Ústredná vojenská nemocnica (ÚVN) je koncovou nemocnicou. Znamená to, že je uznaná ako strategická a zabezpečuje štátom garantovanú zdravotnú starostlivosť. Urgentný príjem tu napriek tomu neschválili.
Vládou už schválený materiál z dielne Ministerstva zdravotníctva vyberá z pevnej siete nemocníc tie, ktoré budú musieť mať urgentný príjem a dostanú na to aj extra peniaze. Nemocnice sa po novom rozdelia do troch skupín. Tie s urgentným príjmom II typu a o stupeň nižšie bude I typ. Pomyselnou treťou skupinou budú nemocnice, kde štát urgentné príjmy zriaďovať nebude. Tu patrí zatiaľ aj ÚVN Ružomberok.
Najkvalitnejšie traumacentrá
„Vychádzali sme najmä z geografickej dostupnosti, dostupnosti z hľadiska cestnej infraštruktúry, počtu návštev centrálnych príjmov, resp. ústavnej pohotovostnej služby, počtu hospitalizácií, významnosti na úrovni kraja, či primárnych a sekundárnych akútnych prívozov a sekundárnych odvozov,“ v stanovisku pre Ružomberský magazín zdôvodňuje nezaradenie ÚVN do novej siete Ministerstvo zdravotníctva.
Urgentné príjmy majú byť kvalitatívnou nadstavbou súčasnej ústavnej pohotovostnej služby. V najkvalitnejších urgentoch typu II budú musieť byť tzv. trauma boxy či RTG pracovisko. Minimálne 10 lôžok na JIS, 6 na ARO a minimálne 30 lôžok musí byť pripravených na oddelení úrazovej chirurgie alebo ortopédie. Súčasťou je nepretržitá prítomnosť úrazových chirurgov, ortopédov, anestéziológov či rádiológov. K dispozícií na zavolanie pritom musia byť aj ďalší lekári ̶ špecialisti.
Takýchto špičkových zariadení bude na Slovensku podľa návrhu šesť pre dospelých (Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Nitra, Poprad, Martin) a štyri detské (Bratislava, Košice, Martin, Banská Bystrica). Každé dostane mesačne maximálne 99 300€ na prevádzku.
Ani do I typu
Nižší I typ urgentného príjmu musí mať ambulanciu s lekárom, triediacim pracovníkom a pomocným zdravotným personálom. Taktiež musí byť dostupný sedem dní v týždni bez prestávky. Ministerstvo určilo, že každému z týchto zariadení pôjde mesačne maximálne 26 700€. Zriadené budú v 34 nemocniciach. Z okolitých miest napríklad aj v Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši či Trstenej. Vojenská nemocnica sa ani do tohto zoznamu nedostala.
„Nezaradenie nemocnice do urgentných príjmov I a II typu, nemá žiaden vplyv na ich doterajšie financovanie, a preto nemôže byť nijakým spôsobom likvidačné,“ odpovedá ministerstvo na otázku Ružomberského magazínu.
Priestory pre prijímanie pacientov dovezených sanitkami na urgentný príjem v ÚVN. Foto: autor
Tak, ako doteraz. Ibaže…
Ružomberok, hoci budovu aj priestory už má, nemal oficiálny urgentný príjem ani doteraz. V mnohých nemocniciach, kde má po novom vzniknúť, neexistuje. Chýba aj vybavenie, ako ho novela zákona o zdravotnej starostlivosti definuje. A hoci nariadenie má platiť od 1. januára 2018, mnohé urgenty bude treba kompletne vybudovať. Vo väčšine je tiež potrebné dokúpiť alebo modernizovať vybavenie. Podľa týždenníka Trend ministerstvo zatiaľ nevie, koľko to všetko bude stáť.
Tam, kde urgentné príjmy nevzniknú, musí byť zabezpečená ústavná lekárska pohotovosť tzv. Lekárska služba prvej pomoci (LSPP). Tak, ako doteraz. „Financovanie ústavnej pohotovostnej služby v zdravotníckych zariadeniach, ktoré nebudú súčasťou pevnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti na urgentnom príjme I a II typu bude za rovnakých platobných podmienok ako doteraz, to znamená, že im budú preplácané zdravotné výkony,“ vysvetľuje ministerstvo, ako bude prevádzkovaná pohotovosť napríklad aj v Ružomberku.
Ibaže, práve tento utorok schválil parlament zmenu, podľa ktorej od budúceho leta nebudú pohotovosti v prevádzke nepretržite, ale len do 22:00. Ministerstvo návrh zdôvodnilo tým, že v noci sú pohotovosti málo využívané. V prípade akútnych nočných prípadov sú k dispozícií spomínané urgentné príjmy alebo rýchla zdravotná služba ̶ sanitky.
Ešte je šanca na zmenu
Materiál o nových urgentných príjmoch priamo vo vláde zatiaľ neúspešne pripomienkoval samotný zriaďovateľ ružomberskej ÚVN Ministerstvo obrany. V materiály pritom označuje svoju pripomienku za zásadnú. „Je preto nevyhnutné, aby tak významný a dôležitý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti bol zaradený do pevnej sieti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytujúcich ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme 2. typu,“ uvádza okrem iného Ministerstvo obrany.
Pridalo sa aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré vo svojej pripomienke pre vládu o ÚVN píše: „všetky oddelenia poskytujú zdravotnú starostlivosť aj civilnému obyvateľstvu regiónu Liptova, Oravy a Spiša. S ohľadom na regionálne rozloženie a potreby regiónu a jeho obyvateľov ZMOS požaduje doplniť toto zariadenie do verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“
Vláda tieto pripomienky neschválila, ale tvrdí, že priestor pre ich predloženie bude v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tam pôjde materiál teraz.
Oslovili sme aj vedenie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, čo si o nezaradení do siete urgentných príjmov myslí. Odpoveď bola stručná a rovnaká: „Novela zákona o zdravotnej starostlivosti ešte nie je ani v medzirezortnom pripomienkovom konaní, je preto predčasné sa v tejto chvíli k celej veci vyjadrovať.“
Titulná fotografia: Chirurgický pavilón ÚVN v Ružomberku s heliportom, ktorý bol pripravený za účelom vybudovania urgentného príjmu. Foto: autor
