Byť kresťanskou kapelou je neraz hendikep

Ružomberská kapela Kéfas oslavuje 25 rokov na hudobnej scéne. Na konte má sedem albumov a množstvo koncertov. Jediným členom, ktorý pôsobí v kapele od jej založenia, je spevák a gitarista Ľuboš Kútnik. 

Vonku vládne predvianočný nákupný zhon. Z prichádzajúceho autobusu vystupuje húf ľudí, aby zaplnil obchodné reťazce na Rovni. Neďaleko nich sa o skúšobňu delí s dychovou hudbou Supranka gospelová kapela Kéfas. V miestnosti, kde nacvičujú muzikanti a speváci odlišného repertoáru, nás víta jej zakladateľ Ľuboš Kútnik.

Okrem stoličiek a stojanov s notami nás prekvapil aj chlad. Muzikanti sa počas nacvičovania na vianočný koncert musia rozohriať nielen svojou hudbou, ale aj niekoľkými ohrievačmi.

Pomohol im dekan Kostelanský

Hudobníci najskôr hrávali ako sprievodná kapela ružomberského spevokolu Juventus, ktorý vznikol v roku 1991. O tri roky neskôr si povedali, že majú dostatok vlastných piesní, a tak sa vydali na sólovú dráhu.

„Prvýkrát sme koncertovali už ako gospelová kapela Kéfas na ružomberskom festivale Spievajme Pánovi. Názov vymyslela moja sestra Andrea. V kapele sme boli vždy iba muži, no zo začiatku s nami spievali vokály dve dievčatá, “ hovorí o prvom rozozvučení nástrojov pod značkou Kéfas Ľuboš Kútnik.

Hudobné zoskupenie ako prvý prichýlil vtedajší ružomberský dekan Alojz Kostelanský na svojej fare. Neskôr podala nádejným muzikantom pomocnú ruku dychová hudba Supranka.

Prvý album Poklady vyšiel na magnetofónových kazetách po štyroch rokoch od vzniku kapely, ktorej začali pribúdať pozvania na vystúpenia. Začiatky boli finančne náročné, ale túžba hrať bola silnejšia. Z peňazí horko-ťažko vykryli cestovné náklady, neraz ich doplácali aj z vlastného vrecka.

Z kapely rodina

Koncerty Kéfasu nie sú len o potlesku či rytmickom húpaní sa zo strany na stranu. „Hráme aj piesne, počas ktorých ľudia tancujú. Naše koncerty by mali byť o radosti, energii a zábave. Výnimkou sú, samozrejme, vianočné koncerty,“ opisuje atmosféru z koncertovania Ľuboš Kútnik.

Jednu z vianočných kolied s kapelou naspievala aj interpretka ľudových piesní Hana Hulejová. No na pódiu už vystupovali aj s ďalšími gospelovými kapelami ako Kapucíni, Heaven´s Shore či Credo. Krstným otcom vianočného albumu Jasná hviezda bol dokonca niekdajší frontman rockovej skupiny Metalinda Pavol Drapák, ktorý si s kapelou niekoľkokrát aj zahral.

Kútnik priznáva, že živé vystúpenia boli kedysi častejšie. Muzikanti nasadli do auta a niekoľko hodín cestovali na východné Slovensko, aby odspievali hodinový koncert. Nasledovalo balenie aparatúry, nočný príchod domov a skoré ranné vstávanie do práce. „Vnímame sa ako rodina. Dnes sa už stretávame viac osobne, než ako kapela. Naše priateľstvo prerástlo do spoločných plesov, rodinných stretnutí či svadieb,“ hodnotí Ľuboš Kútnik.

Kéfas počas koncertu. (Foto: archív kapely)

Viera aj politika

Hoci ide o gospelovú, teda kresťanskú skupinu, na jej koncerty chodievajú aj neveriaci. Kapela ich svojou hudbou a textami nechce vystrašiť, ani im znechutiť vieru hneď v začiatkoch. Naopak, pomedzi pesničky sa krátkymi myšlienkami prihovárajú publiku tak, aby si každý odniesol to, čo sa mu páči.

Na občasnú prezývku „tí kresťania“ si už zvykli a vnímajú ju ako kompliment. Počas vystúpení ich nikdy nikto nevypískal. Provokácie však zažili počas koncertov pre KDH. Keď sa postavili na námestie, negatívne emócie lomcovali ľuďmi nie kvôli kapele, ale kvôli politike.

„Politicky sa angažujeme, nie však v rámci kapely, ale pomimo nej. Máme svoje názory a presvedčenia. Ružomberčania mohli vnímať aj mňa, že som bol v kampani pri neúspešnom kandidátovi na primátora Karolovi Javorkovi. Vnímal som to ako spôsob obmeny v meste, no nevyšlo to,“ ľutuje ružomberský spevák.

