Pri listovaní kníh nás vie omámiť vôňa, zaujať obálka, počet strán, samotný príbeh a niekoho aj kresby. Za niektorými stojí aj 26- ročná ružomberská ilustrátorka Michaela Šefranková, ktorá nám ukázala kreslenie pomocou iPadu.
Kreslí odmalička
Aj v prípade mladej Ružomberčanky platí, že svoj talent objavila už v útlom detstve. Pravdepodobne k tomu pomohli aj gény, pretože otec sa rád venoval kresleniu. Najskôr chodila na základnú umeleckú školu,neskôr na strednú školu úžitkového výtvarníctva, kde študovala maľbu a iné médiá.
,,Často som sa už na základnej škole zúčastňovala rôznych výtvarných súťaží, pričom niektoré som aj vyhrala. Mala som výbornú pani učiteľku, ktorá ma podporovala a posielala moje kresby na súťaže.”
Po strednej škole sa rozhodla študovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku históriu. Štúdium neskôr prerušila a odsťahovala sa do Bratislavy. Napokon sa opäť prihlásila študovať, tentokrát dejiny umenia na Trnavskej univerzite.
,,Počas štúdia v Trnave som bývala v Bratislave, kde som aj pracovala. Musela som každý deň cestovať do školy, zo školy utekať do práce, a preto som sa po čase rozhodla, že školu nechám. Bolo to náročné,” hovorí Michaela a hoci už býva v Ružomberku, prácu si vzala so sebou.
,,Pracujem externe pre Dunajský pivovar, čo je jediný pivovar v strednej Európe, kde sa priamo na lodi varí pivo. Najskôr som začínala ako čašníčka a teraz pracujem na marketingovom oddelení. Vytváram etikety na pivo, plagáty na koncerty, nové jedálne lístky, logá, vizitky a spolupracujem aj s inými grafickými firmami. Niekedy ide odo mňa len nápad, ktorý posuniem ľuďom, aby ho graficky spracovali,” približuje svoju prácu dolnoliptáčka.
Ponuka, ktorá sa neodmieta
Pred rokom však v práci spadła a zlomila si členok, ktorý jej museli operovať. ,,Bola to taká zvláštna zhoda náhod. Deň pred úrazom som spoznala veľmi milú pani, ktorá pracuje vo vydavateľstve Matys. Keď som povedala, že kreslím, oslovila ma, či nechcem ilustrovať križky. Po operácii sa mi ozvala, dnes s nimi spolupracujem už rok,” hovorí Michaela a s úsmevom dodáva, že pravdepodobne bola v správny čas na správnom mieste.
,,Brala som to tak, že práca čašníčky jednoducho nie je na celý život a rozhodne som chcela v živote robiť to, čo ma baví njaviac. Už keď som nedokončila vysokú školu, mám príležitosť na sebe pracovať a posunúť sa ďalej.”
Vydavateľstvo Matys bolo založené v roku 1994 a vydáva hlavne knihy pre deti a mládež. Spolupracuje aj s inými renomovanými vydavateľstvami z celého sveta, no má aj svoju vlastnú tvorbu. ,,Jedným zo spolupracovníkov je aj jazydkovedkyňa Sibyla Mislovičová. Pracuje ako vedecká tajomníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Napísala knihu s názvom Po čom piští školáčikova dušička. Bola to zároveň moja prvá knižka, ktorú som ilustrovala. Za päť mesiacov sa predalo 5-tisíc výtlačkov a chystá sa prvá dotlač z čoho sa všetci nesmierne tešíme,”začína rozprávať o svojom úspechu Michaela Šefranková.
Počas tvorby knihy ide najmä o spoluprácu autora s ilustrátorom a ilustrátora s vydavateľstvom. Mladá ilustrátorka bola v kontakte aj s autorkou knižky. Dostala text, ktorý si prečítala a z neho následne tvorila ilustrácie.
,,Nemala som nad čím váhať. Aj tak by som bola doma so zlomenou nohou. Ponuku som vzala,” vysvetľuje mladá Ružomberčanka.
Verným priateľom je digitálny skicár
V knižke sa nachádzajú desiatky detských ilustrácií, ktoré tvorila netradične, no zároveň moderne. Pomocou iPadu. V digitálnom skicári veľkosti papiera sa nachádza kompletné umelecké štúdio, ktoré v priebehu pár klikov dokáže nakresliť čokoľvek, čo vytvorí vaša fantázia.
