Východná strana chodníka smerujúceho ku Krkavej skale a ďalej na Vlkolínec alebo Malino Brdo zdá sa, že nepatrí nikomu, kto by si ho chcel na vymedzený čas vo Veľkej Fatre prenajať či anektovať . Nejaké občianske združenia či lesníci urobili na ňom pred dvomi rokmi úpravy, aby slúžil domácej a cudzej turistickej klientele a rekreačným bežcom.
Tak to bývalo dlhé roky keď tenisky, maratónky a inú netradičnú športovú obuv, čo v nej behal nezabudnuteľný likavský bežec Vilo Královenský, si obúvali popri ňom aj iní mladší, čakajúci na výstrel Jána Svrčeka či Františka Ondrejku, pri bývalej cukrovarníckej chate v Hrabove. Zvuk z pištole im dal pokyn na odbehnutie dĺžky trate 10 800 metrov , pričom samotný chodník po obvode hory Sidorovo meral 8 400 metrov . Plus mínus nejakých sto či dvesto metrov bolo tomu tak . Osemdesiate a deväťdesiate roky minulého storočia však mnohým zostali v pamäti na druhé či tretie nedeľné októbrové dopoludnia v mesiaci legendárnych behov Okolo Sidorova. Tie skončili naposledy v starom štatistickom vydaní ako XV. ročník v nedeľu 19.októbra 1997 pri teplote 5 stupňov nad nulou.
Behá sa aj dnes o niečo dlhšia nová trasa týchto pretekov s nominálnym označením dĺžky 13 tisíc metrov ale so štartom a cieľom pri hoteli Áčku na Hrabovskej ceste. Tak ako sa časy menia, mení sa rovnako aj povrch a stav chodníka na ktorom dnes stretnete viac ľudí než kedysi. Ak si idete zabehnúť svoju aj keď čiastočnú trať, aby ste pre svoje zdravie niečo urobili a máte šťastie, nechtiac tam v letný podvečer stretnete mladého motorkára s rapkajúcim výfukom. Kvalifikovať takýto v lese zakázaný (ak zakázaný) počin môžu aj lesníci ako plašenie lesnej zveri. Prichytiť takýchto jazdcov pri čine je veľmi ťažké, ich arogancia voči lesníkom nepozná hranice. Niektorí ochrancovia lesa majú s nimi už nedobré skúsenosti, dokonca niekedy pri strete s nimi v minulosti, už riskovali svoje zdravie a život.
Vo vlaňajšom čase prvej vlny pandémie kovidu bol chodník viac navštevovaný, občas sa na ňom našlo aj vyhodené a dažďom preprané rúško, či vyhodený servítok . Turistický chodník nad mestom však slúži všetkým. Nemožno z neho vylučovať ani cyklistov, rôznych iných nadšencov behu so psami , či zvláštny druh cyklistov popri ktorých beží neuviazaný pes bez náhubku, keď musíte svoj klus prerušiť a zastať. Neviete ako sa v danej chvíli ten cicavec a priateľ človeka pri vašom pohybe zachová, aj keď k nemu zo vzdialenosti päťdesiat metrov letí oslovenie od jeho chovateľa.
Horšie bývajú stretnutia s tými odetými do hrubých pneumatík, ktorým musíte naraz uhýbať v ich šialenej rýchlosti a vyskočiť nad alebo zbehnúť pod chodník. A takíto jazdci dávajú zabrať aj kvalite povrchu a zjazdnosti chodníka, po ktorom by prioritne mali kráčať rodiny s deťmi, turisti alebo rekreační bežci.
Aj keď si cyklisti, či cyklotrialisti urobili svoju prípojku ako odklon z pôvodného chodníka približne vo vzdialenosti 900 metrov od prvých chatiek plota záhradkárskej oblasti v Baničnom (na fotografii), chodník nie je vo vyhovujúcom stave.
Od záhradiek po východnej strane chodníka a odbočky ku Krkavej skale je približne 3,75 km (podľa tachometra, kto ho aký má ) ,keď odhadom dobrých dvadsať až tridsať percent povrchu chodníka je poškodených a vymletých pneumatikami horských bicyklov a motocyklov.
Neexistuje síce žiadny etalón kvality a vzhľadu povrchu ako má vyzerať nejaký turistický chodník vo Veľkej Fatre, ale tí, ktorí ním častejšie prechádzajú alebo behajú, povedia, že nie je to ten, aký býval pre ôsmimi alebo desiatimi rokmi.
Nad jeho kedysi viac zemitým povrchom s ihličím a lístím sa dnes zákerne plazia korene stromov a vychádzajú z neho skaly, ktoré priam volajú o zranenie sa pri pošmyknutí alebo zakopnutí za nejaký ukrytý konár. Beh, klus a možno aj chôdza sa stáva prekážkovým behom pod nohami s očami na stopkách , keď na východnú časť chodníka už nedopadajú slnečné lúče. S času na čas s nepravidelným rytmom , či preskočiť alebo zastať a ako a ktorou nohou sa znovu odraziť a nezavadiť o vlhký koreň , a ako ďalej udať svoje tempo.
V hore a chodníku nad Baničným to bude čoraz ťažšie. Okrem toho i súčasný zdravotný stav smrekového lesa, môže v blízkom období naznačiť i iné okolnosti, že sa už nad Baničným nebude behať tak bezpečne, ako pred desiatimi rokmi.
Ale tak to už chodí, nič nemôže trvať večne, a byť vždy v ideálnom stave. Sú aj iné dôležitejšie správy, pri ktorých musíme byť viac vidomejší a vedomejší.
V okolí blízkych kopcov a Liptova sú aj horšie správy. Práve pri dopisovaní tohto blogu sa zo zvuku televízora dozvedám, že medzi Ružomberkom a Donovalmi je pätnásť mostov, z ktorých deväť je v katastrofálnom stave .Vyžadujú si okamžitú rekonštrukciu, pričom jeden z nich ten najdôležitejší za Bielym Potokom cez Revúcu, dokonca z gruntu novú stavbu.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
