Kyberšikana, sexuálne vydieranie, riskovanie úrazu v honbe za lajkami. V kine Kultúra premietli slovenský film Kto je ďalší? Na diskusiu prišiel aj režisér Miro Drobný.
Ako ďaleko sú niektorí schopní zájsť, aby pobudli na výslní sociálnych sietí? Aj takých 650 metrov na Šanghajskú vežu. Bez istenia.
Nástrahy internetu
Lezenie po výškových budovách (tzv. rooftopping) si mohli na plátne pozrieť aj diváci v kine Kultúra. Zábery z go pro kamier len umocňovali potenie dlaní, hoci my sme boli tí, čo sedeli v bezpečí kinosály a neriskovali pád z konštrukcie ako trojica odvážlivcov. Lebo bezpečnosť? Takmer nulová. Ale istý adrenalín, lajky, noví sledovatelia aj peniaze. Hlavne nezabudnúť svoj výstup zdokumentovať selfie fotkou.
Ešte predtým však diváci sledovali príbeh známej slovenskej reperky, ktorú kyberšikana spolužiakov dohnala až k pokusu o samovraždu.
A napokon plátno sčernelo po prípade dievčaťa, ktoré bolo virtuálne vydierané kompromitujúcim materiálom. Obeť zdanlivo bezvýchodiskovej situácie. Lebo človek na druhej strane četu vôbec nebol ten, za koho sa vydával.
Jeden film, tri príbehy. Každý iný, no spoločným motívom je odvrátená stránka internetu a sociálnych sietí. Film Kto je ďalší? premietli v pondelok v kine Kultúra aj za prítomnosti režiséra Miroslava Drobného. Preslávil sa snímkou Rytmus Sídliskový sen.
Prezlečená prevencia
Kinosálu obsadili najmä riaditelia a učitelia ružomberských základných a stredných škôl, výchovní poradcovia, psychológovia a študenti. Boli si prednostne pozrieť film, ktorý pustia svojim školákom. Po projekcii o ňom mohli diskutovať priamo s tvorcom.
Miro Drobný je za niekoľkými osvetovými projektmi, vrátane Ovce.sk – animovaných trojminútových príbehov pre deti. Na konci každého dielu hlas Jozefa Vajdu sumarizuje ponaučenie rozprávky. Najmä o bezpečnosti na internete.
Drobný chcel osloviť aj deti nad 12 rokov. Vedel však, že sa im musí prihovoriť iným spôsobom. A tak zvolil cestu umeleckého filmu. Snímka Kto je ďalší? pôsobí miestami dokumentaristicky, inde napínavo, v závere dramaticky aj s miernou krimi zápletkou.
„Učiteľov aj žiakov sme prekvapili emóciou, ktorú film má. Čo zrejme pri takýchto témach nie je zvyčajné. Možno čakali nejaké dvadsaťminútové vzdelávacie video, kde doslova sformulujeme zásady prevencie,“ približuje film, na ktorom pracoval štyri roky.
Čo príbeh, to nejaké poučenie. „Rozdiel je v jazyku, v akom rozprávam,“ vysvetľuje režisér, ktorý posolstvá už explicitne nevyjadruje. Divák ich musí nájsť sám, aj interpretácia je ponechaná na ňom.
Môže deti naozaj zmeniť?
Autor filmu chcel najmä zaktivizovať tzv. mlčiacu väčšinu. V oblasti šikany je kľúčové, aby sa obetí niekto v kolektíve zastal. „Dbal som na to, aby som aj vo filme ukázal rolu toho druhého. Stačí, ak sa za obeť postaví jeden, dvaja,“ hovorí a dodáva, že vďaka filmu možno precitnú aj samotní agresori. Na plátne uvidia stvárnené následky svojho konania.
„Myslím, že film v tejto problematike zmení školy. Zmení atmosféru, to emočné pozadie šikany. Tí, ktorí mlčali, zmenia svoje správanie,“ sľubuje si od diela režisér.
Domnieva sa tak aj na základe spätnej väzby, ktorá mu denne chodí najmä od tínedžerov. V mobile nám ukazuje screenshoty niektorých konverzácií: Obete šikany sa mu zdôverili, že im film pomohol oslobodiť sa, niektorým sa agresori dokonca ospravedlnili. Iní ďakujú za otvorenie očí. Ďalších snímka podnietila, aby ako svedkovia atakov nemlčali.
