Transparentnosť samosprávy je kľúčom k úspechu pri budovaní mesta

V uplynulých mesiacoch bolo v Ružomberku predstavených niekoľko väčších i menších developerských zámerov. Kým prvý z nich, menšia bytovka v Malých Tatrách je už aj vo výstavbe, ostatné ešte svoj osud nepoznajú.

V poslednom období je badať zvýšený developerský záujem o výstavbu v meste Ružomberok. Svoje zámery predstavila developerský spoločnosť Nelly, český developerský gigant CPI a prípravu nového projektu otvorene priznáva aj spoločnosť ODEKO, ktorá nedávno úspešne zrealizovala rezidenčný projekt Bystrická.

Správy o zvýšenom záujme investorov sú pre mesto skvelou správou, keďže by ich investície mohli napomôcť znížiť obrovský investičný dlh, ktorý sa v meste žial neustále hromadí. Súhrnné investície vo výške niekoľko desiatok miliónov Eur sú dobrou správou aj pre miestne väčšie, či menšie firmy, ktoré sa v istej fáze projektu stanú partnerom, či dodávateľom výstavby. Väčšina predstavených plánov však má jeden spoločný menovateľ – neinformovanosť verejnosti.

Možná podoba projektu CITY PARK na Rovni. Vizualizácia: Nelly Consulting

Občania sa správy o plánovanej výstavbe dozvedajú zväčša až v čase, kedy je projekt v pokročilej, či záverečnej fáze prípravy. Ba čo viac, v niektorých prípadoch, ako napr. pri Kalvárii až vtedy, kedy sa fakticky začína s prípravou výstavby inžinierskych sietí, či pozemných komunikácii. Pri Kalvárii zlyhalo mesto aj investor. Samospráva mesiace dopredu vedela v akom stave sa nachádza príprava celého projektu, čoho potvrdením je aj blog viceprimátora Bednárika z obdobia v júli 2020, čiže niekoľko mesiacov pred začatím výstavby.

Mesto však nijako nekomunikovalo pripravovaný projekt čím dalo voľný priestor aktivistickým snahám, ktoré nie vždy objektívne a pravdivo informovali verejnosť, ktorá vybičovaná emóciami chcela svoju Kalváriu zachrániť. Iluzórne, nepravdivé a zavádzajúce informácie sa rozšírili až na toľko, že v celoslovenských médiách sa začal „boj“ o záchranu ružomberskej kalvárie v ponímaní záchrany samotného pietneho miesta, ktoré však nijakým spôsobom ohrozené nie je a práve naopak, pripravuje sa jeho revitalizácia. Vedeli ste o tom, že samotný investor CPI je ochotný prispieť na revitalizáciu kaplniek a aj celkovú obnovu lokality? Pravdepodobne nevedeli. Prečo? To je už otázka na vedenie mesta a investora.

Ďalšou skutočnosťou je, že investor predstavil vizuálnu podobu budúcej výstavby len nedávno, pričom architektonická vizualizácia bola na stránke architektonického štúdia DZ Architekti už mesiace dopredu. Časť verejnosti totiž po vzhliadnutí vkusnej architektúry zámer naopak privítala. Vstupovať do celého procesu v čase, kedy má investor preinvestovaných viac ako 1 milión eur je skrátka neskoro a plody takýchto činov vidíme v priamom prenose.

Mesto už v tejto otázke utrpelo značnú reputačnú škodu, no v prípade, že sa celý zámer nezrealizuje a zahatá, môže mesto utrpieť škody, ktoré ho do budúcnosti budú trápiť oveľa viac a to je zlé meno u potenciálnych investorov. Pri zámeroch výstavby bytoviek, či už na Klačne, alebo na Rovni bolo tiež možné badať prvotné známky odporu časti verejnosti. Ba čo viac, známky odporu bolo badať aj u viceprimátora Bednárika, ktorý v otázke výstavby na Klačne podnikol kroky, ktoré sú očividne v rozpore so snahami o rozvoj mesta a formou zmeny rozpočtu si dovolím tvrdiť, že mesto zbytočne vyhodí 4000 eur na štúdiu domova sociálnych služieb, ktoré v danej lokalite takmer určite nikdy nevznikne. V kuloároch sa už mesiace šušká o plánovaných investíciách na Malinom Brde.

Niekoľkí záujemcovia by radi investične pozdvihli túto čoraz vyhľadávanejšiu lokalitu. Žial, absolútna neinformovanosť, netransparentnosť a „hra“ na mŕtveho chrobáka bude v istej fáze zaručene viesť k veľkej vlne odporu a snahe o „záchranu“ prírody, hoci to možno vôbec nebude korešpondovať s realitou. Pamätáte si ešte na titulky novín spred vyše desaťročia o plánoch výstavby „panelákov“ na Malinom Brde? Emóciami vybičovaná verejnosť môže rôzne zámery stopnúť a investorov odradiť, čo však rozhodne nie je dobrá správa pre ekonomiku a podobu mesta a jeho okolia. Mesto sa očividne z informačného faux paux na Kalvárii vôbec nepoučilo a v dohľadnej dobe sa môžeme tešiť na sériu ďalších petícii, protestov a emóciami preplnených videí, statusov a vystúpení.

Budúca podoba viladomov na Kalvárii. Vizualizácia CPI/DZ architekti

Otázky transparentnosti a participácie občanov na budovaní a rozvoji mesta pritom zďaleka nerieši len Ružomberok. V našom civilizačnom okruhu je niekoľko miest, ktoré proces zapojenia odbornej i laickej verejnosti do jednotlivých procesov zvládajú dobre.

Môžem vypichnúť napr. samosprávu MČ Praha 3, ktorá sama informuje o plánovaných zámeroch investorov na svojej sociálnej sieti i webstránke mestskej časti. V nedávno predstavenom projekte obytného súboru „Jarov“ na pražskom Žižkove dokonca vicestatosta sám zabezpečil informovanie občanov žijúcich v okolí plánovanej výstavby formou schránkovej tlačoviny o možnostiach vstupu do stavebných procesov a možnej participácie na celom projekte.

Pochopili totiž, že mesto sa dá rozvíjať jedine vtedy, ak na rozvoji participuje celá spoločnosť. Naneštastie, takéto ideové nastavenie v súčasnom vedení mesta nie je a radnica namiesto objektívneho a pravdivého informovania o možných investíciách využíva svoje tlačoviny na bezbrehú politickú propagandu a podsúvanie svojích názorových línii verejnosti.

Hlavná foto: CPI/DZ Architekti

Som lokálpatriot. Zaujímajú ma všetky témy týkajúce sa Ružomberka. Prioritne sa venujem témam územného, sociálneho a mestkého rozvoja.


Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.