Webové stránky obcí pod drobnohľadom

Skôr, než fyzicky vkročíme do nejakého mesta či obce, s nimi môžeme nadviazať kontakt kurzorom – na ich webových stránkach. Takúto virtuálnu prechádzku po dolnolitpovských obciach sme si dopriali aj my.

Na webové stránky zvyčajne klikáme s konkrétnym úmyslom. Nájsť potrebný dokument či pozrieť si začiatok divadelného predstavenia. Dôležité je, aby sme sa v stránke nestratili. „Keď na stránku vstúpim, mal by som byť schopný rýchlo a bez väčšej námahy nájsť minimálne odkaz, ktorý ma dovedie k tomu, čo potrebujem,“ vysvetľuje Jaroslav Dvorský zo spoločnosti WeBig.

Funkčnosť a jednoduchosť

Rýchlosť a prehľadná orientácia však nie je na obecných stránkach stopercentne zaručená. „Väčšinou stránky trpia prehltením odkazov. To je ich hlavným nedostatkom. Poskytujú informácie, ktoré by nevyhnutne nemuseli,“ uvádza Dvorský jeden z hlavných negatívov stránok. Princíp „menej je niekedy viac“ platí hlavne dnes, keď sme zavalení informáciami z viacerých kanálov.

Na zbytočný informačný pretlak na stránkach poukazuje aj Július Stančok z firmy Inteli.sk. „V dnešnej dobe už návštevníci nemajú záujem o množstvo modulov. Prioritou je rýchlo nájsť potrebné informácie. Mapy, meniny či predpovede počasia a množstvo odkazov môžu byť síce niekedy užitočné, ale zväčša spôsobujú, že sa návštevník v záplave odkazov ťažko orientuje a má problém identifikovať pre neho potrebné informácie,“ zhodne hodnotí Július Stančok.

Kľúčovými aspektmi sú podľa Dvorského funkčnosť a jednoduchosť. Ak ich web spĺňa, opomenul by aj prípadný zastaraný dizajn. Zjednodušiť by navrhol tiež niektoré priveľmi administratívne pomenovania v menu. „Treba si uvedomiť, že občanom, ktorý niečo hľadá, je aj 18-ročný človek, ktorý sa nie vždy v  terminológii orientuje,“ objasňuje dizajnér. Riešenie vidí v kolónkach typu – hľadáš?/ako vybaviť, ktoré by mohli byť aj graficky znázornené v podobe ikonky inštitúcie.

„Občan záležitosť vyrieši pár klikmi a naozaj má pocit, že niečo vybavuje,“ približuje webdizajnér Dvorský. Ale keď niekoľko minút hľadá v spleti linkov to, čo potrebuje, skôr sa cíti ako človek, ktorý vstúpi do budovy s množstvom dverí a nevie nájsť tie správne.

Osviežením bola v tomto prípade stránka Hubovej. S oboma webdizajnérmi sme hodnotili ešte pôvodnú webovú stránku, aktuálne už má obec novú. Ešte tá pôvodná podľa Dvorského spĺňala trendy webdizajnu a mala skvele rozdelené menu na tri hlavné body – Aktuality, Samospráva a Občan a život. Prepracované menu s prehľadnou orientáciou na stránke vyzdvihol aj Stančok. Na inak pútavej úvodnej stránke mu však chýbali aktuality, ktoré bolo treba hľadať v menu.

Najlepším priateľom na mobile je zoom

Všetky obce v dolnoliptovskom regióne majú svoju webovú stránku. Väčšina siahla po šablóne. V päte stránok sa pravidelne objavuje dodávateľ Galileo či známa hostingová služba WebyGroup. Dobrú stránku však možno podľa Stančoka vytvoriť aj prostredníctvom šablóny, jej použitie automaticky neznamená krok vedľa. Prezerané stránky sa s ňou popasovali rôzne; niektoré lepšie, iné menej.

„Je škoda, že pokiaľ občan mobilom zájde na stránku svojej obce, pretože potrebuje niečo zistiť alebo vybaviť, väčšina stránok sa neprispôsobuje mobilným zariadeniam úplne ideálne,“ pomenúva Stančok ďalšiu slabinu. Ak sa aj prispôsobia, obsah stránky je oproti plnej verzii výrazne oklieštený.

Potrebu responzívnej stránky, teda takej, ktorá sa prispôsobí rozmeru obrazovky, či už na mobile alebo tablete, zdôrazňuje aj Dvorský. Argumentuje tiež vysokým percentom používateľov, ktorí využívajú internet v mobile. Ak skúsia načítať stránku na mobile, v mnohých prípadoch sú odkázaní na zoomovanie. A to môže človeka od dlhšieho pobytu na stránke odradiť. “Superschopnosťou” reponzívnosti disponovala iba stránka Hubovej.

Vo všeobecnosti môžeme vytknúť „neaktuálne aktuality“, nefunkčné odkazy, chýbajúcu, prípadne slabo riešenú podporu stránky pre zrakovo postihnutých (čo je povinnosť pre samosprávy vyplývajúca zo zákona) či absentujúcu aktualizáciu.

Duplicitné menu a jazykové verzie, kde jedna nefunguje vôbec a druhá je v podobe automatizovaného prekladu, tiež znižuje pomyselné skóre stránok. Závažnejším nedostatkom sú niektoré nezabezpečené stránky certifikátom SSL, čo by podľa Stančoka malo byť už štandardom. Výhrady však neplatia pre všetky ružomberské obce, niektoré idú príkladom.

„Formulár, ktorý je celkom trendom a mohli by ho obce poskytovať, je možnosť odoberania newslettru – emailu, ktorý poskytuje prehľad noviniek a aktualít,“ hovorí Dvorský. Poskytujú ho napríklad Liptovské Sliače.

Existujú aj iné formy komunikácie občanmi s obcou, ktoré našich dvoch odborníkov milo prekvapili. SMS s aktuálnymi oznamami môže pípnuť obyvateľom Hubovej, mobilné aplikácie používajú viaceré obce. Likavka má hneď dve. Tá aj s obcou Švošov umožňuje opätovne si vypočuť hlásenia obecného rozhlasu.

Mobilnú aplikáciu využíva len zopár obcí. V Ružomberku jej zriadenie mešká už dva roky

Príležitosť, nie len zlá povinnosť

„Obce majú obmedzený rozpočet a často musia riešiť omnoho prioritnejšie záležitosti ako webovú stránku. Niekde nemajú v dobrom stave chodníky, riešia kanalizáciu,“ konštatuje chápavo Stančok.

Aj tak by však na web nemali zanevrieť, ale vidieť v ňom užitočný nástroj. „Web ako taký by obce mali vnímať skôr ako príležitosť na prezentáciu pred turistami a na uľahčenie života svojím občanom, nie ako nepríjemnú povinnosť,“ mieni Stančok, podľa ktorého má Liptov v oblasti cestovného ruchu obrovskú perspektívu.

Hoci sú na úradoch ľudia, ktorí možno nie sú technicky na vysokej úrovni a majú aj inú pracovnú náplň, dôležitá je iniciatíva. „Možno stojí za to komunikovať trocha viac s dodávateľmi redakčného systému webu a zistiť, či nemajú nárok na aktualizácie alebo služby v rámci poplatkov, ktoré pravdepodobne každoročne za weby platia,“ uzatvára Stančok.  Aj s menším rozpočtom tak môžu vyťažiť maximum.

Článok bol v pôvodnej verzii publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 5/2019.

Titulná stránka – webová stránka obce Martinček

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.