Aj morská soľ je prachová častica a dýchame ju radi

Na komplexnejšie merania, napríklad aj prachových častíc a zapáchajúcich látok, chýbajú meteorológom ľudia, peniaze, ale aj normy a zákony, hovorí vedúci Odboru monitorovanie kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler.

V rozhovore sa dozviete:

  • ako by sa dal zmerať vplyv vodnej pary na rozptylové podmienky nad mestom,
  • prečo SHMÚ neupozorňuje pred zvýšenou koncentráciou látok PM2,5,
  • že v Ružomberku by bolo potrebné začať merať benzo(a)pyrén,
  • či by sme mali nosiť rúško nielen kvôli korone, ale aj kvôli prachovým časticiam,
  • odporučenie pre Ružomberčanov pre zlepšenie kvality ovzdušia.

Pri popise problému Ružomberka s ovzduším vždy začína argumentácia konštatovaním, že je v uzavretej kotline, z troch strán obkolesený pohoriami. Je v tomto Ružomberok špecifický?

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Mesto je v kotlinovej polohe, ale to je aj Banská Bystrica, Horehronie, Martin, Krompachy, čiastočne Zvolen a mnohé ďalšie.

Čo sa v tej kotline deje, keď máme často zvýšený smog?

V kotlinách sú priemerne nižšie rýchlosti vetra. Neraz aj bezvetrie. Sú náchylnejšie na inverzie teploty vzduchu.

Mnohí poznajú inverziu len z turistiky, na horách je pekne, v nížinách škaredo. Povedzme si, ako to ovplyvňuje ovzdušie?

Ak je hore teplejšie, jasno a dolu chladnejšie, často hmlisto alebo zamračené nízkou oblačnosťou, tak ten vzduch zospodu nestúpa a nepremiešava sa s tým, ktorý je vyššie. A keď sú okolo hory, tak pôsobia ako steny hrnca. Inverzia je pokrievka na tom hrnci. Vzduch je tu teda uzatvorený. Prichádzajú emisie z dopravy, kúrenia, priemyslu, a keď to istú dobu trvá, tak koncentrácie znečisťujúcich látok narastú, lebo emisie sa nerozptyľujú.

To znamená viac smogu?

Keby sme mali rovnako veľké emisie, teda množstvo vypustených škodlivín napríklad z áut, rodinných domov alebo továrne, v Bratislave a Ružomberku, bude to mať výraznejší dopad na situáciu s kvalitou ovzdušia v Ružomberku.

Vieme technologicky prekonať inverziu?

Museli by ste zohriať vzduch pri zemi na väčšiu teplotu, ako je vyššie. Alebo mať nejaké obrovské ventilátory a tie by prefúkali kotlinu. To sú energeticky veľmi komplikované záležitosti.

Mondi vypúšťa vodnú paru, ktorá je z podstaty, ako ju poznáme, neškodná. V meste sú otázky, či nemôže práve vodná para znásobovať inverziu? Pomáhať tej pokrievke na hrnci, aby tu všetok ten smog držala.

Toto je vec, ktorú by bolo treba zmonitorovať. My to zatiaľ v Ružomberku nerobíme. Nie je to štandardný postup, ktorým by sme sa zaoberali.

Takže sa dá zmerať vplyv pary na rozptylové podmienky v meste?

Z fyzikálneho hľadiska je na vyparenie vody potrebné dodať teplo (skupenské teplo vyparovania) a toto sa odoberie povrchu, z ktorého dochádza k výparu. Aj povrch nášho tela sa takto ochladzuje, keď sa z neho odparuje pot. Keď už je para vo vzduchu a dôjde ku kondenzácii na kvapôčky vody, tak sa teplo uvoľňuje. Dôležité je, kde kondenzácia prebieha.

Ak pri zemskom povrchu, tak sa zohrieva spodná vrstva a dochádza k tomu, že sa inverzia zoslabuje, lebo teplotne sa vyrovnávajú spodné vrstvy atmosféry s vyššími. Pokiaľ by dochádzalo ku kondenzácii vo výške, napríklad kilometer nad povrchom, tak v takom prípade by sa inverzia zosilnila.

