V Liptovskej Lúžnej si zaplesali v krojoch

Na prvom ročníku krojovaného plesu sa to nehmýrilo len lúžňanskými krojmi. Zavítali sem aj obyvatelia neďalekých obcí, naskytol sa pohľad na šarišský či východniansky kroj, cestu na dolný Liptov merali aj Poliaci.

Samotná organizátorka Ivana Veselovská z Liptovskej Lúžnej, pôvodom Žilinčanka, hostí privítala v kroji po svojej starej mame, ktorá pochádzala z obce Lutiše pri Terchovej.

„Ušila ho po roku 1940, je trošku iný ako klasický terchovský, keďže stará mama chodila brigádovať do Hurbanova a čerpala inšpirácie od žien, ktoré boli z rôznych kútov Slovenska,“ prezrádza 31-ročná Ivana.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 
Organizátorka Ivana Veselovská.

„Musím podotknúť, že s maminou sme ho žehlili asi dve hodiny,“ usmieva sa, rozprestierajúc tmavú plisovanú sukňu. „Naši predkovia síce nemali také vymoženosti ako máme my, no dokázali z mála vytvoriť veľa. My sme už spohodlneli a zleniveli.“

Zohraná partia

Prvého ročníka krojovaného plesu sa zúčastnilo viac ako sto hostí rôznych vekových kategórií. „Mnohí ľudia majú kroje doma, no nemajú toľko možností ich prevetrať,“ približuje, čo stálo za myšlienkou prípravy plesu organizátorka Ivana.

„Vždy ma inšpirovala truhlica mojej starej mamy – tie farby a materiály, ktoré ukrývala. Keď som si kedysi zisťovala užitočné informácie o krojoch, všimla som si, že staré mamy o nich hovoria s veľkou hrdosťou a s niekdajším životom na dedine sa im spájajú veľmi príjemné spomienky. Radosť z tradícií by som rada oživila aj u nás v obci,“ dopĺňa.

(Ne)tradičný ples zožal veľký úspech. Šikovným miestnym ženám, ktoré sa na jeho príprave podieľali, nič neuniklo. Mysleli na ľudovú výzdobu, jedlá, kvalitnú muziku, bohatú tombolu, tematicky ladený program aj fotokútik.

Hlavnou cenou v tombole bol mužský kroj z dielne miestnej obyvateľky Martiny Kasančíkovej. „Kroje som začala šiť, keď sa mi narodili deti. Je to druh odevu, ktorý len tak ľahko nezoženiete, a tak som sa do toho pustila sama. Predtým som bola folkloristka, takže viem, ako má náš kroj vyzerať. Na internete to nenájdete,“ sumarizuje.

Pani Martina na ples zabezpečila aj sladké dobroty. „Pripravila som buchty, štrúdle, suché koláčiky. Tieto dni som trávila hlavne pečením.“

Keď si dvaja rozumejú

Na svoje si však prišli aj tí, čo sa nevedia dojesť mäsa. Na preplnených stoloch nechýbali voňavé klobásky, údené kolená ani pečené prasa. Všetky tradičné pochúťky mohli hostia zapíjať napríklad aj domácou pálenkou.

Práve tá rozžiarila oči 23-ročnému Timotejovi Blahunkovi z Bobrovca, ktorý sa na ples vybral dobrovoľne-nasilu. „Môže za to ona,“ kývne hlavou na usmievavú mladú dievčinu po svojom boku. Je ňou 20-ročná Eva Vieriková z neďalekej Liptovskej Osady, ktorá sa následne veľmi energicky ujme slova.

„Bolo to také spontánne,“ uvádza veci na pravú mieru. „Mám bratranca, ktorý má rád ľudové zábavy. Zaujal nás nápad krojovaného plesu, a tak sme sa dohodli, že sem spolu pôjdeme.“

Na adresu organizátorov mladý pár nešetrí chválou. „Na prvý raz to zvládli skutočne perfektne, klobúk dole. Veľmi oceňujem fotenie, ktoré zabezpečili hneď na začiatku, keď ľudia prišli pekne ustrojení. Mnoho ráz sa totiž hostia na podobných akciách fotia už vytancovaní a spotení,“ hodnotí Eva.

„Chcel by som týmto pochváliť aj partiu do kuchyne a tiež tunajšie gazdiné, ktoré výborne napiekli, oceňujem aj živú hudbu Tomáša Uličného,“ skladá poklonu Timotej.

Tak ako väčšina návštevníkov, aj tento pár sem zavítal v kroji. Eve a jej kamarátkam ho darovala staršia pani, ktorá nemala potomkov.

Timotej si kroj zapožičal z rekvizitárne bobroveckého ochotníckeho divadla. Prezrádza, že je zrejme z Hýb alebo Východnej a čochvíľa sa púšťa do malého historického okienka: „V Bobrovci žili kedysi murári, ktorí chodili pracovať až do Pešti a iných lokalít na juhu Uhorska, a tak veľmi rýchlo presedlali na mestskú módu, preto sa bobrovecký kroj nezachoval.“

„Folklórny prvok sa v súčasnosti opäť vracia do módy, ľudia chcú svoj pôvod čoraz viac ukazovať svetu. Teší ma, že väčšina hostí sem prišla v kroji a dúfam, že ten, čo mám na sebe, sa mi podarí uchovať aj pre moje deti,“ uzatvára Osaďanka Eva.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 2/2019.

Foto – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.