Storočnica ružomberských skautov

Rozmach, zákazy i prenasledovanie počas totality. Aj to sú dejiny ružomberského skautingu. Pokračuje doteraz a posledné roky oň záujem rastie.  

Od zákopov po školské lavice. Aj tak by sa dala opísať trasa, akou si prešlo dnes už globálne hnutie skautingu. Jeho prapočiatky siahajú do roku 1900, do vojny medzi Britmi a Búrmi. Britské jednotky ustáli niekoľkonásobnú presilu a obliehanie aj vďaka generálovi Robertovi Baden-Powellovi.

Ten sa svoje vojenské skúsenosti rozhodol zúročiť, spísal príručku a postupne odštartoval hnutie, ktoré má prívržencov po celom svete. A pred sto rokmi oslovilo aj mladíkov v meste pod Čebraťom. 

Nadšenie stredoškolákov  

Základy ružomberského skautingu položili siedmi gymnazisti na čele s Ladislavom Krónerom. Myšlienka skautingu ich nadchla a v roku 1921 založili vlastnú družinu. Svojich stúpencov si pôvodne chlapčenské hnutie postupne nachádzalo aj medzi dievčatami, ktoré sa o rok neskôr zoskupili vo vlastnom oddieli. Ten svoj mali aj v Rybárpoli. A v dvadsiatych rokoch vznikol prvý ružomberský zbor skautov a skautiek. 

Spočiatku mala mládež ťažkosti so zázemím, no po čase predsa len našli priestory na stretávanie. Prepožičali im starú telocvičňu niekdajšieho gymnázia. Šatňu prerobili na klubovňu, v telocvični zriadili nocľaháreň. Vďaka riaditeľovi školy a učiteľskému zboru sa im podarilo zaobstarať 18 kompletných stanov. Bolo tak umožnené každoročné už pre skautov tradičné táborenie.  

V medzivojnovom období sa hnutie v spoločnom štáte Čechov a Slovákov masovo šírilo, oslovovalo aj mladých v Ružomberku a zbor naberal na sile. Chlapčenský oddiel bol spomedzi registrovaných oddielov na Slovensku tretí v počte členov. V počte oddielov patrila zboru siedma priečka.

Na čele zboru bol od roku 1927 obľúbený Laco Króner. Až do roku 1938. Rozmach mládežníckej organizácie zašliapla nastupujúca totalita. 

Prenasledovaní nacistami aj komunistami  

Po vyhlásení mobilizácie bola pripravená nielen armáda, ale aj skauti. V Ružomberku pred budovou železničnej stanice i na jej nástupišti roznášali občerstvenie pre povolaných do vojny. To bolo poslednýkrát, čo sa pred druhou svetovou vojnou mohli ukazovať verejne.  

Slovenský štát totiž skautské organizácie zakázal. Minimum z nich pohltila jediná povolená Hlinkova mládež, no viacerí skauti sa zapojili do odboja. Osvedčili sa ako spojky, pomáhali partizánom. Mnohí padli počas SNP, v zahraničných armádach aj v koncentračných táboroch. Piatich ružomberských skautov v roku 1947 vyznamenali junáckym krížom za boj proti fašizmu. 

Po oslobodení nastala obnova hnutia. Radosť však netrvala dlho. Korene zapúšťal ďalší režimový „-izmus“, ktorý nezniesol oponentov. Na zozname triednych nepriateľov sa ocitli aj skauti. Propagandistická dobová tlač prezentovala skauting ako výchovu špiónov a záškodníkov.  

Počas komunistickej garnitúry boli nútení prejsť do ilegality. Fungovali v tajnosti, prípadne sa schovávali pod hlavičkou iných organizácií. Na území Ružomberka vznikol ako zásterka pred režimom Oddiel turistiky. Mnohých však odhalili a stíhali. „Mnohí skauti a skautky boli za protikomunistickú činnosť odsúdení na dlhé roky väzenia, doživotie či dokonca trest smrti,“ uvádza ružomberský zbor skautov vo svojej webovej historickej sekcii. 

Počas pražskej jari chceli skauti v ČSR pokračovať vo svojej násilne prerušenej činnosti. Aj sa im to chvíľu úspešne darilo, hnutie sa v roku 1968 rozrastalo o nových členov. Ružomberskí skauti šli dokonca navštíviť svojich anglických kolegov, ktorých vzápätí pozvali do svojho rodiska, kde im pripravili program. „Prvý deň bol perfektný, aj druhý a na tretí prišli Rusi, spomína Václav Rubeš v rozhovore pre časopis týždeň. Socializmus s ľudskou tvárou bol na svojom sklonku a súdruhovia sa postarali o opätovnú likvidáciu skautingu. 

