Aké tajomstvá skrýva najväčšia hradná zrúcanina na Liptove?

Slúžil ako väzenie, zaujal filmárov a pár veršov mu venoval aj jeden z najznámejších slovenských básnikov, ktorý svojím Mor ho! potrápil nejedného školáka. Po nociach ho strážila čierna pani a verný sluha. Hrad Likava.

Slnečné letné dni prinášajú aj smutné pohľady na teplomer. Niekto si hľadá cestu k vode, iných láka les. Jedna z lesných ciest vedie aj k najväčšiemu hradu Liptova. Zrúcanina hradu Likava sa nachádza dva kilometra od Ružomberka v katastri obce Likavka.

Zaujal aj umelcov

Od zastávky, ktorá nesie meno hradu, stačí prejsť pár metrov a značky navedú na správnu cestu aj nových návštevníkov obce. Po pár metroch lesného chodníka prekrýva príjemný lesný vánok hluk nákladných aut. Cesta na hrad totiž vedie popod stavbu diaľnice.

V momente, keď si budete myslieť, že ste sa nadobro stratili, vás tabuľka v kope kamenia nasmeruje znova na úzky chodník smerom k lesu, ktorý ponúka príjemné schladenie. Cesta je miestami veľmi úzka, ale veľmi rýchlo vás dovedie k hradu, ktorý bol cisárskym vojskom v roku 1670 značne poškodený.

„Z Likavy, zo zámku, junák väzeň hľadí. Či Tatra už kopnie? Či sa háj už mladí?“ Týmito veršami začína Samo Chalúpka báseň Likavský väzeň. Za jej hlavného hrdinu býva označovaný Jánošík. Koncom 17. storočia síce hrad Likava slúžil ako väzenie, ale v skutočnosti tam Jánošík nemohol byť väznený.

„Ľudia sa na to často pýtajú,“ potvrdzuje správca hradu Likava Pavol Lofaj. „On tu ale nikdy nebol väznený, pretože v roku 1707 bol hrad podpálený a zničený na príkaz Františka II. Rákociho a Jánošíka chytili a popravili až v roku 1713.“

Hrad zaujal aj filmárov. V roku 2010 sa na Likave natáčala rozprávka Orest z rodu čarodejníkov. Rozprávka o tom, že vo svete ľudí aj vo svete čarodejníkov je najmocnejším čarom láska, nebola jediným filmom, ktorý na tomto mieste vznikol.

„Natáčalo sa tu aj pár záberov z českého filmu Jak se krotí krokodýli. A pred šestnástimi rokmi tu bol natočený film Nič nekrváca večne, ktorý nakrúcali amatéri,“ spomína Lofaj.

Súčasný stav a vyhliadky do budúcna

Ak sa vyberiete na hrad, prezrieť si budete môcť len časť zrúcaniny. Sprístupnené sú nádvoria dolného hradu a expozície dejín v Hunyadyho veži. „Vzhľadom na permanentne neuspokojivý stav ďalších súčastí hradu a hradného brala a platnú legislatívu, je podstatná časť hradu pre návštevníka stále, bez akéhokoľvek prerušenia, dlhodobo uzatvorená,“ ozrejmil vedúci historického oddelenia Liptovského múzea v Ružomberku Karol Dzuriak.

V Hunyadyho veži sa nachádzajú repliky dobového nábytku, mučiareň a informačné tabule, ktoré odhaľujú históriu hradu. Veža v rokoch 2004 – 2006 prešla rekonštrukciou z finančných prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorý je zriaďovateľom hradu. V súčasnosti plánuje ŽSK investovať 500-tisíc eur na obnovu objektu hradu.

