Ako sme sa mýlili

Vôbec akokoľvek aj po dvadsiatich šiestich rokoch je scestné poukazovať na niekoho,  kto  sa netrafil do prognózovaných čísiel a k im primeraným odchýlkam. Nepodarilo sa to ani komplexnému programu rozvoja mesta Ružomberka na roky 1995 – 1998. 

Predpokladané čísla vývoja počtu obyvateľov nášho mesta citované v prílohe Ružomberského hlasu z júna 1995 na str.6 sa na hony líšia od dnešnej skutočnosti s plusovou odchýlkou približne 24 tisíc.Autor alebo autori a vydavatelia tejto 32 stranovej štúdie rozmeru A 5však nemajú svoje mená a priezviská.

Nikto z nás pred tridsiatimi rokmi nepredpokladal a hádam ani najlepší futurológovia, kde sa bude nachádzať svet v roku 2021, predikovaný päť rokov pred koncom druhého milénia. Rovnako aj  dnes to priznali  klimatológovia, že to s našou planétou vyzerá horšie, než konštatovali pred desiatimi rokmi. Ani Američan nepomyslel na to, že  v roku 2001 dôjde k leteckému teroristickému útoku na Newyorský Manhattan. Málokto vtedy myslel na dná morí a oceánov s plastovými odpadmi, pokým ten svinčík cez kamery nevidel na vlastné oči.  V roku 2018 sa  lekárom z WHO ešte nesnívalo o pandémii vírusu SARS 2, ktorý priam katastroficky zalomcuje planétou, jej demografiou a dostane identifikačný názov Covid 19, ktorý nás dodnes straší už druhý rok.

Poďme domov na dolný Liptov.  Kto z tvorcov riadkov komplexného rozvoja mesta Ružomberok v roku 1994 predpokladal, že raz tu neslávne skončí textilka Texicom, tehelňa Wienerberger,  VD Liptona, či rozkradnutý a vraj do Brna odvezený Mäsokombinát, a že raz na začiatku dvadsiatych rokov tretieho milénia bude zamestnávateľskú štatistiku viesť nevýrobná sféra Ústrednej vojenskej a fakultnej nemocnice ? 

Mohol niekto vedieť, že Ružomberok ako vtedy tridsaťtisícové mesto bude mať o dvadsať rokov toľko lekární, bánk a púmp, či staníc pohonných hmôt, a tých posledne menovaných, kde sa zaradíme medzi prvých v kategórii ich počtu na počet obyvateľov mesta ?   Kto z nás domorodcov vtedy, keď ktosi pripravoval, písal  a prognózoval takýto elaborát, by povedal, že ešte ani v roku 2022 nebude na Slovensku vybudovaná diaľnica D jedna ?   A kto by povedal, že s naším mestom to bude tak, ako je to teraz ?  Že aj napriek tomu, že sa stalo univerzitným mestom, mestom papiera s nadnárodným monopolom Mondi ,ho budú mladší občania opúšťať a presídľovať sa inde a mimo neho hľadať zamestnanie ? Paradoxne i s konštatovaním, že ako mesto turizmu, ktoré mu dali do vienka, bude jedno obdobie zápasiť s inštalovaním a odovzdaním mestských verejných záchodov do ich užívania.

Komplexný program nemohol ani len pomyslieť na to, kde sa bude Slovensko  po zlých privatizáciách nachádzať, čo sa na ňom okrem automobiliek po rokoch vybuduje a postaví na rozkradnutých parcelách chátrajúcich ruín starých fabrík.  Kde sa o dvadsaťpäť rokov raz dostane a do akého bahna úpadku vkročí jeho jurisdikcia, štátne a ministerské úrady. Že sa bude bojovať proti korupcii, majetkovej a trestnej činnosti na pozadí spektra politických strán a hnutí.  A ani to, že raz štvrtý postsocialistický prezident vysloví za hranicami jeho krajiny vetu „Slovensko je mafiánsky štát“.

Letmo k vtedajším údajom v komplexnom programe rozvoja mesta na roky 1995 – 1998

Príloha obsahuje historické údaje o meste počínajúc jeho prvou písomnou zmienkou od roku 1233 a  26. novembrom 1318, kedy mesto dostalo výsady. Vo faktografických údajoch ktoré netreba porovnávať so skutočnosťou , lebo sú prakticky nemenné  ako zemepisná poloha, rozloha katastra, klíma, nadmorská výška a rastlinstvo je aj  poľnohospodárska pôda predstavujúca 4187 ha.  V nej sa určite po 26. rokoch zmenili pomery a hodnoty ornej pôdy, záhrad a lesov, lúk a pasienkov. 

