Začiatkom leta začala vláda s plošnou výmenou prednostov okresných úradov. Tomu ružomberskému od septembra šéfuje Emil Maretta. V rozhovore nám povedal o svojej práci, zabŕdli sme aj do autoumyvárne na Klačne a pýtali sa, či zo súdnej mapy skutočne zmizne ružomberský súd.
Ste vyštudovaný právnik a finančník. Podnikaniu sa venujete viac ako 16 rokov. Prečo ste sa rozhodli odísť z komerčnej sféry a uchádzať sa o post v štátnej správe?
Túto ponukou uchádzať sa o post prednostu OÚ v Ružomberku som vnímal čiastočne aj vo svetle nádeje na zmenu, nie len politických, ale aj spoločenských pomerov, ktorú reprezentoval výsledok posledných parlamentných volieb. Cítil som, že je priestor odovzdať svoje schopnosti a skúsenosti do služieb štátu, v snahe byť na správnej strane barikády a pomôcť pozitívne ovplyvniť veci.
Vystriedali ste prednostu, ktorý tu pôsobil 12 rokov. V akom stave ste našli úrad?
Dovolím si povedať, že priestor na zlepšenie je vždy a bude, aj keď na tomto úrade skončím ja. Sú tu odbory, ktoré fungujú veľmi dobre, ako živnostenské podnikanie, kde sme celoslovensky jedno z troch pilotných pracovísk, kde sa testujú nové technológie. Máme aj odbory, ktoré fungujú dobre, ale aj také, kde sú väčšie či menšie problémy.
Aké konkrétne nedostatky myslíte?
Najvýraznejšie, čo som zdedil, je agenda na úseku priestupkov, kde sú stovky neukončených priestupkových konaní. Vnímam to tak, že sa tento problém dlhodobo neriešil alebo neriešil dostatočne. Viaceré z tých priestupkov dokonca končia zánikom práva. V minulosti sa to riešilo tak, že sa žiadala ďalšia pracovná sila, ktorú ale ministerstvo nedalo.
Ako ste sa k tomuto problému postavili vy?
Situáciu som zanalyzoval. Rozprával som sa s vedúcim aj so zamestnancami daného odboru. Na ministerstve som zisťoval dôvody, pre ktoré nedodali na tento úsek ďalšieho človeka. Zaujímal som sa, ako pracujú iné okresné úrady s porovnateľným počtom ľudí. Zistil som, že je nereálne, aby nám dali ďalšiu pracovnú silu a že aj s ľuďmi, ktorých máme, by mohli byť výsledky lepšie. Preto som zamestnancom jasne odkomunikoval očakávania, nastavil výkonnostné parametre aj systém kontroly a vyhodnocovania.
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Pracovný deň sa skladá zo štandardných manažérskych činností, ako je riadenie, organizovanie, kontrola, komunikácia s vedúcimi odborov, zamestnancami, s verejnosťou, s médiami, prípadne s odbornou verejnosťou. Samozrejme, keď sa vyskytnú či už v rámci kontrolnej činnosti alebo podnetov situácie, ktoré treba prešetriť, venujem sa im. Jednak sa danú vec snažím vyriešiť, ale zároveň ju poňať aj čo najsystematickejšie, aby sme si vedeli nastaviť vzorce správania. Teda, aby sme vedeli, ako v podobných situáciách postupovať a ako ich vyriešiť čo najrýchlejšie v zmysle zákona.
Okresný úrad má viacero úrovní. Čo všetko má na starosti okresný úrad v Ružomberku?
Sú tri úrovne okresných úradov. Najnižšia je „trojková“, plní len určité úlohy štátu, sú tam len niektoré odbory. Potom je „dvojkový“ okresný úrad, to je náš v Ružomberku. Sú tu všetky odbory: organizačný odbor, odbor krízového riadenia, živnostenského podnikania, všeobecnej vnútornej správy, dopravy a cestných komunikácii, ochrany životného prostredia, pozemkový a lesný a napokon aj katastrálny odbor. „Jednotkový“ je okresný úrad v sídle kraja, je ich len osem, ide o bývalé krajské úrady.
Aké sú vaše priority v úrade?
Mojou ambíciou je, aby sme poskytovali štátne služby veľmi proklientsky, aby bol každý obslúžený v jeho záujme, zrozumiteľne a slušným spôsobom, v zákonnej lehote, a aby dostal primerané poradenstvo v pokiaľ možno čo najkratšom čase. A taktiež, aby bol náš úrad riadený v zmysle manažérskych princípov.
Realita je však aj taká, že občan vníma úrad aj úradníka ako nepriateľa, najmä v súvislosti s byrokraciou.
