Stretnutia priamo pri rieke Belá sa zúčastnili zástupcovia Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), Slovenského vodohospodárskeho podniku, Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH), TANAPu, Liptovskej vodárenskej spoločnosti, Slovenského rybárskeho zväzu, WWF Slovensko, okresných úradov v Liptovskom Mikuláši a Žiline, Štátnej ochrany prírody SR, majiteľ malej vodnej elektrárne Dovalovo, zástupcovia obce a urbáru Vavrišovo. RK Magazín o tom informovala Eva Lacová, hovorkyňa ŽSK.
Rieka Belá je naša najdlhšia štrkonosná a tzv. divočiaco-migrujúca rieka a aj vďaka tradičnému využívaniu krajiny, ostala v značnej dĺžke v prírodnom, neregulovanom stave. Najnovšia štúdia Anny Kidovej z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied, pomenovala príčiny jej dlhodobej degradácie, najmä zužovanie a zahlbovanie koryta.
Na niektorých miestach má Belá svoje dno o 2 a pol metra hlbšie, ako pred výstavbou malej vodnej elektrárne, ktorej prevádzka eróziu výrazne urýchlila. To môže v budúcnosti spôsobiť vážne problémy najmä blízkym zdrojom pitnej vody, hospodárskym lesom, ale aj infraštruktúre v okolí. Ohrozené sú aj chránené biotopy a prírodné spoločenstvá viazané na túto rieku. Najvýraznejšie zahlbovanie je v blízkosti obce Vavrišovo.
Osobitne predstavuje tento jav riziko pre podzemné vody v blízkosti vodného toku, kde má Liptovská vodárenská spoločnosť (LVS) dva záložné zdroje pitnej vody pre mesto Liptovský Hrádok. LVS na stretnutí potvrdila, že pokles výdatnosti oboch prameňov už zaznamenala. Ak sa nepodarí zahlbovanie koryta zastaviť, môžu sa pramene nenávratne stratiť, čo je v čase čoraz častejších období sucha a nedostatku vody zlou správou pre obyvateľov kraja.
Návrh riešenia
„Keď sme pred pár rokmi spustili projekt, neočakávali sme až takýto alarmujúci stav rieky. Všetkých nás prekvapilo, ako zahlbovanie toku postupuje“, povedala vedúca projektu Katarína Mravcová z VÚVH.
„Vnímam, že pre mnohých to boli dnes nové informácie. Preto pre nás nadobúda stretnutie aj veľmi dôležitý edukatívny rozmer. Informácie aj následná diskusia môžu v budúcnosti pomôcť zodpovedne plánovať zásahy na našich vodných tokoch,“ uviedol podpredseda ŽSK Branislav Tréger.
Proces zarezávania koryta Belej sa bez vhodných riešení bude zhoršovať. A práve o tých diskutovali kľúčoví aktéri na stretnutí v Liptovskom Hrádku. Stretnutie kraj organizoval v rámci dlhodobého úsilia o koordináciu aktivít spojených s činnosťou vody v krajine. S viacerými účastníkmi stretnutia sa tak nevidel prvý krát a nadväzoval na predchádzajúce aktivity v Rajci, či oblasti Kysúc.
Kam až môže neriešená situácia dospieť ukázal na stretnutí expert Miroslav Kubín z Univerzity Palackého v Olomouci na hrozivom príklade českej štrkonosnej rieky Morávka. Tá vplyvom ľudskej činnosti vyhĺbila za krátke obdobie kaňon hlboký 10 až 15 metrov. „Napriek viacerým snahám sa už rozbehnutý proces zahlbovania nepodarilo úspešne zastaviť. Pre rieku samotnú, život v nej aj krajinu v blízkosti toku to má nedozerné následky,“ vysvetľuje odborník na obnovu prirodzených riečnych ekosystémov.
Návrh riešenia na rieke Belá predstavil externý expert Slovenského vodohospodárskeho podniku Vladimír Druga. Navrhované opatrenia spočívali v rozšírení počtu korýt v rieke, ktoré by zmenšili jej eróznu silu, zdvihnutí zahĺbeného koryta a vybudovaní priečnych prahov, ktoré by umožnili zadržať nesené štrky. Odborníci sa zhodli, že akékoľvek zásahy do rieky musia byť dôsledne posúdené, aby bola zabezpečená ich stabilná a udržateľná účinnosť. Pomenovali potrebu doplnenia komplexných informácií o povodí Belej, ktoré aktuálne chýbajú, ako aj vyriešenie vlastníckych vzťahov v území a zadefinovanie úloh pre jednotlivých aktérov. Tieto otázky budú predmetom odborných debát na ďalších stretnutiach, ktoré by mali priniesť dohodu všetkých zainteresovaných na vhodných opatreniach a plán krokov na ich včasnú realizáciu v koryte rieky, kým nebude neskoro.
Fotogaléria:
Nevhodné protipovodňové úpravy z roku 2018
Fotografie z roku 2011 na zarezané koryto do flyšového podložia a v roku 2018 s vertikálnym rozdielom 2.5 m medzi výškami vodných hladín hlavného koryta a náhonu MVE Dovalovo. Proces pokračuje.
Zarezávanie koryta rieky Belá
Ukážka zahlbovania koryta na rieke Morávka v Českej republike.
Foto – ŽSK
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
