou výstavby poveril v roku 2008 rektor Zasępa prvého prorektora Katolíckej univerzity Petra Olekšáka.
„Predtým, ako sme zadali úlohu spracovať projekt architektom, navštívili sme rôzne svetové knižnice, ale aj univerzitné knižnice v Európe. Urobili sme si poznámky v jednotnej štruktúre a tie boli východiskom pre projekt. Neriešili sme vzhľad, ani vizuálne detaily, ale skôr praktické veci – pre koľkých študentov bude knižnica, pre koľko kníh, čo v nej bude, aké technológie či zariadenia,“ hovorí v publikácií, ktorá podrobne mapuje výstavbu Univerzitnej knižnice v Ružomberku Peter Olekšák.
Napokon oslovili piatich architektov a architektonické kancelárie z Ružomberka a okolia. Súťaž vyhral návrh AO2 ateliéru Jána Potomu, Stanislava Šutvaja v spolupráci s Matúšom Bišťanom.
Stavbu dokončili v auguste 2013. Koncom septembra za účasti pedagógov, študentov, širokej verejnosti, cirkevných predstaviteľov či zástupcov mesta Ružomberok bola napokon slávnostne otvorená. Práve teraz sa s nami môžete poprechádzať po jej chodbách.
V znamení žltej, červenej a modrej
Vnútro knižnice skutočne pripomína mesto v meste. Oddelené farbami, názvami ulíc, námestiami, nádvorím či mnohými umeleckými prvkami. Dôležitou súčasťou je informačný systém. Práve ten slúži na orientáciu v budove. Vytvorili ho Tibor Záhorec s manželkou Máriou a Matúš Demko. Jeho poznávacím znamením sú farebné trojuholníky, ktoré predstavujú otvorenú knihu. Trojuholník súčasne zhmotňuje aj šípku, teda udáva smer.
Do súčasnej podoby informačného systému sa zapojili všetci zamestnanci Katolíckej univerzity. Kľúčové miesta stretnutí pomenovali podľa významných osôb či zaujímavých osobností. A tak vznikla aj Ulica Ladislava Hanusa, ktorý získal prvý čestný doktorát univerzity. Ulica vás prevedie na Vatikánske námestie. Pomenované je na pamiatku osobností pápežov. Najmä Jána Pavla II. a pápeža Františka. Pripomína však mnohých, ktorí toto dielo podporili. Konferenciu biskupov Slovenska, Talianska, USA, aj Španielska. Na námestí sa nachádza knižný pult či desiatky počítačov. Na rovnakom podlaží sa nachádza Ulica Antona Neuwirtha, nositeľa druhého čestného doktorátu. Tvoria ju oddychové priestory, študijné miesta či spoločenské sedadlá. Farba poschodia je žltá.
Druhé nadzemné podlažie je koncipované v červenej farbe. Pripomína mučenícku krv prvých kresťanov, neskôr sa stala farbou kardinálov. Univerzita si dala za cieľ spojiť knižnicu aj s tretím čestným doktorom Jozefom Kardinálom Tomkom. Preto vzniklo námestie JKT, z ktorého vychádzajú dve ulice. Prvá nesie meno Ulica Milana S. Ďuricu, profesora a historika. Katolíckej univerzite daroval svoju bohatú knižnicu, ktorú nájdete práve na tomto poschodí. Druhá ulica je priamo prepojená s rodákom z Černovej, okrem toho aj pápežským prelátom Andrejom Hlinkom.
Na treťom poschodí dominuje modrá farba, ako znak Európskej únie. Preto vzniklo námestie Roberta Schumanna, otca myšlienky zjednotenia Európy. Nachádza sa tu aj Erazmovo nádvorie, pomenované po európskom učencovi a mysliteľovi Erazmovi Rotterdamskom. Poslednou ulicou, ktorá dotvára kolorit celej univerzitnej knižnice je Ulica Imricha Vaška, prvého dekana Filozofickej fakulty.
