Uchovajme vianočné zvyky aj pre budúce generácie

O niekdajšom slávení zimných sviatkov na Liptove sme sa rozprávali s etnologičkou a historičkou Katarínou Nádaskou.

Kam až siahajú korene Vianoc?

Starí Slovania slávili zimný slnovrat spojený s rôznymi rituálmi, ktoré mali docieliť, aby sa slnko znova „narodilo“, a teda, aby sa vrátilo leto. Tento motív je zachovaný aj v rozprávke Pavla Dobšinského, kde sa slnko ráno rodí ako dieťa, na obed je mládencom v najlepších rokoch, večer je z neho starec, ktorý zomiera, no na druhý deň sa opäť rodí, čo znázorňuje kolobeh života.

V predvianočnom období naši predkovia slávili stridžie dni. Čím bolo špecifické toto obdobie?

Začínalo sa na Katarínu a vrcholilo na Luciu. Vyznačovalo sa krátkymi dňami a dlhými nocami, ktoré si ľudia vypĺňali aj priadkami a páračkami. Súčasťou týchto dní boli praktiky ľúbostnej mágie, ktoré ale netreba brať vážne, išlo o formu zábavy. Zásadné boli protibosorácke opatrenia, keďže naši predkovia sa báli o svoj statok, ktorý ich živil, v čom tkvela aj ich bázeň voči strigám. Keď krava stratila mlieko, bola to pohroma, pretože rodina nemala čo jesť.

Ako sa pred démonickými bytosťami chránili?

Intuitívne potierali veraje dverí cesnakom a okolo prahov rozsypávali mak, aby temné sily nemali prístup do domov a maštalí.

Tieto zvyky pretrvávali, aj keď sa na našom území udomácnilo kresťanstvo?

Ľudia boli na ne zvyknutí, a tak ich slávili až do polovice 19. storočia, no ich podstatou sa stalo narodenie Božieho Syna.

Skúsme postupne prejsť celé predvianočné a vianočné obdobie. Čím bola špecifická Katarína?

V tento deň sa konala posledná zábava pred Adventom, časom pokoja a stíšenia, ktorý na Liptove ohlásili pastieri spoločným trúbením. V niektorých liptovských obciach sa na Katarínu robilo takzvané púčkovanie, kedy slobodné dievčatá odrezali z ovocného stromu vetvičku, dali ju do vázy a pozorovali, či do Štedrého dňa rozkvitne. Ak sa tak stalo, dievča malo nádej, že sa vydá.

Podobné predpovede robili aj na Ondreja alebo Luciu.

Áno. Na Ondreja varili dievčatá v dome, kde mali Ondreja, halušky. V ústach prenášali vodu do hrnca a každá si urobila svoju. Tá, ktorej vyplávala ako prvá, sa najskôr vydala. V niektorých lokalitách sa zvyklo cez oká kľúčov liať olovo a výsledný tvar mal prezradiť, aká bude profesia nastávajúceho. Na Luciu si zase na dvanásť lístočkov vypísali rôzne mužské mená a trinásty nechali prázdny. Každý večer jeden z papierikov vytiahli a hodili do pece. Zostávajúci prezradil meno budúceho manžela alebo, že sa dievčina budúci rok ešte nevydá.

Bola niečím výnimočná aj Barbora?

V niektorých lokalitách na Liptove sa chodilo s takzvanými barborkami, počas ktorých sa domácnostiam želalo všetko pozitívne. Pre našich predkov bola dôležitá mágia dobrého slova, preto si navzájom priali len dobré a verili, že sa im to vráti.

Slávil sa aj Mikuláš?

V mestách chodieval od 17. storočia. Na vidieku sa tieto obchôdzky datujú od prelomu 18. a 19. storočia, kedy k Mikulášovi pribudol aj čert a anjel.

Lucia sa v ľudových poverách spájala najmä s bosorkami. Akými špeciálnymi opatreniami sa zvykli naši predkovia v tento deň chrániť?

Slobodní chlapci chodili na krížne cesty, rozbíjali hrnce a rapkali, aby odplašili zlo od obydlí. Veľmi starým zvykom boli lucijné stolčeky. Najznámejšie sú však obchôdzky „luciek“, za ktoré sa prezliekali mládenci a s husacím perom vyháňali z príbytkov negatívnu energiu. Malo to však aj sekundárny a veľmi sofistikovaný význam, pretože mohli nazrieť do hrncov, komory či pod posteľ a urobiť si tak obraz o svojej nastávajúcej.

Prenesme sa k Štedrému dňu. Čím sa začínal?

Ženy vstávali už o jednej hodine po polnoci, lebo do svitania museli napiecť vianočný chlieb a kysnuté koláče. Zákusky, bábovky a vianočky nerobili, tie sa k nám z meštianskej kuchyne dostali až neskôr.