O čo sa snažím, je, aby bral úradník svoju prácu ako spôsob rozmýšľania a konania, že je tu pre zákazníka a snaží sa jeho požiadavku striktne a zákonným spôsobom vyriešiť. Tým, že som prišiel ako nový prednosta, tak okrem vedúcich, s ktorými sa pravidelne stretávam a s ktorými intenzívne komunikujem, som sa stretol s každým jedným zamestnancom na okresnom úrade. Pomohlo mi to spoznať ich agendu, čiastočne si vytvoriť názor o ich úlohách a kompetenciách. O to viac ma prekvapilo, že to ešte nikdy nikto na Okresnom úrade v Ružomberku neurobil. Mojou ambíciou je byť ako výkonný manažér, tak aj dostupný manažér. Nechcem byť skrytý za dvomi sekretárkami a zamknutý dvomi zámkami, ale byť ten, ktorý je tu, a ktorého môžu osloviť s podnetmi. Aj zamestnanci mi počas stretnutí povedali, čo zlepšiť.
Čo vnímali ako problematické?
Jednak tam bol apel riešiť problémy, aby neostávali nepovšimnuté. Mnoho ľudí poukazovalo na veľmi slabé materiálno technické zabezpečenie.
Pristúpite k personálnym zmenám?
Každý manažér by chcel mať tím, ktorému najviac dôveruje. Vedúci odborov by mali byť moje pravé a ľavé ruky. Nikoho z dnešných vedúcich som si nevyberal, a ani to nie je v mojej kompetencii, vyberá ich výberová komisia na Ministerstve vnútra SR, ktorej som len jedným z piatich členom. Všetkých týchto zamestnancov som akoby zdedil, a keďže som nastúpil od 1. septembra, neviem presne povedať, ako sa naša spolupráca bude vyvíjať.
Teda stále ja táto otázka otvorená.
Je to otvorené. Tiež sú aj zákonné možnosti a limity výberu zamestnancov. S viacerými si viem predstaviť dlhodobú spoluprácu.
Jednu personálnu otázku ste však už riešiť museli a to po odchode Dušana Mataja z pozície vedúceho odboru životného prostredia. Vieme, že už prebehlo výberové konanie, dokonca sa už aj hovorí o víťazovi z radov poslancov, ktorý je aktívny v oblasti ochrany životného prostredia.
Výberové konanie vyhlásilo ministerstvo vnútra, ja som bol jedným z členov výberovej komisie. Prihlásili sa piati kandidáti, z ktorých boli podľa môjho názoru dvaja naozaj výborní. Rovnakú spätnú väzbu poskytli aj členovia komisie, ktorí mi povedali, že už dávno nemali tak kvalitných uchádzačov. Boli to Juraj Burgan a Milan Filo. Druhý menovaný aj v súčasnosti pracuje na odbore životného prostredia ako poverený vedúci. Čo môžem potvrdiť, je, že máme víťaza výberového konania, teraz sa čaká, ako sa rozhodne.
Obaja sa angažujú v téme ochrany životného prostredia. Môžeme očakávať iný prístup?
Tu je otázka omnoho zložitejšia, každý prípad je individuálny. Vybavenie trvá rôzny čas a je tam veľa rozmanitých účastníkov konania. Ťažko je na tomto úseku nájsť jednotné kľúčové ukazovatele výkonnosti. Čo by mohlo byť merateľné je čistejší vzduch, čistejšia voda, menej odpadov, menej čiernych skládok, ochrana a rozvoj našej krajiny. Toto budem očakávať aj od budúceho vedúceho odboru životného prostredia.
Ružomberok má za sebou dve kolá celoplošného testovania. Ako hodnotíte túto akciu z organizačného hľadiska? Nebolo dostatok času a do posledného dňa sa ani nevedelo, či bude dostatok zdravotníkov.
Obe kolá hodnotím ako mimoriadne úspešne zvládnutú akciu. Nepamätám si, či takáto spolupráca obrovského rozsahu napriek rezortmi už na Slovensku prebehla. Na to, že čas na prípravu bol menej ako tri týždne, tak úroveň prevedenia realizácie, nasadenia a angažovanosti bola mimoriadne vysoká. Z víkendu na víkend sa znížili čakacie doby, tímy boli rýchlejšie, ľudia pokojnejší, vedeli, čo ich čaká.
Niektoré mestá museli riešiť viaceré problémy, chýbajúci personál aj certifikáty, dlhé čakacie rady, dokonca aj opitého zdravotníka, ktorý mal vykonávať odbery. Riešilo sa niečo podobné v Ružomberku?
Nie, žiadny vážny incident. Iba drobnosti. Prišlo zopár takých, ktorí nesúhlasili s testovaním.
Ako pracovať s ľuďmi, ktorí predstavujú riziko, verejne spochybňujú prijaté opatrenia, šíria hoaxy a majú vplyv na verejnú mienku. Ministerstvo zdravotníctva vydáva osvetové materiály, dá sa niečo podobné robiť aj na nižšej úrovni?
