O tom, aké chvíle prežívali matky v nemocnici a na pôrodnej sále, nám vyrozprávali dve čerstvé mamičky z Ružomberka.
S blížiacim sa pôrodom sa v ženách nestriedajú len emócie radosti a šťastia, ale aj obavy, či pôrod prebehne bez problémov a či sa dieťatko narodí zdravé. Počas uplynulých mesiacoch sa k bežným starostiam matky pridali aj obavy z pandémie. Koronavírus – nekoronavírus, rodiť sa musí a deti prichádzali na svet aj v tomto výnimočnom čase.
Žiadne návštevy, ani otcovia pri pôrode
V ružomberskej nemocnici sa detský plač novorodeniatok ozýval často. „Od začiatku marca sa narodilo 114 detí, z toho prišlo na svet 55 chlapcov a 59 dievčat,“ potvrdila pre Ružomberský magazín hovorkyňa Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Ružomberku Petra Dišková.
Súčasťou opatrení, ku ktorým pôrodnica pristúpila, bol aj zákaz návštev, ktorý začal platiť od 12. marca a trvá až doteraz. „Zároveň bola zakázaná aj účasť otcov pri pôrode a to z toho dôvodu, že nemáme oddelené pôrodné boxy. Z hygienických dôvod nebola jeho prítomnosť počas pôrodu možná,“ hovorí o opatreniach Petra Dišková a dodáva, že pôrod prebiehal tak ako doteraz, akurát mali rodičky rúška.
Nemocnica nezaznamenala žiadnu rodičku pozitívnu na COVID-19 a ani rodičku, ktorá by mala podozrenie na nákazu.
Obmedzený čas s dieťatkom
Jednou z mamičiek, ktoré rodili tesne pred vypuknutím pandémie na Slovensku, bola Ružomberčanka Martina Turanová.
„Rodila som 29. februára, vtedy boli ešte opatrenia minimálne. Nevnímala som, že by bolo niečo iné, v tom čase nebol ani strach z ochorenia a ešte sme ani nenosili rúška,“ spomína si na chvíle v ružomberskej pôrodnici mladá mamička. Aj napriek tomu, že koncom februára ešte len pandémia klopala na dvere, nemocnica už pristúpila k zmenám.
„Priateľa už za mnou na pôrodnicu nepustili, len ma doviezol, odovzdal veci a musel odísť. Rovnako nemohol byť so mnou ani pri pôrode. Neboli dovolené ani návštevy, čo bolo pre mňa ako ženu nabitú hormónmi dosť ťažké. Aj som si dvakrát poplakala, ale dalo sa to zvládnuť,“ hovorí o nezvyčajnej situácii prvorodička.
„Malého mi dali až na druhý deň, na hodinku a potom mi ho zobrali. Na tretí deň som si ho už pýtala k sebe na celý deň. Na štvrtý deň nás prepustili domov,“ hovorí o prvých chvíľach s dieťaťom Martina Turanová.
Chýbali najmä najbližší
„Ja som mala prirodzený pôrod, netestovali ma, ale ženy, ktoré rodili cisárskym rezom, áno,“ hovorí o pôrode aj druhá Ružomberčanka, ktorá sa stala matkou deviateho mája.
V nemocnici strávila po pôrode ešte týždeň, dieťa dostalo žltačku.
„Malo to na mňa zlý vplyv, pretože neboli povolené návštevy a samota mi nerobila dobre. Bolo mi ľúto hlavne to, že za ten týždeň nedovolili otcovi dieťaťa vidieť ho ani na chvíľu,“ spomína si na dni po pôrode čerstvá mamička.
V máji už boli rúška povinné takmer dva mesiace. V tom čase ich podľa rodičky používali mamičky v ružomberskej pôrodnici hlavne vtedy, keď šli na vyšetrenie.
„Ruky som si umývala stále, na izbe bola aj dezinfekcia. Zaplatila som si nadštandardnú izbu, nakoľko som chcela svoje sociálne zariadenia, aby som si bola istá, že sa v nemocnici nenakazím.“
Keď už začínal čas pôrodu, mamička mala na tvári rúško. Ako sa však rozbiehal pôrod, zle sa jej dýchalo a tak si ho mohla dať dole.
„Okrem sestričky pri mne nikto nebol. Keď som začala rodiť, prišiel doktor a už to malo rýchly spád. Mrzelo ma, že mi dieťa nedali na moju hruď hneď po pôrode, ale až po 20 minútach,“ spomína si na prvé chvíle po narodení a dodáva, že pre mamičky bolo oveľa horšie než strach z nákazy to, že ich nikto nemohol prísť pozrieť.
„Veci sa dali poslať len cez vrátnicu a kontakt s rodinou bol obmedzený len na telefonát či video hovor,“ približuje opatrenia v ružomberskej nemocnici mamička.
Titulná fotografia: Ružomberčanka Martina Turanová so synom. Foto: archív Ružomberčanky
