Tam, kde rastú vianočné stromčeky

Mnohí vsádzajú na umelé, ďalší si pri hypermarketoch priplatia za špeciálne pestované z dovozu. Niekomu zasa stačia ihličnaté halúzky. Na trhu sú však aj vianočné stromčeky z liptovských lesov. A nespílili ich lesní pytliaci.

Vladimír Neštepný pracuje v ružomberských mestských lesoch už takmer 20 rokov. Ako pestovný technik má za úlohu starať sa o výsadbu a rast nových stromov.

„Od momentu, keď z akéhokoľvek dôvodu vznikne holina, mám za úlohu postarať sa, aby tu za pár rokov boli opäť zdravé stromy,“ opisuje svoje pracovné povinnosti, zatiaľ čo kráčame po namrznutej lúke smerom k lesu. Nad nami sú drôty vysokého napätia, hneď vedľa hora s vysokánskymi svrčinami.

Stromčeky panelákového typu

„Hlboko do lesa ísť nemusíme. Stromčeky panelákového typu rastú popod elektrovody a na kraji lesa. Vo vnútri naozaj len zriedka, iba na nejakej čistine. No a do zalesnených rúbanísk, kde rastú mladé, nechodíme. Ak tak, len výnimočne, aby nejaký slabší uvoľnil miesto silnejšiemu, keď si vzájomne prekážajú v raste,“ vysvetľuje princíp, kde a ako uspokojujú pracovníci mestských lesov túžbu Ružomberčanov po prírodou voňajúcich Vianociach.

Tieto stromčeky nikto nepestuje, nehnojí, nepolieva a teda nečaká ani predvianočný zisk. Tomu ale zodpovedá aj ich vzhľad. Výstavné kusy to nie sú, ale v obývačke, ktorá má kút, dokážu vyzerať najkrajšie.

„Dôležitá je výška, vrcholec, kde si ľudia radi vešajú ozdoby, a aspoň trochu rovnomerná hustota. Nájdeme aj rovnejšie, symetrickejšie a krajšie,“ opisuje skúsený lesník bez štipky negatívnej zmienky o vzhľade prírodných drevín, no s jasným podtónom sarkazmu.

„Najdôležitejšie je, aby bol aspoň z troch štvrtín vzhľadovo prijateľný. To je potom ideálny kus rohového, panelákového typu. Vypílením takýchto stromčekov neublížime ani prírode, lebo spod elektrovodu by ho vyťali elektrikári, a ani Vianociam, lebo na správnom mieste dokáže vyzerať naozaj krásne,“ dôvodí Neštepný.

Stromčeky prírode blízkeho vzhľadu

Je niečo málo nad nulou. Nefúka, neprší, keď kráčame, dá sa to vydržať. No ruky mám aj tak vo vreckách. On nesie pílku, zavše sa pristaví a ukazuje, kde sa stromček musí zrezať, ako vyzerajú ideálne prasleny, kde sa dá dodatočne navŕtať konárik, ako si zeleného krásavca otočiť, aby všetko vyzeralo vo vianočnom interiéry tak, ako má.

„Toto je ideálne počasie. Ale sú dni, keď prší alebo mrzne, sneží, fúka, a hoci to teraz tak nevyzerá, neraz sme sa brodili po kolená v snehu. A potom nám ešte niekto povie, že čo to za materiál nosíme. Nuž, len to, čo tu rastie. Stromčeky prírode blízkeho vzhľadu,“ povie s vážnym výrazom lesník a zasmeje sa až na mojej rozosmiatej tvári.

Väčšina z takmer dvoch stoviek stromčekov, ktoré mestské lesy ročne zabezpečujú, sú smreky. Sem-tam sa vyskytne borovica, no a jedlička je aj pre ľudí, čo sú v lese dennodenne, vianočný zázrak. A hoci by ju chceli všetci, samotní lesníci tvrdia, že ak ju už niekde nájdu, práve ju tam nechajú, lebo ich je málo.