A kde prebieha v prípade Ružomberka?

To práve nevieme. Museli by sme špeciálne merať teplotu a vlhkosť vzduchu v jednotlivých výškových hladinách nad povrchom.

Vo východnej polovici mesta, kde sú papierne, napríklad častejšie sneží. Hovoríme, že to je Mondi sneh. Prečo to vzniká?

To je tá vodná para, ktorá niekde v zimnom období kondenzuje. Buď na kryštáliky ľadu alebo na kvapôčky vody. Ale museli by sme to kvalifikovane zmerať, kde k tejto premene dochádza.

Ružomberok od začiatku roka dominuje v počte upozornení a výstrah pred smogovou situáciou. Je to tu s inverziou horšie, ako inde na Slovensku?

Tento rok bol možno Ružomberok viackrát vyhlásený ako Jelšava, ale ak by sme zobrali posledné roky, tak Jelšava je na tom určite horšie. Ružomberok by bol druhý.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

My ale nevieme, či to niekde inde na Slovensku nie je ešte horšie. Máme 38 staníc. Smog predstavuje problém aj v Martine, Žiline, Hnúšti, Krompachoch, Banskej Bystrici alebo sem-tam v Prešove či Košiciach. Väčšina z týchto miest nich je v kotlinových polohách. Ale my napríklad nemáme stanicu na Horehroní a v mnohých iných lokalitách. Nevieme presne, aký je tam vzduch.

Smogový varovný systém SHMÚ je nastavený pre štyri látky: prachové častice PM10, SO2 – oxid siričitý, NO2 – oxid dusičitý a ozón. Prečo práve tieto?

Ozón je škodlivina, ktorá vzniká chemickými reakciami uhľovodíkov, CO a oxidov dusíka za prítomnosti slnečného žiarenia. Všetky tieto látky emituje doprava. Oxidy dusíka vznikajú pri spaľovaní – áut, teplární, domácností a podobne. Za ostatné tri roky sme aktivovali varovný systém len kvôli PM10 a ozónu.

V grafoch a tabuľkách vidíme, že meriate aj prachové častice PM2,5. Prečo pred ich koncentráciou nikdy neupozorňujete?

Pretože smogový varovný systém nie je pre PM2,5 nastavený. Ony nemajú stanovený denný limit. PM10 má limit 50 mikrogramov na m3. Takýchto dní môže byť ročne maximálne 35. Ak ich je viac, považuje sa denný limit za prekročený. Ak sa to stane, oblasť je zaradená medzi oblasti riadenia kvality ovzdušia.

Prečo nie je varovný systém a limit na PM2,5, keď sú pre organizmus a zdravie človeka zrejme nebezpečnejšie?

Sú nebezpečnejšie. Dostanú sa hlbšie do pľúc. Ale takto je nastavená legislatíva na Slovensku a ona vychádza z európskej legislatívy. Pre prachové častice PM2,5 nie je okrem denného limitu stanovený ani informačný a výstražný prah pre vyhlasovanie smogu. Tieto častice tvoria 70 až 80 percent prachových častíc PM10.

Teda, ak upozorňujete pred zvýšenou PM10, zvýšená je aj PM2,5?

Áno. Ľahko si to odsledujete na našej stránke.

Pre Ružomberok a Likavku je od roku 2013 vypracovaný Akčný plán pre zabezpečenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia. Vydal ho Obvodný úrad v Žiline a stanovuje limity pre PM10 – 50 mikrogramov a aj PM2,5 – 28 mikrogramov. Ako to je možné?

Nejako si zvolili hranicu 28 mikrogramov na m3 a vtedy sa zaväzujú nejako konať. Ale nevyplýva to z legislatívy. Tento akčný plán znamená, že Ružomberok je riadenou oblasťou kvality ovzdušia. Mal by hovoriť, čo je potrebné urobiť, ak sú zvýšené koncentrácie prachových častíc.

