Na začiatku a na konci párnych rokov

Po nejakom prežitom období sa zvykne povedať, že to boli  ťažké roky. Určite aj k návratom k novembru 2014, kedy jedenástke kandidujúcich poslancov do ružomberského parlamentu za Lipšicovu Novu, nebolo dopriate realizovať a dostať sa do mestskej komunálnej politiky. Vraj pre formálne nedostatky, ktoré zistila volebná komisia.

Ktosi, kto dnes v meste žije a po ňom chodí povie, že veľa sa v ňom za osem rokov nezmenilo. Určite, očakávalo sa, že opitý modrý plot na Podhore konečne s „auparkovým lesoparkom“ náletových drevín odíde na smetisko dejín. Tak ako osem rokov dvom primátorom predtým, tak aj ostatných osem sa to nepodarilo ani generálmajorovi a primátorovi Igorovi Čomborovi. Boj s majiteľom „kozieho parku“ a štrkového parkoviska plného jám pri synagóge  bol, je a bude ťažký. Ďalšie mierové vyjednávania v prospech kultúrnejšieho a estetického stredu mesta sa presunú do iných palebných postavení.

Posol dobrých správ stále neprichádza

Pamätné desiatky minút  a protestov obyvateľov Liptova od čias Počiateka, Figeľa , Vážneho či Erséka na nedobudovaných diaľničných premosteniach  nad  Likavkou a na križovatke pred Mondi SCP nedonútili „thinktanky“ NDS s príslušnými ministerstvami vymyslieť niečo, čo by urýchlilo túto stavbu troch desaťročí. Posol dobrých správ  do ťažko dopravne skúšaného mesta stále neprichádza, o tuneloch na déjednotke ani nehovoriac,  dokonca za vykonanú prácu niekto zas niekomu neplatí. Ako na Slovensku, a tak ostáva už len čakať a vyškrtnúť z budovateľského kalendára konečné číslo 2023 a povýšiť ho o dva (?) čísla vyššie.

Skutočne ťažké roky.  O sto metrov severnejšie po toku rieky posunutý most v roku 2015 nad Revúcou, už nie je mostom kadiaľ sa zo stredu mesta chodilo do Hypernovy. A už ani štyri posledné roky do Hobbi, od ktorého sme si tak veľmi po prestrihnutí pásky primátorom  sľubovali.  V dobrých rokoch a časoch keď nebola až taká finančná kríza  ako za Roberta Fica, vraj s najlepším ministrom financií EÚ  Kažimírom, sa toho v meste stihlo dosť. Rekonštrukcia zimného štadióna S. Mikitu, starej krytej plavárne na SCP aby technicky doslúžila, kým sa nezačne stavať nová.  Občan určite postrehol pod svojimi nohami a kolesami nový, zatiaľ ešte nepoplátaný a neprekopaný povrch troch významných vozoviek ulíc na Plavisku, Kalvárskej, Cintorínskej a Makovického ulici. Zo štátnych peňazí za týždeň v novembri roku 2020 dokázali cudzie firmy dvoch Metrostavov urobiť jeden meter vozovky za 90 eur.

Dnes sa opravujú  chodníky a stavajú sa bytové domy na Plavisku, v Malých Tatrách a inde, hoci so stavbou obytných domov na či pod Kalváriou to zamrzlo. Dostavuje sa moderná poliklinika na Zarevúcej ulici vedľa chátrajúcej starej pôrodnice. Nová komisia životného prostredia zabojovala v septembri minulého roku proti plechovému smogu bilbordov a rôznych tabúľ, proti  tzv. RIP-u (reklamné a informačné prostriedky ) a dala vedieť, že tu znovu po tej predchádzajúcej existuje.

Vo finančnej kríze, pandémii korony a vojne na Ukrajine

Aj osem rokov je málo na to , aby sa všetko plánované a programovo odklepnuté zvládlo. Zvlášť veľké očakávania a zámery pre veľké projekty sa nemusia vydariť.  Dávno sa občan tešil na krytú plaváreň na Lazinách. Stále neexistuje a ani na druhý krát, keď sa už hotové  a odsúhlasené stanoviská odborníkov konečne začať stavať, znovu zmenili a prevtelili do plavárne typu petržalského. Aj keď o viac ako dva milióny predraženého, ale predsa. No ani ten vysnívaný z krásavice na Dunaji sa nerealizuje, lúka na Lazinách je prázdna. Ešte že niekomu poslúži ako skladovací priestor na dočasné odloženie si náčinia či materiálu. Rovnako to vyzerá aj so Shopping centrom Ruža. Nákupné centrum na Bystrickej ceste už malo byť hotové v marci roku 2020, ako to bolo v jednom predvolebnom čísle Ružomberského hlasu z 2. novembra  2018 napísané. A skutočne nešlo o predvolebný žart.

