Parkovanie zadarmo nie je dobrý nápad (komentár)

Pred niekoľkými dňami sa uskutočnilo posledné rokovanie Mestského zastupiteľstva v roku 2021. Okrem toho, že prinieslo odpoveď na to, aký bude rozpočet mesta na nasledujúci rok, prejednávala sa aj možnosť, že by sme mohli pred poštou a pred železničnou stanicou parkovať prvých 15 minút zadarmo. Tento bod, našťastie, neprešiel. Ak vás táto problematika zaujíma, prečítajte si dôvody, pre ktoré si myslím, že nechať takýto bod schváliť by bolo chybou. Drahou chybou.

ČO JE TO PARKOVANIE?

Zdá sa to ako veľmi zbytočná otázka. Keď sa aktuálne nepresúvame z bodu A do bodu B, odstavíme svoj automobil na bezpečnom mieste, ktoré zároveň nie je lokalizované príliš ďaleko od našej cieľovej destinácie. Takéto miesto musí spĺňať niekoľko podstatných kritérií, ktoré nás ubezpečujú, že naše cenné auto odkladáme tam, kde si ho aj nájdeme, v neporušenom stave. Je to jednoduchá rovnica.

Každé mesto sa skladá z rôznych zón. V jednej sú situované budovy, v inej parky a zeleň, niekde priestor pretína železničná dráha, inde je námestie, vozovka a tak ďalej. Veľký kus intravilánu mesta je v rukách súkromných majiteľov, menší podiel celkovej plochy vlastní mesto a z hľadiska hospodárenia je povinné s týmto priestorom nakladať tak, aby z toho malo prospech. Ten prospech, teda zisk, by sa malo následne prerozdeliť podľa dohodnutých vzorcov naspäť občanom vo forme služieb alebo iných výhod. Takto to funguje v celom svete.

PRENÁJOM MESTSKÉHO POZEMKU

Ak si chcem na mestskom pozemku postaviť napríklad stánok s rýchlym občerstvením, potrebujem s mestom uzavrieť nájomnú zmluvu, podľa ktorej bude požadovaný kus mestskej „zeme“ čiastočne patriť mne do doby, kým je zmluva platná. Na ňom si zložím svoj stánok, teda súkromný majetok. A hoci všetci vieme, že medzi predávaním rýchleho občerstvenia a parkovaním je diametrálny rozdiel, parkovanie je tiež „len“ prenájom. Krátkodobý prenájom mestského pozemku pre môj súkromný majetok – automobil. Mojou „nájomnou zmluvou“ je parkovací lístok, ktorý zabezpečuje, že plocha je „moja“ na nasledujúce minúty alebo hodiny.

ZASNÚBENÁ ZEM

Keďže sú parkovacie miesta umiestnené blízko dôležitých bodov, je to vo svojej podstate mimoriadne cenná plocha, ktorá uberá miesto iným zónam. Pri pošte a aj pri železničnej stanici navyše platí, že je to plocha situovaná v samotnom centre mesta, blízko dôležitých bodov záujmu občanov. Nie je to len na blink rozliaty asfalt, ale je to upravená plocha, o ktorú sa mesto pravidelne stará, monitoruje, odhŕňa sneh a týmito úkonmi zabezpečuje, že naše niekoľko-tisíc eurové vozidlá sú v bezpečí počas celej doby, kedy sa od nich vzdialime. Preto verejne vyhlasovať, že vymeniť 50 centov za polhodinu takýchto služieb je drahý špás mesta je populisticky lákavé, no zároveň nezmyselné tvrdenie.

Úprava, stráženie a vymáhanie sankcií za porušenie pravidiel príslušníkmi Mestskej polície sú finančne náročné aktivity. Avšak práve na to existuje parkovné, ktoré by malo takéto náklady podľa možností úplne eliminovať. Zjednodušene povedané, mesto musí inkasovať za parkovanie istú sumu peňazí a tie následne musí rozdeliť späť, pretože to je funkčný systém hospodárenia s mestským majetkom.