Viete, čo a kto každý sa podieľa na vzniku prachových látok?

Kolegovia modelujú kvalitu ovzdušia. Zbierame podklady zo zdrojov znečisťovania ovzdušia a modelujeme vývoj koncentrácií počas roka a tiež podiel jednotlivých skupín zdrojov na probléme. Toto robíme v oblastiach s riadenou kvalitou ovzdušia. Výsledky posúvame okresnému úradu v sídle kraja, kde vypracovávajú program na zlepšenie kvality ovzdušia. Podobný je aj ten akčný plán, ktorý spomínate.

Ale modelovanie nie je výskum, kde analyticky zisťujete, čo tvorí ten prach, mýlim sa?

Sú dva prístupy. Ten, ktorý robíme my, kde z databázy Národného emisného inventarizačného systému získame všetky emisie z veľkých a stredných znečisťovateľov. Vieme, koľko sa u vás ročne vypustí emisií. Máme zrátané prejazdy áut cez Ružomberok. A poznáme aj vysoké počty rodinných domov, ktoré sa v poslednom sčítaní v roku 2011 priznali, že kúria tuhým palivom.

Čo vyplýva z tohto modelovania?

Máme urobené akoby pomyselné štvorce v teréne, kde máme rodinné domy, dopravu, priemysel – tisícky emisných zdrojov. Neustále modelujeme a vypočítavame superpočítačom na SHMÚ na základe vstupujúcich emisií koncentrácie znečisťujúcich látok. Počítame aj, ako sa hýbu vzhľadom na meteorológiu, počasie a inverziu. Z tohto nám vychádza, že kombinácia lokálnych kúrenísk a dopravy je najväčší problém Ružomberka.

A čo priemysel? On sa na kvalite ovzdušia nepodieľa?

Pokiaľ sa stále bavíme o prachu, tak zanedbateľne. Na Slovensku sme dokázali identifikovať malý vplyv priemyslu na kvalitu ovzdušia len vo Veľkej Ide pri Košiciach. No aj tam mali lokálne kúreniská väčší vplyv.

Nebolo by lepšie reálne meranie a analýza vzoriek toho prachu? Pred piatimi rokmi to na objednávku Mondi SCP urobil Jiří Bílek z Technickej univerzity v Ostrave. Lenže aktivisti, a teda aj časť Ružomberčanov, volá po nezávislom meraní. Napríklad od SHMÚ.

To je ten druhý prístup. Chemická analýza vzoriek prachu. Sú markery, ktoré hovoria o tom, či môže byť prach zo spaľovania dreva, splodín áut a podobne. Vedel by som si to predstaviť, ale je to náročná forma, ktorej sa v SHMÚ zatiaľ nevenujeme. Potrebujeme na to lepšie vybavené laboratóriá, aby sme to mohli hodnoverne zisťovať.

V PM10 je množstvo rôznorodých látok a časť z nich je aj užitočných. Napríklad, ak idete k moru, vo vzduchu často cítite soľ. Morská soľ je tiež súčasťou PM10. Drobné kryštáliky soli, naopak, dýchame radi. Lebo sú neškodné a prospešné pre zdravie.

Je pravda, že na látky PM10 sa môžu naviazať aj iné, zdraviu škodlivejšie, ba až jedovaté látky?

Napríklad na sadze sa dokážu naviazať rôzne karcinogénne látky, ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní. Napríklad benzo(a)pyrén. A to je obrovský problém. V Ružomberku sa zatiaľ benzo(a)pyrén nemeria. Určite by to bolo potrebné.

Aktivisti z OZ Za zdravý Ružomberok požadujú rozšíriť v meste merania aj o zapáchajúce a rôzne chemické látky. Spomínajú aj benzo(a)pyrén, chlórové zlúčeniny a podobne. Je to možné?

My benzo(a)pyrén v rámci Slovenska meriame na ôsmich staniciach. Odoberáme čiastočky prachu na filter. Okamžitý výsledok však nie je známy hneď, ale zachytený prach sa musí analyzovať v laboratóriu.

