Ojedinelé preteky, nielen v slovenských podmienkach, vyhral rodák z Liptovskej Osady v dramatickej koncovke o dĺžku bicykla.
Choč, Vlkolínec, Malinô Brdo, Andrej Hlinka, basketbal, futbal, papierne – s tým všetkým si Slovensko spája Ružomberok. Potenciál zaradiť sa k atrakciám, ktoré šíria dobré meno mesta, majú aj Ružomberské schody.
Schody sú len pre elitu
Žiadne slovenské mesto neorganizuje preteky na bicykli po schodoch (určite nie tak pravidelne) ako Ružomberok. Koniec-koncov, ťažko možno aj nájsť 271 schodov, ktoré by boli použiteľné pre jazdu na bicykli. A to máme ešte dvoje schodísk v zálohe.
Pred siedmimi rokmi prišiel a zorganizoval myšlienku pretekov Peter Cigaňák s kamarátmi a partnermi a dnes je z nich, aspoň pre domácich, už neodmysliteľné podujatie. „Schody sú elitný preteky, pre elitných pretekárov. Iste, chceli by sme viacej jazdcov, ale potrebovali by sme viacej peňazí. Na takéto preteky chodia jazdci, ktorým treba zaplatiť, a nie aby oni platili štartovné,“ vysvetľuje Cigaňák, prečo na hlavné preteky prišlo len 16 jazdcov.
Práve účasť v hlavnej kategórii je niečo, čo sa nedarí na schodoch dostať do – vzhľadom na charakter podujatia – adekvátnej početnosti. Najviac tu bolo 26 pretekárov. Najmenej práve teraz. Náročná trať a hodinu trvajúce preteky sú pri rozhodovaní zrejme značným sitom zaujemcov.
Ťahajú to sprievodné preteky
Aj preto Peter Cigaňák vymyslel akési sprievodné preteky, ktoré tie hlavné počas dňa doprevádzajú. Svojim charakterom patria tiež, dá sa povedať, k jedinečným. Šortrek, ako kombinácia jazdy v ľahkom teréne a asfalte na krátkej trati, kde sa neustále šprintuje, a tiež verejné preteky ulicami mesta, ale bez schodov, aby sa k slovu dostali aj bežní jazdci na bicykli. Práve tieto „odnože“ spolu s detskými pretekmi v Hýrošovom parku vytiahli účasť na 7. ročníku k rekordnému číslu 122.
„Príjemne nás prekvapila päťdesiatka detí a viac ako tridsať jazdcov vo verejných pretekoch. Celkový počet účastníkov stúpa,“ vytiahol, naopak, pozitívne údaje Cigaňák.
Do verejných pretekov sa tak zapojilo viacero aktívnych cyklistov z mesta a okolia ako Jozef Martiška, Jaroslav Banáš, Bohuslav Švihra, Karol Medvecký, Milan Hatala, Ladislav Kandera, Jaroslav Ulík či Miroslav Hulej. Ani jeden však nestačil na 18-ročného Tomáša Meriača z Kláštora pod Znievom, člena Cyklistickej akadémie Petra Sagana, ktorý vyhral verejné preteky (3. miesto J. Banáš), ale aj šortrek (3. miesto J. Martiška).
Ulík o sekundu obhájil prvenstvo
Mladý talent Tomáš Meriač sa po dvoch výdatných pretekoch pustil aj do hlavnej kategórie – schodov. A dokázal skončiť siedmy. O tomto chalanovi asi ešte budeme počuť, a nielen v rámci ružomberských cyklistických pretekov.
Schody však boli v réžii celkom iných borcov. Matej Ulík z Liptovskej Osady sa po celý čas striedal vo vedení pretekov s Košičanom Filipom Sklenárikom a slovenskou cyklokrosovou legendou Milanom Barényim.
„V polovici pretekov sme začali s Filipom taktizovať. Ani jeden z nás nechcel ťahať. Predbehol nás Milan Barényi. Ja som však vedel, že on je v kategórii veteránov, Filip asi nie a začal s ním súťažiť. Možno ho to trochu vyčerpalo, a tak som mal v závere viacej síl,“ hodnotil dianie na trati víťaz, 21-ročný člen profesionálneho českého tímu Express Scott Matej Ulík.
„Chalani tam taktizovali, ja som si však išiel svoje tempo, lebo to bolí najmenej, a dostal som sa dopredu. Vedel som však, že prémiu za víťazstvo nemôžem získať, keďže som sa nahlásil ako veterán, a tak som sa v závere s nimi nepúšťal do súboja a trochu to vypustil. Spravil som chybu. Išlo sa mi dobre, mal som sa prihlásiť do hlavnej kategórie, kde bola tá 500 eurová motivácia,“ hodnotil v cieli celkovo tretí Barényi. Už 44-ročný je aktuálne štvrtý na svete medzi veteránmi v cyklokrose.
Záver medzi dvojicou Ulík – Sklenárik rozhodol špurt z Mostovej až do Hýrošovho parku. „Teším sa, že som tu obhájil víťazstvo. Mesiac som poriadne netrénoval pre zápal, takže som nevedel, na čo aktuálne mám. Filip sa na mňa hneval, vraj som ho v zákrute vytlačil, ale to nebol môj zámer. Verím, že to bolo čisté, nechcel by som vyhrať neférovo,“ opisoval svoje pocity v cieli rodák z Liptovskej Osady Matej Ulík. O jeho víťazstve rozhodla sekunda.
Trojnásobný víťaz Ulík: na schody nie som expert
Ružomberské schody sú veľmi atraktívne aj pre divákov. Nebezpečné a rýchle zjazdy, beh s bicyklom na pleci po tmavých schodoch, spadnuté reťaze, defekty, únava. To všetko tu zohráva veľkú úlohu. Do ulíc tak prišla nejaká tá stovka fanúšikov aj zvedavcov, ale k povzbudzovaniu sa zväčša odhodlali, až keď ich k tomu vyprovokoval nejaký ten jazdec na zadnom kolese, či technický problém niektorého z jazdcov.
Problémy so spadnutou reťazou pokazili preteky Radovanovi Bírošovi, víťazovi Matejovi Ulíkovi sa nič nepríjemné neprihodilo. A hoci tu vyhral od roku 2015 už tretíkrát, stále sa necíti na schodoch dobre.
„Určite nie som špecialista na schody. Kto to sledoval pozorne videl, že tam som strácal. Neviem, nemám stále na to, aby som sa tak odvážne a na doraz pustil po nich dolu. Doťahoval som to vo výjazdoch a v behu do schodov,“ hodnotil svoje silné a slabé stránky v pretekoch Ulík.
Aj napriek tomu si odniesol prémiu 511 eur pre víťaza. No skrátka neobišli ani ďalší v poradí, ktorí si dokopy rozdelili viac ako tisíc eur.
„Peniaze zostali opäť doma. Som rád, že ich vyhral práve Matej. Mladý pretekár, ktorý potrebuje každú korunu k životu a pre rozvoj svojej kariéry. Ostatní sa musia viacej snažiť,“ povedal v cieli hlavný organizátor Peter Cigaňák.
Výsledky 7. ročníka Ružomberských schodov – absolútne poradie:
- Matej Ulík, Expres CZ Scott Team, 13 kôl, 1:05:56 hod.
- Filip Sklenár, PROefekt Team, 13, 1:05:57
- Milan Barényi, Trek KCK Oslany, 13, 1:06:39
Kompletné výsledky nájdete tu.
Titulná fotografia – Filip Sklenár (vľavo) a Matej Ulík (v žltom) jazdili počas celých pretekov pri sebe. Foto – autor.