Počas prechádzky týmto ,,mestom“ hneď pochopíte, že všetko so všetkým súvisí. Steny totižto zdobia ďalšie farebné trojuholníky s názvom Nádej. Ich tvorcom je ružomberský akademický maliar Pavol Rusko. Nachádzajú sa na dvoch podlažiach, na prízemí a pokračujú na prvé poschodie. Ich umiestnenie či vizualizácia má taktiež niekoľko hlbších významov. Aby dielo neprekrylo betónovú stenu úplne, rozhodol sa to vyriešiť rastrom trojuholníkových segmentov, ktorý sa od bočných strán k stredu zahusťuje. Tento štýl má podľa maliara evokovať včelí plast – symbol usilovnosti a pracovitosti.
„V strede je tento raster prerušený cik-cak medzerou, ktorá ma svojím vertikálnym smerovaním spájať úvahy svetské s božími. Zároveň pripomína stopu hada, ktorý je mementom hriechu,“ približuje v rovnomennej publikácii autor myšlienky Pavol Rusko.
Pri vstupe do knižnice vás pravdepodobne najviac zaujme inštalácia, ktorá pokrýva tri podlažia. Vytvára farebnú tajničku, v každom políčku sa nachádza jedno písmenko. Ak sa na tento obraz zahľadíte po prvýkrát, a písmenká budete spájať v akomkoľvek smere, zistíte, že vytvárajú slová. Keď si ich však začnete čítať úplne zhora smerom sprava do ľavej strany, natrafíte na text, ktorý je dôverne známy, predstavuje modlitbu Otčenáš. Presne tak sa dielo, ktoré daroval Katolíckej univerzite maliar Pavol Rusko, aj nazýva.
Bohatý knižný fond
Tým najčastejším dôvodom, pre ktorý však vstupujú študenti, a to aj tí zo zahraničia do knižnice, je práve obrovská zbierka kníh. Prechádzke týmto ,,mestom“ otvára pokladnicu študijného materiálu mnohých vedných odborov. Vôňu starých zväzkov však dopĺňa aj aktuálny beletristický vánok. V univerzitnej knižnici sa totiž môžete načiahnuť aj za Tolkienovým Pánom prsteňov. Niektoré z kníh dokonca nenájdete ani v Slovenskej národnej knižnici.
,,Najskôr prichádzali dary, potom sa prostredníctvom grantov knižničný fond rozrastal. Dnes máme viac ako 200-tisíc kníh, pričom niektoré z nich sú uložené v archíve, ktorý sa nachádza pod podlažím knižnice,“ približuje počet kúskov vedúca knižnice Katarína Matušková a dodáva, že vďaka grantu aktuálne investovali do nákupu nových kníh pre prienikové odbory, ktoré poslúžia napríklad aj novovzniknutému odboru telesnej výchovy a športu.
Knižnica mnoho kníh dostala aj darom. Približne 35-tisíc kníh od historika Milana Stanislava Ďuricu, či veľkú zbierku rektora Tadeusza Zasępu. Najstaršia kniha pochádza približne z roku 1500, najťažšia váži 27 kíl. Nachádza sa v novozriadenom Kabinete dejín a približuje moderné umenie.
,,Kabinet vznikol vlani, pri príležitosti 20. výročia vzniku Katolíckej univerzity. Obsahuje zakladajúce listiny, plakety, archívne dokumenty či akvizície z knižničného fondu univerzitnej knižnice,“ približuje Matušková a dodáva, že súčasťou budovy knižnice je aj mediálne či poradenské centrum.
Knižnica neláka len študentov. Stalo sa už pravidlom, že ju počas návštevy Ružomberka predstavia aj veľvyslancom zo zahraničia, významným akademickým funkcionárom či politickým činiteľom. Naposledy ju obdivoval nórsky veľvyslanec.
Celá stavba univerzitnej knižnice trvala 869 dní. Presne tak napokon nazvali filmári Matúš Demko a Jakub Krška dokumentárny film, ktorý vznik knižnice reflektuje.
Titulná fotografia: Budova univerzitnej knižnice. Foto: Marek Hasák
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