„Ak by ste postavili päť ľudí pred päť stromčekov, každý si vyberie iný. Sám sa čudujem, aký neuveriteľne rozdielny vkus je v každom z nás. Pýtal sa ma jeden pán, aby som mu poradil, keď si vyberal u nás vo dvore. Odporučil som mu, ale pokrútil hlavou, že nie. Napokon si vybral taký odhodený, čo bol už nachystaný, že bude len na vetvičky.“

Bežnejšie však zažíva opačné prípady – keď si zákazníci ani pár dní pred Vianocami nevedia vybrať ani z dvadsiatich vyložených kusov a pýtajú sa, kedy dovezú nové.

„Ako mestská firma to robíme len ako nevyhnutnú službu ľuďom. Nie je v tom žiadny biznis. Naše ceny sú symbolické. Aby sme aspoň zmiernili náklady na naftu,“ ozrejmuje počas sviežej prechádzky Neštepný.

Na kraji lesa, kde je najviac stromčekov, ktoré sú vhodné na vianoce. Foto – autor.

V práci romantika nie je, ani pri myšlienke na Vianoce

Bežná práca lesníka aj pestovného technika sa mení začiatkom decembra. Ešte do Mikuláša treba zabezpečiť vyššie stromčeky pre školy, úrady a firmy, ktoré si ich objednajú. Približne dva týždne pred Vianocami chodia zase dennodenne hľadať tie bytové. Mestské lesy obhospodarujú viac ako sedemtisíc hektárov lesa.

„Je nás sedem lesníkov, každý má svoj zhruba tisíchektárový revír a za pár dní musí nájsť približne 20 až 25 kusov. Každý rok je to čoraz ťažšie. Miesta, kde také stromčeky rastú, sú neraz obhospodarované pastiermi, alebo ich vyklčujú elektrikári či ožerie zver.“

Na narážku, že v takej zasneženej zime to musí byť v lese celkom romantická prechádzka, dostanem jednoznačnú odpoveď: „Ak by som išiel iba raz a pre jeden, vlastný stromček, určite áno. Ale ak ich máte zháňať niekoľko dní po sebe, romantika vás prejde.“

Odzváňa vraj aj stromčekovému pytliactvu. Ľuďom sa nechce. Minimálne v meste. Dostupnosť v obchodoch je prebytková.

„Vzal som raz takého hundrajúceho kamaráta. Reku, poď so mnou, skúsiš si nájsť sám, aký chceš. Po troch hodinách mu bola taká zima, že vzal aj ten, čo sa mu najviac nepáčil,“ spomína Vladimír Neštepný.

Kradnúť však neodporúča. Patroluje lesná stráž, ochranári, a stromy si dokážu postrážiť aj obyčajní ľudia. Jedna fotka na políciu, ako si nesiete na pleci stromček, a môže byť problém.

Ale existujú aj „modernejšie“ spôsoby ochrany pred zlodejmi. „Robia to najmä ochranári, ale keď treba, vieme aj my. Skrátka, zlomíte na peknom stromčeku pár halúzok. Neublížite mu, bude žiť a rásť ďalej, ale do obývačky sa už páčiť nebude,“ vysvetlí lesník.

Čo s ním doma

Najhoršie vraj je premiestniť strom z vonku rovno do bytu. Ideálne, ak na pár dní skončí vo vedre s vodou niekde v garáži alebo pivnici, kde je okolo 10 stupňov a dokáže sa teplotne adaptovať. V žiadnom prípade netreba z neho šúpať kôru.

„Živiny čerpá medzi kôrou a kmeňom, ak ju ošúpeme, skôr vyschne. Pred osadením je dobré zrezať zospodu tak dva centimetre, aby vznikol čerstvý rez. A polievať. No a ak sa dá vyhnúť radiátoru, funkciu vianočného stromčeka to zaiste predĺži,“ radí odborník na pestovanie stromov Vladimír Neštepný.

Titulná fotografia – Vladimír Neštepný pri hľadaní vianočných stromčekov. Foto – autor.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 12/2018.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.