Mali v domácnostiach aj vianočný stromček?

Nie, pretože v minulosti symbolizovali Vianoce betlehem a jasličky, ktoré boli v každej rodine. Stromček sa v mestách objavuje koncom 19. storočia a na vidieku až začiatkom 20. storočia.

Ako vyzeralo prestieranie?

Na stole bol vždy čistý červeným vyšívaný konopný alebo ľanový obrus a tiež kríž, nechýbala ani Biblia. Poukladali naň aj ošatky s obilím, šošovicou a inými plodinami, ktoré mali symbolizovať pretrvávajúcu úrodu. Veľmi starým zvykom bolo, že sa nohy stola obviazali reťazou a na ňu si rodičia a súrodenci vyložili nohy, čo bolo metaforou lásky, svornosti a jednoty rodiny.

Z akých jedál pozostávala štedrá večera?

Na Liptove ju tvorilo päť alebo šesť chodov úplne všedných jedál. Podstatou bola symbolika hojnosti. Varilo sa len toľko, koľko rodina potrebovala, keďže s jedlom sa v tej dobe šetrilo. V úvode pili dospelí hriatô – pálenku s masťou. Potom sa jedli oblátky s medom a cesnakom. Podávala sa aj aj kapustnica, potom nasledovali obilné a strukovinové kaše. U katolíkov nechýbala pečená ryba a u evanjelikov, ktorí nepostili, zase zabíjačkové špeciality. Robili sa makové lámance a v niektorých liptovských rodinách aj hríbová polievka. Jedli sa tiež koláče a sušené ovocie.

Bola večera spojená aj s inými rituálmi?

Prekrajovalo sa „magické“ ovocie – jablko alebo orech. Podľa jadra sa zisťovalo, či bude človek zdravý a šťastný. Na Liptove zvykli jablko a orech dávať aj do každého rohu izby, aby bol priestor zo všetkých svetových strán chránený a prevládala v ňom pozitívna sila.

Čo sa dialo, keď rodina dojedla?

Rodina sa pomodlila a dievčatá šli čarovať. Triasli plotom, a z ktorej strany zaštekal pes, stadiaľ mal prísť ženích. Začínalo sa aj s koledovaním, ktoré trvalo až do Štefana. Chodilo sa vinšovať a prichádzali betlehemci, ktorí predvádzali biblický príbeh o Ježišovom narodení. Potom sa všetci pobrali na polnočnú.

Obdarovávali sa ľudia tak, ako je to zvykom dnes?

Áno, ale keďže peňazí v tej dobe nebolo veľa, darčeky sa vyrábali. Gazdovia na Liptove boli veľmi šikovní, a preto im nerobilo problém po večeroch vyrezať drevené hračky. Mamy zase šili bábiky. Keď sa nejaké peniaze predsa len našli, kupovali sa knihy, ktoré boli v tej dobe vzácnosť.

Ako prebiehal prvý a druhý sviatok vianočný?

Na Božie narodenie sa navštevovala len najbližšia rodina, k susedom a širšiemu príbuzenstvu sa chodilo až na Štefana. Mládež sa tešila, pretože sa po advente konala prvá veľká zábava.

Čo sa robilo do Troch kráľov?

Stále prebiehali koledy a vinše. V deň, kedy sa končí vianočné obdobie, chodili po domoch chlapci s trojkráľovou hrou.

Vianočné sviatky sa v priebehu rokov prirodzene menili. Do slovenského zvykoslovia nezriedka vnikajú cudzokrajné obyčaje. Aké posolstvo by sme si zo slávenia našich predkov mali zachovať aj naďalej?

Samozrejme, sviatky sa menia, no je dobré poznať tradície krajiny či regiónu, z ktorého pochádzame. Niektoré vianočné zvyky by sme mali naďalej dodržiavať, aby sa zachovali aj pre ostatné generácie, napríklad zaradiť do štedrej večere minimálne jedno tradičné jedlo, spievať koledy, venovať sa jeden druhému. Čas je dnes veľmi vzácny a všetci ho máme málo, preto by sme ho aspoň na Vianoce mali stráviť s blízkymi.

 

Kto je Katarína Nádaská?

Etnologička a historička, popularizátorka dejín, tradícií a zvykov v slovenskej ľudovej kultúre, autorka monografií Čím žila slovenská rodina – rodinné zvyky, slávnosti a tradície v našej ľudovej kultúre (2014), Čary a veštby – mágia v ľudovej kultúre Slovenska (2014) či Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch (2012).

Titulná fotografia: Katarína Nádaská. Foto – Peter Kravčák

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 3/2017.

 

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.