Letné počasie zaznamenávalo v tom čase teploty do 34 stupňov Celzia, podobné tým dnešným na Slovensku.
Dnes už bežne neexistujú fotografie z onej odpoludňajšej nešťastnej udalosti ako sa to zdôvodňovalo, tvrdilo , či pertraktovalo, že požiar vznikol od sklenenej strechy sústredením ohniska lúčov na bavlnený prach nachádzajúci sa na strojoch. A k tomu ešte styk s olejom a levická pradiareň otváraná úradne spolu s celým závodom 04 s dátumom 12. decembra 1970 sa tak stala štatistickým objektom čsl. požiarnych havárii.
Známa 700 miliónová investícia, ktorá začala prvými prácami v roku 1966 tak o 10 rokov neskôr prišla požiarom o 126 bezvretenových dopriadacích strojov KXB ( na vstupnej fotografii blogu), 12 preťahovacích , 4 zosukovacie a jeden združovací stroj. V pradiarni zhoreli aj kancelárie a iné textilné polotovary. Levické a iné protipožiarne
zbory z okolia zápasili s červeným kohútom do pondelka rána 28. júna.
Tak je to čierne na bielom i v knihe Textilka – Sto rokov textilnej výroby v Ružomberku z roku 1994 od jej autorov Stanislava Chytku, Eduarda Stana, Mariusa Korčáka a Jozefa Hýroša . Bývalý spracovateľský textilný boom 70tych rokov 20 storočia z tejto republiky už pred viac ako desaťročím z nej dávno odišiel.
„Buď pozdravená, práca – Rozprávanie o statočnosti“ keď ešte nikto netušil, že sa po rokoch od bézetvilky osamostatní a v polovici 80-tych rokov sa z nej stane Levitex š.p., je publikácia, ktorú zostavili Ružomberčania Jozef Gulička a Eduard Stano v roku 1971. O fotografie sa vtedy postarali Ladislav Frolo, Michal Gánovský a Imrich Murin.
V čase rozpadajúcich sa múrov ružomberskej textilky a obzvlášť objektu tretej pradiarne – nemého svedka „Nulajednotky“ nelahodiacemu oku pohľadu zo železničného vagóna prechádzajúcom pri neexistujúcom Texicome , zostali vety a fotografie z tejto 117 stranovej publikácie. Osoby ,ktoré o práci písali ,už nie sú medzi živými textilákmi.
A tak nostalgicky k vtedajšej levickej „nulaštvorke“ napísal takýto text aj bývalý šéfredaktor Ružomberského hlasu Eduard Stano. A ani tej už dnes ku Bratke 5 neexistujúcej, kde zhorenú pradiareň vtedy za niekoľko mesiacov znova na nohy postavili a strojove obnovili.
„ Do roku 1966 ružomberskí textiláci zaznamenali pri industrializácii Slovenska veľké úspechy. Už na inom mieste sme spomínali, že zásluhou Bavlnárskych závodov V.I. Lenina vyrástli úplne nové závody v Nižnej, Mokradi, Liptovskom Mikuláši. Organizačné skúsenosti BZ VIL sa však prejavili aj pri modernizácii závodov v Kežmarku, Revúcej, Bratislave.
Už len tento výpočet by stačil na to, aby vzbudil úctu a uznanie a aby sa o ružomberskej textilke mohlo povedať, že pri spriemyselňovaní Slovenska urobili jej pracovníci obrovský kus statočnej práce a vytvorili diela veľkého významu a dosahu. Máloktorý priemyselný podnik na Slovensku, ale i v celej Československej socialistickej republike, sa môže pochváliť takouto bilanciou činnosti. A predsa ani vymenované investičné akcie nie sú posledným slovom BZ VIL …“
Pre pamätníkov 50-ročného publikačného retra tej doby „textilnej“ a mimochodom aj s nadchádzajúcim 3. júlom, taktiež spomienkou ostáva i požiar bieliarne v zošľachťovni z roku 1985 v n.p. BZ VIL Ružomberok.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