Spomínaný Václav Rubeš bol ďalšou osobnosťou slovenského skautingu. Roky pôsobil v Ružomberku, kde viedol druhý oddiel chlapcov. Kvôli svojej činnosti bol prenasledovaný, dvakrát stratil prácu, jeho dcéram neumožnili pokračovať vo zvolenom študijnom smere, uvádza Ústav pamäti národa. V Ružomberku založil Skautské múzeum, prvé svojho druhu vo východnom bloku. Jestvuje dodnes. 

Skauti mohli v Československu opäť otvorene fungovať po nežnej revolúcii. V 90. rokoch sa v Ružomberku v bývalom Robotníckom dome uskutočnilo zakladajúce skautské stretnutie. 

Raz skaut, navždy skaut 

A to už hovoríme o súčasnom 9. Zbore Laca Krónera v Ružomberku. V uliciach sú najviditeľnejší pred Vianocami, keď roznášajú Betlehemské svetlo. A to v meste pod vianočným stromčekom a aj v obciach okresu. Každoročne sa zapájajú do zbierky na Deň narcisov, aktívni boli i počas prvej koronavlny, keď šili rúška, nedávno pomáhali rozdávať seniorom respirátory. 

V dobe „predpandemickej“ sa zvykli stretávať každý týždeň na tzv. družinovkách. Klubovňu a prírodu však aj oni museli počas uplynulého roka vymeniť za monitory. 

 „Sme najmä výchovná organizácia,“ vraví vodca ružomberského zboru Martin Podskuba, ktorý skauting prirovnáva k škole hrou. Členom sa snažia zabezpečiť všestranný rozvoj, formujú ich po stránke fyzickej, intelektuálnej, citovej, charakterovej, sociálnej a duchovnej. A idú pritom s dobou. „Pripravujeme program, v ktorom si môžu deti vyskúšať reálne situácie. Učíme ich napr. separovať odpad,“ pokračuje Martin, ktorý ako skaut strávil viac ako polovicu života. Dobrých 15 rokov. 

Popri stretkách chodievajú na výlety a rôzne akcie. Vyvrcholením skautského roka, ktorý kopíruje ten školský, je letný tábor. Mimo civilizácie strávia dva až tri týždne. „Celý čas žijeme v prírode, v stanoch. Nemáme elektriku, vodu čerpáme z prameňa pri táborisku. Až na vodcu tábora nepoužívame telefóny ani žiadne elektronické zariadenia,“ približuje dobrodružný charakter akcie Martin Podskuba. 

Deti sa zúčastňujú na chode tábora. Pripravujú drevo na varenie, zakladajú oheň, pod dohľadom varia jedlo, stavajú si príbytky. Uplatňujú pritom zručnosti, ktoré si osvojili počas družinoviek. Jemne to pripomína prapočiatky skautingu, keď britský generál experimentálne zhromaždil chlapcov na ostrove a cvičil ich v táborení a spôsoboch prežitia v prírode. 

Aj na tábore deti absolvujú program zameraný na sebazdokonaľovanie. „Oddieloví vodcovia a radcovia, ktorí s deťmi pravidelne pracujú, majú prehľad, v čom sú dobré, v čom zaostávajú, v čom potrebujú zlepšiť. Následne stanovíme cieľ, napr. na zlepšenie komunikácie alebo spolupatričnosti, čomu prispôsobujeme aktivity a hry,“ konkretizuje Podskuba náplň táborov, ktoré aj tematicky ladia. Minulé roky do westernu či rozprávky Zootropolis. Záujemcovia si pritom môžu vyskúšať aj jednu z najuznávanejších výziev. Tri orlie perá, známe aj ako 24-hodinové „bobríky“ mlčanlivosti, hladu a samoty. 

Skauti po úspešnej nováčikovskej skúške, zručností a vedomostí, skladajú skautský sľub. A hoci aktivity a čas trávený v klubovni majú formu hry, tomuto úkonu treba venovať patričnú vážnosť. Je to totiž záväzok na celý život, ktorý vystihuje i motto „raz skaut, navždy skaut“, pripomína Podskuba. 

Aktuálne má ružomberský skautský zbor minimálne 60 až 70 aktívnych členov. Združení sú v troch oddieloch vrátane dievčenského. Posledných sedem rokov pritom podľa vodcu zboru záujem o skauting každoročne rastie. Ružomberský zbor oslavoval okrúhle 80. i 90. výročie a pripravujú aj slávenie storočnice.

“Chceli by sme osláviť aj tento míľnik. Plánujeme na koniec augusta akciu pre verejnosť, vrátane ukážok a rôznych workshopov,” avizuje Podskuba s tým, že jej realizácia bude závisieť od pandemickej situácie.

Článok bol publikovaný v aprílovom čísle RK Magazínu. 

Titulná fotografia: Ružomberský skautský zbor má aktuálne viac ako 60 aktívnych členov Foto: archív Martina Podskubu.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.