Prečo to nikde nezverejňujete?

V ročných správach o kvalite ovzdušia to nájdete.

Čo látky, ktoré zapáchajú? V Mondi sú to takzvané TRS (totálna redukovaná síra), ktoré sú veľmi nepríjemné, keď uniknú do ovzdušia. Sú rôzne názory, či sú bezpečné a v akej koncentrácii už nie. Prečo ich SHMÚ nemeria?

Sú plynné látky, pre ktoré nie je v našej ani európskej legislatíve stanovený limit. Nemáme preto povinnosť ich monitorovať.

Treba si tiež uvedomiť, že monitorovanie je veľmi finančne náročné. Jedna monitorovacia stanica kvality ovzdušia stojí rádovo 200-tisíc eur. Jeden analyzátor v nej desiatky tisíc eur. Za posledných desať rokov obnovujeme stanice len z peňazí Európskej únie. Všetky kapitálové výdavky sú u nás len z eurofondov. Štátny rozpočet prispieva na réžiu – platy a prevádzku. Preto si nemôžeme dovoliť monitorovanie nad rámec toho, čo je v legislatíve určené.

Bolo by treba TRS látky podľa vás monitorovať?

Určite by to bolo na výskumné a vedecké účely zaujímavé. Ale celoslovensky určite nie. To nemá opodstatnenie.

Mondi SCP meria tieto TRS látky vo vlastných staniciach. Oni do toho investovali a vy ich zverejňujete na svojej stránke.

Áno, to je môj cieľ. Rovnako US Steel, Slovnaft, Duslo Šaľa alebo Slovenské elektrárne majú svoje stanice a chceli by sme aj údaje z ich staníc zverejňovať.

Ale tým, že SHMÚ zverejňuje merania súkromných firiem, ktoré merajú sami seba, tak ľuďom hovoríte, že tým meraniam veríte. Veríte im?

Tie meracie stanice nespravuje Mondi alebo Slovnaft. Profesionálnu starostlivosť má iná firma. Prevádzkovateľ častokrát ani nemá vstup do tej stanice. Prístroje musia byť kalibrované, mať vykonané funkčné skúšky a o tom sme vždy informovaní, že kedy sa to vykonáva a s akým výsledkom.

Rozumiem, že v Ružomberku je nedôvera voči tomu, čo monitoruje veľká firma. Rovnako to zažívame aj v Bratislave-Rovinke. Zhruba 300 metrov od stanice Slovnaftu máme mobilnú meraciu stanicu, pretože ľudia tej súkromnej neveria. Meriame súbežne a tie čísla sú viac-menej totožné. Chceme presvedčiť ľudí, že tu nie sú diametrálne rozdiely a zásahy do meraní, ani od veľkých firiem. V najbližších mesiacoch sa to podľa môjho názoru v tomto bratislavskom prípade dokáže.

V Ružomberku je tiež mobilná stanica. Z Námestia Andreja Hlinku ste ju vo februári presunuli do Bieleho Potoka. Prečo?

Chceme zachytiť časť vykurovacej sezóny medzi rodinnými domami. Uvažujeme však, že ju dáme aj na Tatranskú cestu, blízko tej, ktorú prevádzkuje Mondi SCP. Zdá sa nám, že tá ich môže zachytávať až príliš emisie pochádzajúce z dopravy na priľahlom parkovisku.

Nemôžeme na Slovensku zaviesť meranie TRS látok, ale aj ďalších spomínaných látok, aj napriek tomu, že Európa nepozná limitnú hodnotu? Napríklad si po debatách odborníkov určiť vlastný limit?

Ja sám by som sa nepasoval za odborníka na tieto ostatné látky. Neviem, koľko odborníkov by sme našli v rámci Slovenska. Nie je jednoduché zodpovedne určiť vplyvy na ľudské zdravie a koncentráciu, od akej je daná škodlivina nebezpečná.