„O výške finančných prostriedkov musí rozhodnúť zastupiteľstvo a pravdepodobne budú súčasťou návrhu rozpočtu na rok 2020. Pri financovaní revitalizácie hradu sa predpokladá kombinácia župných a grantových prostriedkov. Rekonštrukcia by sa mala realizovať po etapách,“ povedala hovorkyňa kancelárie predsedníčky ŽSK Martina Remencová

„Do obnovy hradu bude možné pri renovačných prácach ďalej postupovať v zmysle platnej koncepcie – zámeru obnovy a pamiatkového využitia hradu Likava, spracovaného Ing. arch. Janovskou a jej kolegami v období 2007 – 2010,“ doplnil Dzuriak.

Podľa vypracovaných plánov je rekonštrukcia rozdelená na tri etapy. V prvej časti sa plánujú dokončovacie práce na už prístupných častiach dolného hradu, v druhej na objektoch severného a južného paláca a v tretej na objekte východného paláca – delovej veže.

„Podľa aktuálnej potreby, naliehavosti a vývoja stavu hradnej architektúry a hradného brala, bude prebiehať sanácia najohrozenejších častí hradu alebo hradného brala. Takáto situácia v posledných rokoch nastala napríklad pri hradnom brale, ktoré si ako najohrozenejšie na Slovensku vyžiadalo prednostný zásah,“ priblížil Dzuriak.

Našich 10 dolnoliptovských naj

Aj Likava má svoje povesti

O dcére niekdajšieho hradného pána Jána Kružiča sa hovorí ako o likavskej čiernej pani. „Helena bola na rozdiel od svojho otca veľmi dobrá k podaným aj deťom. Jej otec bol veľmi krutý. Väznili ho v Dalmácii, kde zomrel za krutosť, pretože mal aj iné panstvá, v ktorých sa správal veľmi zle,“ ozrejmil Pavol Lofaj.

Keď sa Helena vydala, za krátko ovdovela a po zvyšok života nosila čierne šaty. Po jej smrti sa zjavoval na hradbách duch zahalený v čiernych šatách.

Legenda hovorí aj o duchovi zabitého služobníka, ktorého popravil hradný pán, keď s ním zakopal poklady zo strachu pred cisárskym vojskom. Duch podľa povesti stráži poklady pred každým, kto by sa ich snažil nájsť. Skutočnosť je však iná.

„Poklady boli v roku 1670 vykopané. Hrad bol obliehaný cisárskymi vojskami. Murári, korí poklady zamurovali, vyzradili pod hrozbou mučenia veliteľovi cisárskych vojsk, kde sa nachádzajú a všetko bolo odvezené do Viedne,“ vysvetlil Lofaj.

Počas tohtoročnej letnej sezóny Liptovské múzeum nepripravuje na hrade žiadne podujatie pre verejnosť. Počíta sa len so štandardnou prevádzkou. Pred pár rokmi sa ale v júli uskutočňovali na hrade a amfiteátri pod ním Likavské hradné dni.

„Vzhľadom na výstavbu diaľnice a z toho plynúce bezpečnostné riziká Liptovské múzeum v Ružomberku v posledných rokoch upustilo od organizovania takého veľkého podujatia pre verejnosť, akým boli Likavské hradné dni, ktoré nadväzovali na staršiu tradíciu Likavských hradných slávností,“ objasnil Dzuriak.

Hrad je pre verejnosť otvorený od júna do 15. septembra každý deň od 9. do 17. hodiny. V druhej polovici septembra bude otvorený o dve hodiny kratšie.

Dominik Veľas, autor je študent žurnalistiky na Katolíckej univerzite

Foto – autor

Článok bol publikovaný v čísle 6-7/2019.

Vyšlo letné dvojčíslo Ružomberského magazínu

RK MAGAZÍN je nezávislý spravodajský portál, ktorý informuje o aktuálnom dianí v meste a okrese Ružomberok. Súkromné vydavateľstvo R PRESS vydávalo do konca roka 2022 aj mesačník RK MAGAZÍN, ktorý vychádzal v tlačenej podobe. Ponúkal čítanie magazínového typu o ľuďoch, udalostiach a zaujímavostiach v regióne dolného Liptova. Väčšinu článkov nájdete aj na webe rkmagazin.sk.