Nasledujú údaje o nevýrobných službách, obchode, verejnom stravovaní, zeleni , doprave. V sekundári (vo výrobnej sfére ) sa vtedy nachádzalo 36 právnych subjektov, 10 500 pracovných príležitostí z ktorých najväčšie percento pripadalo na textilný priemysel a priemysel celulózy a papiera v hodnote 70 percent.  

Ak by chcel niekto vedieť čo je to index  PP (pomer celkovej podlažnej plochy výrobných objektov ku ploche celkového pozemku) , potom toto kritérium najideálnejšie spĺňal  Texicom s viac ako 80 percentami. Ostatné výrobné plochy boli v rozmedzí od 20 do 50 %, čo bolo hlboko pod odporúčanými parametrami.

Programové ciele sa zaoberali aj podnikmi v likvidácii ( Bytový podnik, MEPOS, FATRAN ), analýzami sociálnych vecí a zdravotníctva, napríklad aj zabezpečenia prevádzkovania Klubu dôchodcov. Program upozorňoval na absenciu základného prehľadného informačného systému v meste . V rozpočte mesta z roku 1995 sa píše, že mesto vo vyššej miere dotovalo rôzne organizácie, školské , telovýchovné zariadenia a v mnohých prípadoch suplovalo úlohu štátu. Mesto vtedy vstupovalo do rozpočtu roku 1995 s celkovým počiatočným deficitom 19 400 000 Sk.  

Pre pamätníkov a porovnanie vtedajšej staršej , ešte československej finančnej meny to bolo v roku 1991 na príjmoch mesta vo výške  91 575 000 Kčs a výdavkoch čerpania vo výške 85 799 000 Kčs, s prebytkom hospodárenia 5 776 000 Kčs.  Dnešný rozpočet mesta v roku 2021  je už trinásty  rok v eurách, keď  ráta s príjmom 31 980 000 € a výdajmi približne na tej istej úrovni. Premeniť ho do historických slovenských korún by to znamenalo približnú cifru 963 miliónov slovenských korún, teda prakticky za tridsať rokov jeho desaťnásobok predchádzajúcej hodnoty, nezohľadňujúc kurzový lístok súčasnej českej a bývalej slovenskej koruny.

Množstvo zamýšľaných a plánovaných akcií sa podľa komplexného programu rozvoja mesta splnilo. Program v oblasti životného prostredia, sa zmieňoval o realizácii projektu čistého mesta EKOCITY 2000 v spolupráci s nórskou vládou . V bytovej politike vtedajších časov, bol samostatnou kapitolou aj problém neplatičov. Maximálne výšky nedoplatkov na jeden byt boli 35 000 Sk , tak ako udávala správa ByPo, s. r.o.

Mýliť sa, je ľudské

V čom a ako sme sa mýlili, ukázala kapitola demografie, keď k 1. januáru 1995 mal Ružomberok 31 149 obyvateľov. Ďalší predpokladaný vývoj počtu obyvateľov počítal s indexom rastu 2,0 percent, ktorý sa považoval za minimálny pri priemerne sa rozvíjajúcom meste.  No opak sa stal pravdou, keď po zlých demografických rokoch a spoločenských pomeroch,  index rastu išiel dole.

Pre rok 2000 počítal s 34 390 obyvateľmi , v roku 2005 s 37 970, v roku 2010 so 41 922 a v roku 2020 už s 51 100 ľuďmi.  Súčasnosť však reprezentuje čísla oscilujúce okolo hodnoty 27 a pol tisíca obyvateľov.

Program komplexného rozvoja mal veľké oči, keď na rok 2030 pridal ďalších viac ako 10 tisíc občanov a latku demografie tak zdvihol na 62 290.  Trúfol si zatipovať na rok 2040, kde uviedol cifru 75 900.   Ako konečný stanovil rok 2050 s číslom 92 560 obyvateľov žijúcich v katastri mesta Ružomberok.

A tak ostáva na nás, dožiť sa nasledujúcich dekád rokov s udávanými číslami a opäť otvoriť o niečo šedšiu prílohu Ružomberského hlasu z júna roku 1995 a porovnať ju so skutočnosťou, už najbližšie v roku 2030.   Nakoniec však stále platí príslovie , že mýliť sa je ľudské.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.