Obmena členov

Kapela Kéfas počas dlhoročnej kariéry vymenila takmer všetkých členov a dnes má česko-slovensko-anglické zázemie. Ján Janovic, ktorý hrá na klávesy, býva v Prahe a pracuje ako IT špecialista. Basgitarista Martin Šafek je Ružomberčan, no pracuje v Írsku, taktiež ako IT odborník. Bubeník Jozef Foltín býva v Dolnom Kubíne a gitarista Vladimír Klimek v Ružomberku. Zároveň je učiteľom Gymnázia svätého Andreja, do kapely prišiel po dvoch od jej vzniku.

„To, že sa kapela obmieňala, spôsobilo, že stále sme mali motiváciu ísť ďalej. Každý do kapely niečo priniesol, je v nej kus jeho života a jeho tvorby,“ uvažuje Ľuboš Kútnik, ktorý ako jediný v kapele vydržal celé štvrťstoročie. Pracuje ako učiteľ v Spojenej škole v Malých Tatrách a popri hre v kapele často robí dídžeja na svadbách, oslavách či firemných večierkoch.

Texty piesní väčšinou píše bývalá vokalistka Marcela Šimková, no občas prispeje aj Ľuboš Kútnik či Vladimír Klimek. „Marcela vie povedať metaforicky to, čo my priamou rečou,“ pochvaľuje textárku Ľuboš Kútnik.

Keď kapela získavala svojich prvých fanúšikov, internet bol ešte v plienkach. Do širšieho povedomia sa dostávala najmä vďaka katolíckemu Rádiu Lumen, no potrebná bola aj vizuálna prezentácia. Vďaka produkčnej spoločnosti Lux Communication natočili prvý klip k piesni Poklady a neskôr aj k piesni Blázon.

„Potom sme zistili, že videoklipy si dokážeme vyskladať aj sami. Výroba dobrého klipu je však finančne náročná. Preto sme zvolili možnosť menšieho odporu, že robievame aj textové videá, ktoré vyrába moja dcéra Laura,“ opisuje spôsob prezentácie v televíznom a internetovom prostredí.

Kto sa chce uživiť, nemôže zostať pri gospele

Poslucháči môžu piesne od kapely Kéfas zachytiť nielen v katolíckych, ale aj v regionálnych rádiách ako Rebeca, Liptov či Frontinus. „O pesničke Káva nám z komerčného rádia povedali, že by mohla byť pokojne hraná, no máme nálepku gospelová kapela. V tomto smere je to hendikep,“ priznáva Kútnik.

Paradoxom je, že slovenská pesničkárka Sima Martausová prerazila aj vďaka výhre v súťaži Gospel talent. „Uspela i vďaka tomu, že sa jej chytil schopný manažér Jozef Šebo. Okrem nej je manažérom Jany Kirchnerovej či Petra Cmoríka. Jednoducho, vie vycítiť talent. Simona je výnimočný útvar. Je úprimná a uveriteľná a to, čo spieva, aj žije. Jej tvorba zafungovala na ľudí a preto si ju vybrali aj komerčné rádiá, “ analyzuje Kútnik úspech Simy Martausovej.

Na Slovensku však nie je jediná. V kresťanských kapelách kedysi spievali a hrali viacerí známi speváci a muzikanti. Mária Čírová začínala v gospelovej kapele Trinity group, Mária Podhradská v Atlante, kapela Zuzany Smatanovej zase v Créde. Aj kapela Komajota vzišla z gospelu, a rovnako v ňom pôsobil aj basgitarista slovenskej skupiny No Name.

„Problém je v tom, že kto sa chce živiť muzikou a robiť hudbu profesionálne, nemôže zostať len pri gospele,“ konštatuje Ľuboš Kútnik, podľa ktorého by si gospelová tvorba zaslúžila väčšiu podporu.

Nedávno kapela Kéfas vydala k 25. výročiu album Vianočný príbeh. Tvorí ho 26 kolied, pričom rovnaký názov ako album má aj nový videoklip, na ktorom sa okrem kapely podieľal aj detský spevácky zbor Amabile z Ružomberka.

„Počas 25 rokov sme sa naučili viac sa spoliehať na Božiu prozreteľnosť. Márne by boli naše namáhania bez nej. Vidíme, že úspech je len niečo čiastkové, nie je pre nás tým podstatným. Dôležité je to, že naši poslucháči nepočúvajú len ušami, ale aj srdcom,“ bilancuje roky pôsobenia kapely Kéfas na gospelovej scéne jej líder.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 12/2019 – 1/2020.

Titulná fotografia: Gospelová kapela Kéfas. Foto: archív kapely

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.