Obdivovať niekdajšiu slávu starých vozidiel prišli v sobotu do centra mesta stovky Ružomberčanov. Pastvou pre oči neboli len autá či motorky, ale aj dobové kostýmy. (Fotogaléria v texte)
V sobotu ráno zväčša nebýva v centre mesta rušno. Ružomberská ruža veteránov prilákala toľko zvedavcov, že ak sme sa chceli niekam dostať, najlepšie bolo nechať sa unášať davom.
V poradí 22. ročník prehliadky historických vozidiel premenil rannú pešiu zónu na verejné parkovisko. Pekné počasie doprialo nielen zvedavcom, ale aj majiteľom veteránov.
Veteránska rodina sa rozšírila
A hoci tu už niektorí z nich boli so svojimi autami niekoľkýkrát, našli sa aj takí, ktorí do Ružomberka zavítali po prvý raz.
„Môj známy má veterána už viac ako 20 rokov. Mne sa to zapáčilo, tak som si aj ja zaobstaral. Toto auto mám dva týždne,” hovorí o svojej vášni Jaroslav Rodný z Nitry a už aj ukazuje svojho štvorkolesového tátoša.
„Je to Austin. Najvyššia optimálna rýchlosť je 70 kilometrov za hodinu, ale vie ísť aj 100 alebo 110.“ Prezrádza aj to, že pri výbere auta hrali hlavnú rolu okrem vybavenia aj farba a veľkosť.
Prvýkrát zavítal so svojím autom do Ružomberka aj Emil Drlička. „Naposledy som tu bol, keď som mal 18 rokov, bol som vtedy v nemocnici.“
Ford Murray kúpil pred desiatimi rokmi. „Nie je jednoduché zohnať auto, na ktorom už nie je veľa práce, je dostatočné staré a spoľahlivé,“ vysvetľuje, na čo si dával pozor pri kúpe veterána.
Auto je z Kanday z roku 1930. Hovorí, že vtedy ich vyrobili veľmi veľa, takže to jeho nie je žiadny unikát. Poklonu však zložil mestu. „Máte veľmi pekný hotel a aj mesto je pekné. Som prekvapený, že sa tu zišlo toľko ľudí.“
Keď šaty ladia s autom
Pri obhliadke historických vozidiel nám padne zrak na rodinku stojacu pred obchodom s oblečením. Svojimi kostýmami sú ako vystrihnutí z dobového filmu.
Muži majú na sebe kárované saká. Krátke nohavice dopĺňajú typické biele pančuchy, no nechýbajú ani baretky či decentné motýliky. Ich najväčšou ozdobou sú ale ženy. Elegantné šaty, sieťkované pančuchy či klobúky so závojom vpredu pripomínajú dámy, ktoré čakajú, kým ich nápadníci nepozvú tancovať swing alebo charleston.
„Buď si ich dáme ušiť, alebo ich kúpime. Dajú sa však zohnať aj v „sekáčoch”. Práve tam nájdete staré obleky, ktoré nikde inde nezoženiete. Potom ich len vyčistíme a môžeme si ich obliecť,“ hovorí o spôsobe zháňania dobových kostýmov Eva Bublová.
Dopĺňa ju aj jej manžel Dalibor. „Keď idete na aute, tak sa pozeráte po prírode a po okolí. Keď sa takto netradične oblečieme, tak ľudia zase pozerajú na nás. Zážitok má zrazu opačný efekt.“
Dalibor Bubla z Topolčian vlastní veterány od osemdesiatych rokov. Najskôr však začal s motorkami. „Mal som sedem Velorexov. Tie si aj reštaurujem. Postupne som si kúpil aj Fiat 500, no teraz chodíme na Citroëne,” vyratúva svoje autá hrdý majiteľ.
K svojmu koníčku sa snažia viesť aj syna a nastávajúcu nevestu. Oboch vzali manželia Bublovci so sebou. „ Keď to vidíte doma, tak sa to jednoducho nedá obísť,“ usmieva sa budúci ženích Dalibor Bubla. To sa už do debaty zapája opäť jeho otec. „Keď máte otca rybára, tak je aj syn rybár. Keď máte otca podvodníka, tak bude aj syn podvodník,“ vtipkuje Dalibor Bubla starší.
So svojimi autami však nebrázdia len slovenské cesty. Navštívili už aj Česko, Poľsko, Rakúsko či Chorvátsko.
Zahraniční návštevníci
Približne štyri kilometre od Karlštejna sa rozprestiera obec Hlasná Třebán. Práve odtiaľ merala cestu nielen do Ružomberka, ale aj Martina a Dolného Kubína rodina Šináková.
„Na zrazoch ma najviac baví stretávanie sa s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy. Tým, že svojmu koníčku venujeme osem rokov, s viacerými sa už dobre poznáme,“ prezrádza Dana Šináková. Hovorí, že takéto dobrodružné cesty majú namiesto dovolenky pri mori. Od jari do jesene radšej jazdia po republike.
Aj ich auto má svoju históriu. „Objednal si ho doktor z českého mesta Tachov. Potom sa auto dostalo do Rakúska, tam bolo aj renovované. Preto je na ňom ešte stále znak rakúskeho veterán klubu,“ prezrádza životnú púť Tatry 57 A.
Zastavujú sa pri nej mnohí návštevníci prehliadky. Väčšina chce získať fotografický úlovok. A práve to je niekedy na škodu. Podľa slov Dany Šinákovej dokonca aj dosť vysokej.
„Prídu deti a automaticky si ho chytajú alebo sa hrajú so značkou. Ľahko sa poškriabe. Často sa nám stáva, že po takýchto zrazoch chodíme auto opravovať, čo nestojí málo peňazí,“ dodáva smutne pani Šináková.
Zároveň je aj konkrétna. Najhorší sú podľa nej cyklisti a mamičky s kočíkmi. „Niektorí sa ospravedlnia, iní sa na nás pozrú vyčítavým pohľadom a povedia, že robíme z komára somára.“
Zostalo to v rodine
Jazdu na historickom vozidle si už osem rokov užívajú aj Milan Latečka s manželkou Evou. „Začal to môj mladší brat. Potom sa pridal aj ďalší, ktorý je aktuálne predseda Veterán klubu v Nitre, no a nakoniec som sa pridal i ja,“ prezrádza Milan Latečka, ktorý prišiel s manželkou na ružomberskú Ružu veteránov už po tretíkrát.
Hovorí, že je to drahý špás. „Ak sa chce takýmto autám niekto venovať, musí mať peniaze. Jeden zraz stojí aj 300 eur a do roka je ich, samozrejme, niekoľko. Každá jedna vec, ktorá sa na aute pokazí je veľmi drahá,“ hovorí o nástrahách na oko ľahkého koníčku milovník áut z Nitry.
Na prehliadke historických vozidiel nechýbali ani traktory, či motorky. Majitelia ochotne diskutovali s každým, kto im kládol zvedavé otázky. Rodičia si fotili svoje ratolesti a nejeden návštevník si ich odchod z centra mesta aj nakrúcal.
„Je to fantastické, som tu po prvýkrát. Prišli sme sem deťmi aj so švagrinou. Vidieť takéto autá je zážitok. Mám pocit, že som sa preniesla do minulosti,“ neskrýva svoje pocity zo sobotného dopoludnia v centre Ružomberčanka Bencúrová.
Titulná fotografia: Zberateľ Milan Latečka so svojou manželkou Evou.