Obrovskú úlohu zohrávajú politici, lebo nesú veľkú zodpovednosť, ako dané opatrenia podporia, nepodporia alebo spochybnia pofidernými informáciami z nevedeckých a neoverených výskumov. Treba si otvorene povedať, že jedna z funkcií štátu je aj úloha represívna. Ľudí, ktorí porušujú karanténne opatrenia alebo nedodržiavajú protiepidemiologické opatrenia treba sankciovať a aj pri opakovaných porušovaniach predpisov sa nebáť byt aj exemplárny pri sankciách, čo by mohlo mať pozitívny preventívny účinok.
Presuňme sa k inému ružomberskému prípadu – autoumyvárni na Klačne, ktorá bola aj podľa hlavného architekta postavená v rozpore s územným plánom. Prípadom sa zaoberala aj prokuratúra, ktorá vlani v tejto súvislosti podala protest. Pohlo sa niečo v tejto veci?
Protest prokurátora (proti kolaudačnému rozhodnutiu) bol doručený 5. decembra 2019. Veľmi zjednodušene povedané, prokuratúra sa ním domáhala zrušiť kolaudačné rozhodnutie. Okresný úrad ako správny orgán protestu 22. júna tohto roka vyhovel. Účastník konania, spoločnosť JML Slowakei,s.r.o. sa o mesiac odvolala. O tomto odvolaní už rozhodoval okresný úrad v sídle kraja v Žiline. Ten vo svojom rozhodnutí z 12. októbra odvolanie účastníka zamietol, čím potvrdil rozhodnutie o zrušení kolaudačného rozhodnutia. Právoplatnosť a vykonateľnosť tohto rozhodnutia nastala 13. októbra.
To by ale znamenalo, že stavba je neskolaudovaná a vlastník by ju nemal využívať a teda ani pokračovať v podnikateľskej činnosti. Autoumyváreň však funguje aj naďalej. Vedia o rozhodnutí dotknuté strany?
Rozhodnutie bolo oznámené účastníkovi konania, dotknutým orgánom štátnej správy aj organizáciám, ako aj mestu Ružomberok. Majú informáciu o tom, že zrušené kolaudačné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné 13. októbra.
Zachytili sme informáciu, že sa zvažuje zrušenie Okresného súdu v Ružomberku. Je to pravda?
Ministerstvo spravodlivosti SR len teraz 5. novembra vypracovalo materiál Reforma súdnej mapy. Ten navrhuje na SR znížiť na 1. stupni počet súdnych obvodov zo súčasných 54 na nových 30. V zmysle návrhu by celý Liptov fungoval ako jeden súdny obvod, 1 okresný súd so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorý by riešil agendu civilného a rodinného práva a sídlom akejsi „pobočky“ trestného súdu by bol Ružomberok – kde by sa riešila agenda trestného práva, aj z praktickej blízkosti zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, ľudovo väznice.
Je toto už definitívne?
Ministerský materiál uvádza, že ide o východisko na účely rokovania. Hoc je to úplne čerstvá vec, intenzívne komunikujem ako s odbornou verejnosťou – najmä s predsedníčkou Okresného súdu Ružomberok, s vedúcim prokurátorom Okresnej prokuratúry v Ružomberku, tak aj so samosprávami, s primátorom mesta Ružomberok, so starostami obcí dolného Liptova i inými významnými zástupcami z nášho regiónu, v snahe ponúknuť ministerstvu spravodlivosti argumenty a zdôvodnenia v prospech zachovania alebo naopak posilnenia dostupnosti súdnej ochrany v našom okrese. Myslím si, že je to v spoločnom záujme nás všetkých. Preto si dovolím aj takto verejne prostredníctvom vášho RK Magazínu do tejto iniciatívy pozvať každého jedného obyvateľa Ružomberka, Dolného Liptova i všetkých našich rodákov, ktorí by nám vedeli v tejto iniciatíve pomôcť k želanému a pre Ružomberok pozitívnemu výsledku.
Kto je Emil Maretta
Narodil sa v Ružomberku, má 37 rokov. Študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave so zameraním na finančné právo, absolvoval štipendijný pobyt na Erazmovej univerzite v Rotterdame, kde študoval ekonomické právo, doktorát JUDr. získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na tému II. dôchodkového piliera, doktorát PhD. si urobil na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku s témou dôchodkové systémy na SR, kde následne 3 roky pôsobil ako odborný asistent na Ústave práva a kanonického práva. Po vysokej škole sa venoval podnikateľskej činnosti, najmä vo finančnom sprostredkovaní. Striedavo pôsobil na konzultantských a manažérskych pozíciách. V roku 2009 získal ocenenie najlepší obchodníka spoločnosti Partners Group SK na celom Slovensku bez rozdielu kategórií.
Autorky: Nikola Marhefková, Anna Zábojníková
Titulná fotografia: Emil Maretta. Foto: Anna Zábojníková
Článok bol pôvodne publikovaný v novembrovom vydaní RK Magazínu.