,,Jednu ilustráciu viem nakresliť za pár hodín, niektoré za deň, iné aj za tri či štyri dni. Záleží, aký obraz chcem nakresliť. Nemám však rada krajinky, najradšej kreslím detské ilustrácie,” vysvetľuje Michaela a začína hovoriť o druhej knihe.
Keď kreslila prvú detskú knihu, prišla nová ponuka. ,,Opäť to bolo nečakané. Keď som ešte pracovala ako čašníčka, spoznala som jednu milú ženu, ktorá mi dala vizitku som slovami, že ma ešte bude potrebovať. Napokon to bolo naopak. Po operácii sa mi ozvala, že jedna známa cestovateľka a influencerka hľadá ilustrátorku pre knihu,” hovorí o novej príležitosti Michaela.
Napokon mladej ilustrátorke poslala dve fotografie, ktoré mala prekresliť. Výsledok sa jej zapáčil, dolnoliptáčke ponúkla spoluprácu. Knihu napísal cestovateľkyn priateľ Tom Jurka a nazýva sa Cesta dvou.
,,Bolo to veľmi zaujímavé. Knižka má cez 300 strán, mala som nakresliť 56 ilustrácií a obálku. A hlavne, polovica knihy obsahovala moje ,,obľúbené krajinky”. Ťažké to bolo vtedy, keď nemali spoločnú fotografiu a musela som spoločný záber vyskladať z dvoch, niekedy až štyroch odlišných. Boli to ,,prekresľovačky” fotografií, no tu som pochopila, že viac ma baví tvoriť detské ilustrácie. Vtedy tvorím z vlastnej hlavy, nič neprekresľujem,” hovorí Michaela.
Šikovná ilustrátorka práve dokončila svoju tretiu knihu, ktorá by sa mala začať predávať v októbri. Ide o ,,prerábku” knihy z roku 1961 od Eleonóry Gašparovej – Ahoj, prvá trieda.
,,Bude tam veľa ilustrácií a možno bude aj lepšie spracovaná ako prvá, pretože už som vedela, čo ma čaká. Do konca roka by mali vyjsť ešte dve knižky. Jedna je cestovateľská, kde bude len 6 ilustrácií a obálka. A druhou budú dotykové riekanky, ktoré budú prinášať deťom hravosť, prijemnú rodičovskú blízkosť a dotykový zážitok, ktorý sa premení na príbeh.
Aj napriek tomu, že by ste mladú ilustrátorku videli najčastejšie v rukách s iPadom, kreslí aj ručne. Ide najmä o portréty na zákazku, ktoré si u Michaely zažiadajú.
V budúcnosti by rada učila kresliť aj iných
,,Stále premýšľam nad tým, že by som chcela učiť deti v umeleckej škole. Určite by som chcela mať aj niečo svoje, možno práve ateliér by mi poslúžil na rôzne workshopy, kde by som nie len deti, ale aj dospelých učila kresliť či niečo vyrábať,” hovorí o budúcich plánoch ilustrátorka.
Zároveň sa zamýšľa či je práve Ružomberok miestom, ktoré praje umelcom. ,,Päť rokov som žila v Bratislave. Je tam neporovnateľne viac možností, konajú sa mnohé podujatia. Často aj na ulici alebo v kaviarňach, kde ľudia učia iných v rámci svojho voľného času,” porovnáva možnosti v Bratislave a v Ružomberku.
Ilustrátorka však hovorí aj o tom, že v dnešnej dobe sú dôležité aj sociálne siete a stotožňuje sa s výrokom, kto nemá sociálnu sieť, akoby ani neexistoval.
,,Mám vlastnú webovú stránku, no fungujem aj na sociálnych sieťach, hoci nie tak často, akoby som chcela. Popri kreslení kníh už na pridávanie fotiek neostane veľa času. No je to dôležité, ak by som sa viac venovala reklame, možno by som mala aj viac zákazníkov,” vysvetľuje.
Sleduje aj tvorbu iných umelcov. Najviac sa jej páči Tina Minor, Adrián Macho, ale aj tu od nás Zuzana Mrvová.veľmi rada sledujem aj tvorbu učiteľov zo strednej školy, ktor som navštevovala, uzatvára šikovná dolnoliptáčka.
Titulná fotografia: Michaela Šefranková. Foto: Anna Zábojníková.
Článok bol pôvodne publikovaný v októbrovom čísle RK Magazínu.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
