Ružomberská radnica s ľútosťou prijala oznámenie o smrti čestného občana mesta Ružomberok, akademického maliara Jána Mráza. Zomrel v pondelok 10. februára v Mníchove, kde dlhodobo žil a pôsobil.
Ľubomír Kubáň, primátor mesta Ružomberok, v mene svojom i v mene občanov mesta vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým: „Majster Ján Mráz robil dobré meno Slovensku i Ružomberku za hranicami jeho pôvodnej vlasti. Angažoval sa v mnohých oblastiach, v každej z nich sa prejavil jeho výnimočný talent a všestranná kultúrna osobnosť. Za toto všetko mu vyjadrujeme úprimnú vďaku!“
Requiem za zosnulého sa bude konať v sobotu 22. februára o 11:00 h v Kostole sv. Štefana (Slovenská katolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Mníchove).
Pri príležitosti úmrtia Jána Mráza pripravil jeho krátky životopisný profil ružomberský spisovateľ Radislav Kendera.
Životopis
Akademický maliar, grafik a ilustrátor Ján Mráz sa narodil ako druhý z piatich detí v rodine okresného úradníka 17. februára 1935 v Ružomberku. Základné školstvo i gymnázium (1953) absolvoval v rodisku. Vyštudoval Vyššiu pedagogickú školu (Pedagogickú fakultu) v Bratislave – odbor výtvarná výchova – slovenský jazyk a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1955 – 1960, resp. 1963) – maľbu a grafiku (prof. Vincent Hložník). V roku 1962 sa oženil s Jankou Rýdzikovou. Od roku 1963 až do roku 1968 pôsobil na voľnej nohe ako slobodný umelec. Bol členom SSVU a zvolili ho do výboru mladých umelcov.
Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy opustili s manželkou republiku a od 1. septembra 1968 sa usadili v Mníchove, kde žil až do svojej smrti. Začal ako grafik v mníchovskej reklamnej agentúre DORLAND. Od 15. mája 1969 však začal pôsobiť opäť ako slobodný umelec. Pracoval ako reklamný grafik, ilustroval detské knihy (hlavne pre Japonsko), venoval sa voľnej grafike a maľbe. V posledných rokoch sa zameriaval prevažne na portrétnu maľbu. Od 15. februára 1977 mal svoj ateliér v známej mníchovskej Olympijskej dedine.
Na Slovensku ilustroval 12 kníh pre vydavateľstvo Mladé letá a kreslil do detských časopisov, v Japonsku ilustroval tri knižky pre Tokyjské vydavateľstvo GAKKEN. Vytvoril rôzne monumentálne veci pre architektúru. Venoval sa figurálnej maľbe, krajinkám i zátišiam. Je autorom viac ako stovky portrétov, medzi ktorými nechýbajú významné osobnosti.
Vystavoval po celom svete, napr. v Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Taliansku, USA, Kanade či Japonsku. Na Slovensko sa vrátil až po roku 1989. Vystavoval v Bratislave a 11. januára 1991 sa predstavil prierezovým výberom z tvorby doma v Ružomberku. Jeho práce sa nachádzajú v súkromných zbierkach na všetkých kontinentoch a v mnohých rôznych oficiálnych inštitúciách. Získal aj viacero ocenení.
Srdcovou záležitosťou majstra Mráza bolo i zachovávanie slovenských ľudových tradícií. Pôsobil v Slovensko-nemeckom kultúrnom klube v Mníchove, ktorého bol viac ako 10 rokov predsedom. Podieľal sa na založení folklórnej skupiny Javorina, založil a zorganizoval cimbalovú muziku Dolina. S nimi vystupoval od bežných koncertov až po prezentáciu v Eurovízii a v Intervízii. Hral na fujare, husliach, píšťalkách, sólovo spieval, ale aj pre celý súbor vyrábal opasky, detvianske vesty, klobúky a pod.
Prejavil sa i ako publicista. Prispieval do Horizontu, neskôr do časopisov, ako aj do RFE. Články mu vyšli aj v Zürcher Zeitung a Abendzeitung. Po Nežnej revolúcii prispieval aj na Slovensku do Národnej obrody, Verbumu, Národných novín, Katolíckych novín a pod. Jeho príspevky vyšli aj v krajanských novinách v Maďarsku. Na Slovensku vyšli J. Mrázovi okrem iných aj štyri zväzky Spomienok ružomberského maliara, ktoré sa stretli s veľmi priaznivým ohlasom. V Nemecku o ňom nakrútili dva 15-minútové TV filmy a jeden 15-minútový film o jeho muzike „Dolina“.
Mesto Ružomberok mu za jeho celoživotné zásluhy udelilo čestné občianstvo v máji 2015.
Foto – FB/Mesto Ružomberok (Jaroslav Maga)
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
