Ministerstvo životného prostredia zastavilo plánovaný výrub topoľového stromoradia, ktorý bol nevyhnutný pre položenie základov zdravého a bezpečnejšieho parku. Populisticky.
Nie je tomu tak dávno, keď ani nie tak silný vietor vyvrátil niekoľko kusov stromov v parku pri Žilinskej ceste. Keďže v tom čase zabil padajúci konár v Nitre žiaka základnej školy všetci sme spozorneli, pretože takúto tragédiu nesie na svojich ramenách ten, na koho pozemku strom rastie. Majiteľovi zákon ukladá povinnosť sa o „svoj“ strom patrične starať.
Rozhodovať o zdraví stromu je náročné a rozhodne to nemôže urobiť nik iný, než odborník. I keď oko vidí veľa. Dali sme si preto urobiť posudok na zdravie niekoľkých stromoradí v našom meste. Žiaľ, u väčšiny sa potvrdil zlý stav. Niektoré sa zachrániť dali, mnohé už nie.
Mám rád prírodu, tak som si o tom zisťoval čo sa dalo. Zistil som, že väčšina stromov sa sadila v približne rovnakej dobe naraz. Mesto sa vtedy výrazne zazeleňovalo. A dobre spravilo, pretože desiatky rokov nás tieto zelené kulisy napĺňali pocitom bezprostredne blízkej prírody. Ibaže všetci raz zostarneme, ochorieme a nakoniec zomrieme. Bojovať proti tomu je nezmysel a vopred prehratý súboj.
Na základe posudku a s prihliadnutím na fakt, že mnohé stromy sú v stave, ktorý vytvára nebezpečie pre chodcov a dopravu (popri stromoradí ide dôležitá dopravná tepna), sme žiadali o povolenie na výrub. Dostali sme ho. Tak, ako ho dostal aj Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý je majiteľom väčšiny stromov v lokalite.
A hoci sme koniec histórie stromoradí brali všetci domáci citlivo, naplnila nás predstava o tom, že staré vymeníme naraz za nové a nepopulárnym, ale potrebným krokom zabezpečíme krásne mladé stromoradie generáciám našich detí a vnúčat.
Pustili sme sa do výrubu našej časti. Nasledovalo klčovanie a povinná výsadba nových kusov. Dnes je to miesto relatívne kultivované, zelené a plné mladých stromov. Spílili sme skoro dve desiatky stromov, 74 malo byť spílených tento rok.
Prišlo však ku zmene. Ministerstvo životného prostredia napriek schválenému projektu a úspešne absolvovanému odvolaciemu konaniu výrub stoplo a odkázalo, že povolí len 13 z pôvodne plánovaných 74 stromov učených na výrub.
Jednoducho povedané, mali sme možnosť vymeniť staré za nové a sledovať, ako sa postupne prinavracia krajšia a zdravšia verzia mestskej prírody. Dnes nás čaká kulisa piatich starých stromov, ktoré budú rásť popri desiatich mladých, za ktorými bude nasledovať veľká medzera a opäť staré stromy, mladé stromy a nič… Esteticky cítiacemu človeku sa z toho vyvráti žalúdok.
Ako som spomínal vyššie, život nedokážeme zastaviť. Raz zostarneme a zomrieme. Záchrana topoľov je len odkladom ich vyrúbania. O rok až dva máme opäť na stole ich výrub. Opäť na posudok utratíme tisícky Eur verejného, opäť prídu mechanizmy, ktoré popri pílení a odvážaní starých topoľov zničia aj tie, ktoré už stihli nasadiť.
Milé dámy a páni, ktorí stojíte za týmto krokom. Zachránili ste desiatky predsmrtných topoľov, bravo. Dúfam, že keď jeden z nich niekomu zničí zdravie alebo majetok, nestrčíte hlavu do piesku a prijmete za svoje populistické rozhodnutie zodpovednosť. A navyše, aby sa nezabudlo, zničili ste nám park. Ďakujeme.
Mnohí z vás môj názor zdieľať nebudú. Nedá mi však nereagovať na tak surový zásah do integrity nášho mesta. Doba je pro-zelená, chránime už aj náletovú zeleň. No ja nie som zabijak prírody. Naopak. Prírodu milujem, ale rešpektujem jej prirodzený kolobeh života.
Be the first to comment