V spomienke na Karola Feňveša

KAROL FEŇVEŠ – VÝBER Z TVORBY je monografia a publikácia, ktorú zostavil Jozef Klement a ktorú v náklade 300 kusov prvého vydania predstavili publiku v Galérii P. Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.

Prezentačný deň spojený  s premietaním filmu Ľubora Patscha o Karolovi Feňvešovi  otvoril vo štvrtok 13. októbra príhovorom riaditeľ galérie Richarda Gregora. Potom nasledovali prvé tóny domáceho25-členného Spevokolu Tatran.

Karol Feňveš bol slovenský akademický maliar a významný umelec, ktorý maľoval prevažne liptovskú krajinu, jej malebné zátišia a mestské zákutia. Potvrdil to tiež Branislav Tréger, primátor mesta Liptovského Hrádku, ktorý ich vyjadril aj v publikácii a v príhovore viac ako stovke zúčastnených obdivovateľov umenia Karola Feňveša (1921– 2015).

O osobnosti Karola Feňveša hovoril v galérii aj autor publikácie Jozef Klement, Miroslav Trepáč z Rotary klubu v L. Mikuláši a manželka Karola Feňveša Judita. Manželka Judita v závere poďakovala všetkým tým, ktorí sa zúčastnili na oživení mena jej manžela publikáciou a filmom a tým, ktorí prispeli nádherným podujatím k uskutočneniu myšlienky pripomenúť si osobnosť Karola Feňveša.

Vo vzťahu k mestu Ružomberok

Pozvanie zúčastniť sa liptovskomikulášskeho večera dostal aj Literárny klub ružomberských spisovateľov a fotografický klub (FK) RK 1924 z Ružomberka. Veď nakoniec 135-stranová publikácia sa zmieňuje o fotografiách a súkromných archívoch Judity Feňvešovej, archívov Základnej umeleckej školy v Liptovskom Hrádku a fotografií Vladimíra Škutu st., Márie Škutovej a nestora historickej ružomberskej fotografie,  Ružomberčana Fedora Polóniho.

Za zmienku v kontexte tohto príspevku z pohľadu Ružomberčanov stojí aj  pripomenutie si 15. stretnutia Rendezvous pod schodmi organizovaného LKRS s moderátorom Radislavom Kenderom, ktoré sa uskutočnilo 30. marca 2017 v Mestskej knižnici na Podhore v Ružomberku. Pani Judita Feňvešová tu bola vtedy prítomná s Annou Ondrejkovou.

Obidve  známe kultúrne pracovníčky na Liptove a na Slovensku. Judita, manželka umelca a maliara K. Feňveša pracovala v Liptovskom osvetovom stredisku, mala blízke kontakty a väzbu s Ružomberkom, s ktorým spolupracovala na kultúrnom poli. (Viac o oboch aktérkach toho stretnutia nájdete v archíve a na webe Spolku slovenských spisovateľov – odbočka Žilina.)

K monografii o Karolovi Feňvešovi

Autor publikácie a zostavovateľ publikácie Jozef Klement tu zachytil všetko podstatné, čo by mal čitateľ vedieť o umelcovi Slovenska, ktorý sa zapísal do dejín Liptovského Hrádku, čo zdôraznil aj primátor Branislav Tréger.  Vydanie publikácie podporili Jozef a Eva Klementovci, manželka maliara umelca Judita, Ester Krutáková Feňvešová a Mesto Liptovský Hrádok.

Literárne príspevkami mapujúcimi život akademického maliara Karola Feňveša, ktorý absolvoval v roku 1955 Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave na oddelení figurálneho maliarstva u profesora Jána Mudrocha sa prihovára k čitateľovi Bohumír Bachratý (K dielu Karola Feňveša), Dušan Bada s nadpisom Karol Feňveš, skryté hodnoty realizmu,  a manželka Judita (Môj manžel, akademický maliar Karol Feňveš).

Z jej pera s rodinnými  fotografiami doby sa dozviete o jej manželovi prechádzajúceho úskaliami neľahkého života, nemocou sestry Zsuziky, tragédiou z druhej svetovej vojny, kde jeho staršia sestra Eva sa z koncentračného tábora v Mathausene nevrátila, či o ostaných okolnostiach jeho života a Malužinej, kde sa Karol Feňveš narodil rodičom Amálii, rodenej Steinbergerovej a otcovi Bélovi Fenyvešovi 29. decembra 1921.

Odkaz zanechal nielen v regióne Liptov

Manželka Judita píše o limitoch, čo mu život nadelil, bol silne náboženský založený, pochádzal zo židovskej rodiny veriacej v Krista ako Mesiáša. Karol Feňveš zomrel 22. novembra roku 2015, pochovaný je v Malužinej, neprial si pohreb s účasťou širšej verejnosti. Bol verný a spoľahlivý manžel a otec dcéry Ester. Okrem maliarskeho štetca mal rád vážnu hudbu a literatúru, keď jeho najobľúbenejším autorom bol Rabíndrahát Thákur, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.

Svoj odkaz a lásku k umeniu  zanechal v Liptovskom Hrádku v roku 1965,  kde založil výtvarný odbor Ľudovej školy umenia a bol jej prvým pedagógom. O tom písal v decembri roku 2015 mesačník Liptovský Hrádok a rovnako i maďarský Hitkőzségi Hiradó. Ak sa čitateľ tohto blogu opýta, prečo aj maďarské periodikum, potom sa v odpovedi dozvie i to, že Karol Feňveš svojich prvých 19 rokov vyrastal a žil v Budapešti.

Monografické dielo Jozefa Klementa ukrýva vo svojich stranách 91 celostranových fotografií diel a obrazov akademického maliara Karola Feňveša. Sú to voskové panely, rôzne kombinované techniky, suché pastely a olejomaľby. K jeho bohatej výtvarnej tvorbe je dôležité pripomenúť kultúrnej obci Liptova realizované návrhy nástenných malieb v Kultúrnom dome vo Svite, v sobášnej sieni v Liptovskej Sielnici, sgrafitá na priečelí Kultúrneho domu v Likavke a vitráže v Dome smútku v Liptovskom Petre.

Marián Mydlo

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.