Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Na študijnom pobyte v nemeckom Eichstätte som sa zoznámil s dvoma vysokoškoláčkami z Moravy. Pochádzali zo Znojma a bývali na priváte. Ja na internáte, a často sme sa navštevovali. Ich mesto som si dobre pamätal ešte z čias socializmu, a to z letnej študentskej brigády. Tam sme si po práci v konzervárni počas sezóny zavárania uhoriek, nakladania zeleniny, robenia džemov z marhúľ, broskýň a jahôd, v augustovej spare obyčajne šli sadnúť na dobré pivo. Vyskúšalo sa viacero miestnych pivární, no mne najviac chutil znojemský Hostan – tmavý, mierne horkastý, s hustou penou. Na Slovensku toto pivo nebolo dostať a mne vždy, keď som v regáli obchodov zbadal znojemské nakladané uhorky, známe po celej republike, prišlo na um spomenuté pivo. Pri jednom z rozhovorov mi usmievavé a srdečné „Moraváčky“ sľúbili, že z najbližšej návštevy domova mi Hostan prinesú.
Odskočili sme si vtedy domov v rovnakom termíne, len dievčatá išli na otočku, mňa naši zdržali osem dní. Pri návrate som sa v Eichstätte cestou zo stanice u dievčat stavil, priniesol som im nejaké zázrivské parenice a reku, či majú pre mňa to pivo.
„Pred týždňom sme priniesli,“ povedali. „Máš ho na internáte.“
„U koho?“
„U nikoho. Nechali sme na prahu pred tvojimi dvermi.“
„Čože?!“
Chlapčenský internát, a pivo zostane týždeň na chodbe?! Iba tak? Ani v najfantastickejšom sne!
V duchu som sa s Hostanom rozlúčil. Tieto dievčiny sú síce fajn, ale vynechal im rozum?
S kyslým poďakovaním za snahu som sa vybral do svojej ubytovne. „Obsahovala“ šesťdesiat jednoposteľoviek a v nich šesťdesiat konzumentov piva. A to nepočítam ustavičné návštevy najrôznejšieho druhu. Vrátnica žiadna.
Moja izba s výhľadom do nemecky, čiže nakrátko „vystrihanej“ záhrady bola na treťom poschodí. Keď ma výťah vypľul do chodby, tie dve fľaše na prahu svietili zďaleka. Neporušené, nevypité. Stáli tam celý týždeň s prilepeným lístočkom „Antonovi od Marie a Petry“.
Bleskove som si predstavil, ako by takýto darček dopadol na slovenskej vysokoškolskej ubikácii. Pivo by zmizlo behom pár minút a možno aj s prahom a masívnymi zvukotesnými dvermi.
Uverejnené v zbierke Antona Laučeka Iba tak VI.
Titulná fotografi, Zdroj – Pixabay.com