STRÁŽENÉ SKLADY VOZIDIEL

V prípade, že by mesto zrušilo parkovné, parkovacie miesta by sa stali odkladiskom automobilov na celé dni a v prípade železničnej stanice aj na celé týždne. Ísť na tri dni povedzme do Bratislavy a po návrate si nájsť naše auto v bezpečí vedľa perónu by odrazu bola bežná a dokonca aj príjemná záležitosť. Od tej doby by na parkovacích miestach zaparkoval len málokto. Mnohí by v strese opäť parkovali kade-tade pri krajniciach, v autobusových stojiskách či „na hulváta“ priamo na vozovke. Pomohlo by to niečomu? Ja si myslím, že nie.

Iste, ani poslanci nechceli zrušiť parkovné plošne. Vyššie opísaný princíp však funguje aj pri krátkodobom parkovnom. Ak stojím a čakám pred poštou, čo je dnes úplne bežná vec, 15 minút parkovania zadarmo mi nikdy stačiť nebude, a to ani v takom prípade, že už som tesne pred poštovým okienkom. Neviem ako sa prišlo na navrhovaný 15 minútový interval a veľmi by som chcel veriť, že je to výsledok nejakého prieskumu alebo aspoň vypočítaného priemerného času, za ktorý sme schopní niečo vybaviť. Zdá sa mi však pravdepodobnejšie, že je to len náhodne zvolená štvrťhodinka. Pretože päť by bolo príliš málo a tridsať zas už príliš veľa. Čo to má ale s realitou? Nič.

Späť k téme. Ako som písal v úvode, mesto má obmedzený priestor, s ktorým musí vynakladať rozumne. Majúc vo svojom majetku kus asfaltu, ktorý nič neprináša by bolo zbytočné a určite každý so mnou bude súhlasiť keď poviem, že ak mám vo svojom majetku kus bezcenného studeného asfaltu v strede mesta, potom radšej ho eliminujem a nasadím na to isté miesto mestské stromy, ktoré taktiež (finančne) nič neprinesú, no budú aspoň pekné a ulica bude zelenšia a zdravšia. No nie?

PLUSY A MÍNUSY

Parkovanie v meste má milión nevýhod. Zaberá veľa cennej plochy, je to špinavé, zaprášené miesto blízko centra, ktorého čím je viac, tým viac ho potrebujeme. Filozofia miest by nemala byť parkovacie miesta hromadiť, ale naopak zmenšovať. Dali by sme tak nielenže priestor príjemnejšiemu využitiu plochy, ale práve relatívna nedostupnosť parkovania by nás nútila využívať ekologickejšie formy cestovania – chôdzu, bicykel a napríklad aj mestskú hromadnú dopravu. Nebude sa to páčiť každému, ale vo všeobecnosti platí tvrdenie, že čím menej parkovacích plôch existuje, tým krajšie je mesto.

Nechcem znieť ako najväčší nepriateľ parkovania. Uznávam, že parkovanie má aj veľa výhod, spomedzi ktorých vyberiem možnosť dostať sa blízko obchodu alebo úradu, vybaviť dôležité veci, s niekým sa stretnúť a vedieť pritom, že môj majetok je medzičasom v bezpečí. Normálne je ale zachovávať vzorec, že ak niečo chcem vybaviť komfortne, niečo to stojí. Nie sú to bezbreho vyhodené peniaze, ale je to služba mesta občanom.

Pre všetky tieto dôvody si myslím, že zrušiť krátkodobé parkovné by bol zbytočný a chybný krok.

Záverom

Keďže rozdávanie vecí zadarmo je na Slovensku, obzvlášť pred voľbami, národný šport mnohí politici upadajú do utópie, že je to vlastne dobrý nápad. Začína to perami, klobásami, gulášmi (viem o tom svoje) a končí to vlakmi a obedmi zadarmo. Je to zároveň aj nebezpečný šport, ktorý vyvoláva neprekonateľnú závislosť u mnohých ľudí. Politikom dodáva sebadôveru v to, že majú výborné rozhodnutia a občanom príjemný pocit z toho, že život je menej náročný. Je to ale chyméra, klam. V skutočnosti jediné, čo rozdávaním dosiahneme je, že ekonomicky naštrbíme funkčný cyklus príjmov mesta, ktorých absencia sa prejaví v mnohých iných oblastiach.

Myslím si, že cieľom politikov by nemalo byť funkčné cykly naštrbovať, ale zveľaďovať, zefektívniť a robiť tak naše mesto zdravším. Preto som rád, že väčšina poslancov odolala tlaku sociálnych sietí a vybrala sa zložitejšou, no pre mesto prospešnejšou cestou.