Prichádzajú ale ťažšie časy, no napriek tomu hráme ligový futbal aj keď piaty rok  bez liptovského Messiho, ženský basketbal, stolný tenis. Kultúra v meste stále existuje a je ju vidieť. Toľko fotografických výstav v múzeu už s inštalovaným výťahom nepamätám. Kopy kultúrnych akcií spojených s majstrom Fullom, amatérskych divadiel pod krídlami Rosa They, či iných podujatí z LKRS tu v minulosti v podaní ducha, nápadov a invencie Made in Ružomberok nebolo.

Z iného súdka je tu problém holubov a ich trusu čo stále značkuje naše strechy a odkvapové potrubia za stenou Letkovej cukrárne. Covidové rúška a respirátory sa pomaly z tvárí občanov vytrácajú , tak ako očkovacie a testovacie centrá.  Rok a pol ale nevidíme, že dva hlboké asfaltové lieviky na Podhore môžu spôsobiť občanovi a cyklistovi vážne zranenia, kým niekto, ktorý tadiaľ až tak často nechodí , musí na to upozorniť najvyššie inštancie mesta. Nevadí, že za to dostane hubovú polievku, pritom stačí tak málo, len  do dier kydnúť  tri lopaty asfaltu a je dočasne vymaľované.

Na Slovensku a v našom 27-tisícovom meste sa už  čoskoro bude zvolebnievať. Píšeme dvadsiaty druhý rok tretieho milénia. Práve v najťažšej dobe tzv. špeciálnej vojenskej operácie demilitarizácie a denacifikácie vedenej Ruskou federáciou na Ukrajine. V skutočnosti však v krutej a neľútostnej vojne nesúcej prvky genocídy na strane ruského agresora. V spomienke na 7. január dvadsiateho roku, kedy sa parlamentne zvolebnievalo aj v KDAH v meste  Otca národa, predseda kandidujúcej strany Vlasť Š. Harabín dával vojenskej aliancii NATO  už len päť rokov  jeho existencie. Dva sú už preč, zostali už len tri roky. Neskôr uvidíme (ak uvidíme, lebo mier býva krehký a nie vždy zabezpečený),  či sa mu splní jeho predikcia z vtedajšieho predvolebného mítingu.  To len tak môj malý úlet v mysli k starému blogu vo webovom RK magazíne.

V októbri naraz dvoje volieb

Občan žije inými svojimi každodennými problémami, aj keď sa nemôže vyhnúť tomu, čo sa mu  do uší valí z éteru či do očí z jasu televíznej obrazovky. Čarovný prútik nájsť riešenia aby sa mu lepšie a snáď aj lacnejšie žilo , nenájde v receptoch vládnych predstaviteľov a ani v bombastických  osem miliardových Plánoch obnovy a odolnosti. Stáva sa aj to, že mnohí ktorých voľby nezaujímajú nevedia a nepoznajú ani jedného poslanca zo svojho volebného obvodu. A o Vuckároch  ani nehovoriac, pokiaľ ich pred voľbami nevidia na plagátoch, či na nejakých kolektívnych bilbordoch.

Je to na ľuďoch, koho si vyberú,  čo a kto bude lepší v šuškande tých, čo by mali byť vhodení do volebných urien. V malom meste sa toho našušká viac. No v meste pod Čebraťom a na jeho okolí tu už toľko volebných bilbordov asi  nebude, tak, ako ich bolo pre jedného kandidáta na post primátora v ostaných dvoch volebných obdobiach.  V ťažkých časoch kadejakých kríz, pandémii a vojen za vašou hranicou sa šetrí so surovinami, materiálmi, zdrojmi energií a palív. Ceny za prácu taktiež rastú. A  fakticky platí to hamletovské – byť či nebyť, alebo kandidovať či nekandidovať, tak ako to napísal aprílový úvodník šéfredaktora Ružomberského hlasu.

Nateraz „primátorský trh“ je tu papierovo a doposiaľ bilbordovo zatiaľ neviditeľný, skôr verbálny domnievajúci sa, či to bude ten či onen a či ona. Aspoň do 12. apríla tohto roku je to tak. Historicky v tomto meste od roku 1990  bola len jedna žena kandidátka na primátora mesta.

Primátori to nikdy nemali ľahké. Akékoľvek ich vynikajúce schopnosti dobre predvídať , mohli zabrzdiť malicherné a zákulisné poslanecké obštrukcie a na roky tak pochovať, či spomaliť  dobre a progresívne sa vyvíjajúcu budúcnosť mesta. A to najmä vtedy, keď väčšina napríklad z dvadsiatich piatich poslancov rozhodla  v hlasovaní tak, ako by nemala. To sa nakoniec neskôr prejavilo v živote mesta a spokojnosti občana. Občana, ktorý v ňom užíva služby mesta a občana, čo na svoje mesto a jeho primátora  nedopustí krivé slovo. Mysliac aj občana, čo na svoje mesto nenadáva.