Drobný vedel, že film svoju cieľovku strhne. „Ešte predtým, než čokoľvek pustím do distribúcie, som s cieľovou skupinou a debatujem. Chcem vedieť, či sa triafam,“ objasňuje svoj postup autor, ktorý niektoré pripomienky aj zapracoval. „Tak som vedel, že divákov film zasiahne. Ale netušil som, že v takejto obrovskej miere,“ prekvapene hovorí.
Na premietanie prišli aj pedagógovia z katedry psychológie na Katolíckej univerzite (KU). Tí chcú výskumom zistiť, či má film potenciál zmeniť aj ľudské správanie. „Film zjavne vyvolal emócie. Na základe objektívnych dát chceme zistiť, či bude mať vplyv aj na zmenu správania detí,“ spomenul zámer počas diskusie Juraj Holdoš z KU.
Reálne príbehy zo sveta
Film sa odohráva naprieč kontinentmi, divák počuje slovenčinu, ruštinu aj angličtinu. „Internet a ohrozenie s ním spojené sú bezhraničné. Ide o globálnu tému,“ mieni režisér, ktorý so štábom natáčal v Číne, Južnej Kórei, Francúzsku aj Dubaji.
Aby do filmu prepašoval autentickosť, vystaval príbehy na reálnych základoch. Inšpiroval sa skutočnými príbehmi, niekde poprepájal aj dva-tri do jedného. „V niektorých pasážach doslova citujem jednotlivé obete,“ približuje Drobný. Inšpiráciu nachádzal doma i za hranicami.
Rusko-ukrajinská trojica Vitalio Raskalov, Vadim Makhorov a Angela Nikolau hrajú samých seba. Známych rooftopperov aj vyhľadávač na YouTube hneď spozná. Len ruskú modelku sleduje na Instagrame vyše pol milióna ľudí. Ich kaskadérske kúsky boli na hrane aj počas tvorby filmu. Všetci traja podpísali zmluvu, podľa ktorej štáb nenesie zodpovednosť za to, ak z nich niekto počas natáčania umrie.
„Koľko stojí ľudský život? Za akú hranicu sme ochotní zájsť za lajky, za to, aby sme zožali úspech na sociálnych sieťach?“ spytuje sa tvorca filmu.
Veľa detí nám po výškových budovách síce nelezie, ale aj na Slovensku je prítomný fenomén „killfie“. Teda keď túžba po selfie fotke vedie k úrazu či smrti. Jeden chlapec zomrel, keď pri fotení vypadol z okna. Dievča zasiahol prúd, keď sa pokúšala o záber na vlaku, spomína prípady Drobný.
Šikana aj v ružomberských školách
Najviac divákov písalo Drobnému k šikane. Tú zažívajú aj ružomberskí školáci, potvrdzuje Jana Bachanová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Ružomberku (CPPPaP).
„S kolegami chodievame po triedach, kde sú vážne narušené vzťahy a je tam priestor pre rozvíjanie šikany. Veľmi často je to zlé. Našou prácou niekedy už nie je prevencia, ale intervencia, lebo veci riešime,“ približuje situáciu Bachanová.
Podľa jej skúseností apel na morálku či prednášky absolútne nezaberajú. Čo pomáha, sú aktivity, ktoré vyplavujú emócie detí.
„Tento film deti emočne zasahuje. Preto ho vnímam ako výborný prostriedok na rozvíjanie komunikácie učiteľov a žiakov a na otváranie tém, ktorými tie deti žijú. Ani nemáme páru, čím všetkým prechádzajú,“ delí sa o svoj pohľad Bachanová. Film môžu učitelia podľa nej použiť aj v rámci vyučovania, na hodinách etiky, náboženstva či občianskej výchovy.
Kedysi bola aj v ružomberských triedach šikana prehliadaným javom, školy klopili zrak. Situácia sa zlepšila. „Čo môžem povedať zo skúseností. V poradni pracujem už dvadsiaty rok. Rozdiel je v tom, že predtým mnoho škôl šikanu popieralo, akoby ju nechceli vidieť. Ale teraz sa už ozývajú, chcú ju riešiť.“
Projekciu filmu Kto je ďalší? si do kín objednalo približne 300 škôl. Dosiaľ ho videlo 22-tisíc školákov, 10-tisíc ešte pribudne. Záujem o premietanie prejavilo aj 11 ružomberských základných a stredných škôl.
Titulná fotografia – režisér Miroslav Drobný na premietaní filmu v kine Kultúra.