Potrebujeme tiež získať prostriedky na to, aby sme kúpili analyzátor a pokusne monitorovali TRS látky. A tiež by sme potrebovali aj personálne posilniť, ak by sme mali zvýšiť množstvo a druh meraní.

Váš niekdajší kolega Peter Jurčovič povedal v priamom prenose TV JOJ pred dvomi či tromi rokmi, že kvôli inverzii a smogu by v živote nechcel bývať v Ružomberku. Čo si o tom myslíte?

Pán Jurčovič vyšiel zo SHMÚ, ale v súčasnosti je súkromná firma. Má právo povedať si, čo chce, ale ja osobne by som sa takto nevyjadril. Sú lokality, ako Jelšava, ktoré sú na tom horšie. A ďalšie lokality detto, len o nich nevieme, lebo tam nemáme monitorovacie stanice.

Ak tu máme zvýšené koncentrácie PM10 – tento rok bola v jednu hodinu na úrovni 264 mikrogramov – a zrejme aj PM2,5 a ľudia s tým v prvej chvíli nič nemôžu urobiť, kde je hranica, že by ste odporúčali nosiť masku alebo respirátor?

Treba sledovať náš graf a hodinové koncentrácie na webovej stránke shmu.sk. Nielen upozornenia a varovania. Tam verejnosť vidí aktuálny stav ovzdušia. Máme to aj graficky odlíšené. Aj počas vyhlásenej smogovej situácie nie je rámci dňa rovnako zlá situácia. Najvyššie koncentrácie bývajú spravidla večer medzi 20. hodinou a polnocou.

Ľudia sa pozrú a uvidia tam červenú. Je nejaké číslo, limit, kde by ste im odporučili dať si rúško?

Sme rozdielni, každý je inak citlivý na znečistenie. Každý musí pozorovať sám seba, poradiť sa s lekármi, kto, ako a čo znáša a podľa toho sa prispôsobiť. Aj pri nízkej hodnote môže byť niekto, komu to bude vadiť. Ale aby som kvantifikoval, na čo sa pýtate: pre citlivých ľudí je 100 mikrogramov PM10 na meter kubický určite dosť a kvalitné ochranné rúško alebo respirátor by mu mohol pomôcť.

Aké opatrenia by ste vy ako odborník odporučili Ružomberku?

Osvetu. A nielen, keď je smogová situácia. Ľudia musia prejsť na dokonalejšie spaľovanie. Bez odpadu, drevotriesok, handier, horľavých tekutín, plastov. Kúriť len drevom, ktoré je dôkladne, aspoň dva roky vysušené. Poznať správnu kúrenársku prax. Teda vedieť, ako správne kúriť. Návody sa dajú ľahko nájsť. A tiež vymeniť staré kotle za nové. No a mať zateplené, nové okná, dvere, aby teplo neunikalo. Emisie prachových častíc budú ďaleko nižšie.

Ale to je len v oblasti kúrenia. Čo doprava?

Určite zametanie ulíc. Ale poriadne, na mokro, zmývať prach, aby sa znova nezvíril z ciest do ovzdušia. Teraz ide jar, vozovky budú suché, ale nepozametané. Vtedy je najväčšie riziko zvírenia prachu z ciest.

Ružomberok môže vyhlásiť aj nízkoemisnú zónu. Keď je zle, nemal by to spraviť? Lebo súčasné VZN, ktoré má v tejto oblasti, dovoľuje všetko.

Neviem si to predstaviť, keď vám ide tranzit cez mesto. Nemôžete ho zastaviť. Možno keď už bude diaľnica, ale potom budú aj PM10 nižšie.

Kto je Martin Kremler

Desať rokov pôsobil ako pedagóg na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde predtým aj študoval. Od roku 2011 pracuje ako meteorológ – špecialista na životné prostredie. V súčasnosti je vedúci Odboru monitorovanie kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu. Je ženatý, má dcéru a syna.

Titulná fotografia – Martin Kremler.  Foto – autor.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.